Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-324-2010.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/324/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: N. T. E..L.., (predtým F. N. T. E..L..), T. XX, XXX XX F., zastúpený Mgr. Luciou Chabadovou, advokátkou, Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava proti odporcovi: E. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, XXX XX L. o zaplatenie 34,52 eur (1.040 Sk), takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.3.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 34,52 eur (1.040 Sk) a náhrady trov konania, titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Navrhovateľ uviedol, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov v celkovej výške 1.490 Sk), avšak uplatňuje si len nepremlčanú časť dlhu vo výške 34,52 eur (1.040 Sk). Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca bol s postúpením predmetnej pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na navrhovateľa oboznámený Slovenským rozhlasom, a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a súčasne bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške 1.490 Sk. Súčasne uviedol, pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1.
V sprievodnom liste zo dňa 30.03.2006 navrhovateľ uviedol, že návrh, ako aj prílohy k návrhu, podal elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.
Odporca vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.1.2011 uviedol, že nemá vedomosť, o čo sa v danom prípade jedná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinný dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že návrh na začatie konania je nedôvodný.
Predmetom tohto konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch ako osobitného predpisu. Na základe uvedeného predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie, za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky, bolo v návrhu skutkovo
vymedzené odkazom na dôkaz - výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil koncesionárske poplatky za september 1999 až júl 2003 vo výške 30 Sk a následne od augusta 2003 do júna 2005 sumu vo výške 40 Sk, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú istinu. Súd mal za nesporné, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období, a teba mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenskému rozhlasu, pričom nebol tvrdený, a teda ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporcom tvrdené. Odporca bol tak povinný platiť Slovenskému rozhlasu, ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku riadne koncesionárske poplatky.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona.
Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný „na splnenie povinnosti podľa zákona“, teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva, okrem zákonom určenej písomnej formy musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť, čo vyplýva z textu „po uplynutí určenej lehoty“ v § 8 ods. 3 citovaného zákona a až po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca, ako platiteľ poplatku mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená, nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jej doručenia. Z listiny - výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky, súd nemal za preukázané doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Predmetný návrh preto možno považovať za predčasne podaný s tým, že na priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné v konaní preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca bol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch povinný platiť koncesionárske poplatky v zákonom stanovenej výške. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania Slovenský rozhlas ako oprávnený subjekt na vymáhanie nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vyzval výzvou zo dňa 20.10.2005 odporcu na doplatenie sumy 1.490 Sk. Súčasne vo výzve oznámil postúpenie pohľadávky z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov na spoločnosť F. N.
E..L.., M. N. T. E..L.. Navrhovateľ si uplatnil návrhom zaplatenie koncesionárskeho poplatku vo výške 34,52 eur (1.040 Sk).
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.
V danom prípade sa súd zo svojej úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa.
Podľa názoru súdu v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd má za to, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje.
Podľa názoru súdu v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a to s poukazom na § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je Slovenský rozhlas.
Súd okrem vyššie uvedeného má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že či oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne odporcovi doručené a súčasne poukazuje na to, že výpis z poštového podacieho hárku zo dňa 20.10.2005 nie je dostatočne relevantným dôkazom o takomto doručení, nakoľko nie je osvedčené, aký druh písomnosti bol doručovaný odporcovi a tiež ani tá skutočnosť, že odporca písomnosť prevzal. S poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).