Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-149-2012.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti T., Y.X., O.. X. XX. XXXX R. U., nar. X. X. XXXX, obidvaja bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: C. T., O.. XX. X. XXXX, V. V. XXX, D. G. U. R. R. T.Ö., nar. XX. X. XXXX, V. M. N., E. XXX/XX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý Y.X. T.Ö., O.. X. XX. XXXX a maloletá U. T.Ö., nar. XX. X. XXXX, s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. T.Ö., nar. X. XX. XXXX, sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej U. T.Ö., O.. XX. X. XXXX, sumou 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky detí, od 30. 10. 2012.
Zameškané výživné za obdobie od 30. 10. 2012 do 31. 1. 2013 na maloletého Y. T.Ö.N., O.. X. XX. XXXX, vo výške 275,81 eura a na maloletú U. T.Ö., O.. XX. X. XXXX, vo výške 214,52 eura, je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky detí do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 10. 2012, sa matka maloletých T., Y. R. U., domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom tak, že sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, s právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne na maloletého Y. a 70 eur mesačne na maloletú U.. Na súdnom pojednávaní matka navrhla, aby bolo určené výživné na maloleté deti na každého vo výške 50 eur mesačne.
Otec s návrhom matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti súhlasil. Navrhol určiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 50 eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol určiť vo vyššej sume ako 50 eur mesačne, vzhľadom na príjmy otca. Poukázal na to, že výdavky otca na bývanie sú nadštandardné. Taktiež otcovi vznikajú výdavky na štúdium, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko štúdium nepotrebuje k výkonu svojho povolania.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že od 1. 7. 2012 nebývajú s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti. Žijú v rodinnom dome s jej matkou. Bydlisko zmenila z dôvodu zdravotných problémov svojej mamy, ako aj z dôvodu organizácie pracovných zmien, nakoľko pracovali s otcom detí aj v nočných zmenách a starostlivosť o deti museli zabezpečovať svokrovci. V súčasnosti pracuje len v ranných zmenách, nepracuje počas víkendov. Manželstvo s otcom detí trvá. Od odchodu zo spoločnej domácnosti otec na výživu detí neprispieval, dal jej len 70 eur pred Vianocami, na kúpu vianočných darčekov. Príjem má len zo služobného pomeru. Jej matka je starobná dôchodkyňa, príjem má približne 500 eur mesačne. Výdavok na elektriku je 130 eur mesačne, výdavok na vodu 15 eur mesačne, na drevo 220 eur ročne, na uhlie 150 eur. Na elektriku mame dáva 50 eur, na vodu 15 eur. Spláca úver z úverovej karty po 100 eur mesačne. Úver bol použitý na kúpu auta. Do práce chodieva autom, kde výdavok je približne 50 eur mesačne. Maloletý Y. navštevuje 8. triedu základnej školy mimo miesta bydliska. V škole sa nestravuje. Cestuje do školy autobusom, kde je výdavok 0,36 eura na jednu cestu. Má chronickú nádchu, v súvislosti s čím vznikajú výdavky na spreje, imunoglukán. Na školu v prírode mu zaplatila 80 eur. Maloletá U. navštevuje 4. triedu základnej školy. Do školy ju vozí, nazad chodieva autobusom. V škole sa nestravuje, nenavštevuje školskú družinu, ani krúžky. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú u nej rovnaké ako na maloletého Y.. Za výlet v Bratislave jej zaplatila 27 eur. Vlastní 1/3-inu rodinného domu, v ktorom bývajú, ojazdený automobil Fiat Punto. Súhlasila, aby obaja rodičia boli oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V záverečnom prednese poukázala na to, že všetky výdavky, ktoré otec detí uvádzal, vznikajú len na neho samotného. Výdavky na štúdium nemôže uhrádzať 2 krát, nakoľko uviedol, že ich platí z pôžičky. Trvala na tom, aby pokračoval v štúdiu, nakoľko je teraz už sám a má možnosť dokončiť si vzdelanie. Štúdium k povolaniu mu v súčasnosti netreba, ale je to perspektíva do budúcnosti. Pokiaľ sa k nej otec chcel v decembri sťahovať, nesúhlasila s tým, nakoľko v tom čase boli deti choré, nemala na to čas, a taktiež nešlo o skutočné presťahovanie, keďže otec tam vtedy ešte nemal robotu.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v spoločnej domácnosti s matkou detí nebývajú od 1. 7. 2012. Býva sám v služobnom byte. Príjem má len zo služobného pomeru. Na bývanie platí mesačne 343,97 eura a na nájomné 83,30 eura. Spláca pôžičku X. V., ktorá bola použitá na kúpu auta, vo výške 181 eur mesačne a pôžičku vo výške 52,52 eura mesačne, ktorá bola použitá na štúdium. Do práce cestuje autom, kde výdavok je približne 100 eur mesačne. Majetok nevlastní. Od októbra výživné na deti neplatil. V septembri zaplatil školné 500 eur, za druhý semester bude výdavok 400 eur. Školu k zamestnaniu nepotrebuje, dosiahnutý stupeň vzdelania je postačujúci pre výkon terajšieho zamestnania. Na štúdiu trvala matka detí. Na cestovné im prispieva zamestnávateľ jednorazovo. Na bývanie mu zamestnávateľ neprispieva. Snažil sa aj znížiť výšku zálohových platieb, nakoľko býva sám, avšak správca domu s tým nesúhlasil. V záverečnom prednese poukázal na to, že matka detí si kúpila auto bez jeho vedomia, tiež na pôžičku. K matke detí sa chcel presťahovať už v decembri, aby neplatil vysoké výdavky, s čím však nesúhlasila. Pôžičku použil na kúpu motorového vozidla zn. BMW, rok výroby 1996.
Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch rodičov, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky otca, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 13Nc/30/99, zistiac nasledovný skutkový stav:
Maloletý Y. T. a maloletá U. T.Ö. sú deťmi R. T. R. C. T..
Matka je zamestnaná v služobnom pomere na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline, s priemerným čistým mesačným príjmom 636,53 eura. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Otec je zamestnaný v služobnom pomere, s priemerným čistým mesačným príjmom 923,63 eura.
Z evidenčného listu pre výpočet nájomného mal súd preukázané, že výška nájomného za byt, užívaný otcom, predstavuje mesačne 83,30 eura, výška zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu predstavuje 343,97 eura.
Z výpisu z účtu otca mal súd preukázanú výšku splátky úveru v sume 181 eur a v sume 59,52 eura.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 3. 1999, č. k. 13Nc/30/99-11, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý Y.Á. T. zverený do výchovy a opatery matke a otcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu sumou 1500 Sk mesačne. V dôsledku následného spolužitia rodičov po právoplatnosti uvedeného rozsudku, sa rozsudok stal neúčinným.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2012, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T., Y.X. R. U., nakoľko mal preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasili aj otec a kolízny opatrovník maloletých detí. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti od odchodu zo spoločnej domácnosti, pričom, vzhľadom na organizáciu pracovného času, má vytvorené lepšie podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. V starostlivosti matky neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky. Súd zveril zastupovanie a správu majetku obom rodičom, nakoľko mal preukázané, že obaja sú spôsobilí vykonávať uvedené rodičovské oprávnenie. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou 90 eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 70 eur mesačne, prihliadajúc k oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj k schopnostiam a možnostiam otca. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že príjmy otca sú podstatne vyššie, ako príjmy matky. Otcovi vznikajú mesačne pomerne vysoké výdavky na bývanie, pričom súd mal za to, že nie je dôvod vynakladať výdavky na bývanie v uvedenej výške. Preto k výdavkom otca na bývanie prihliadal len vo výške 1-ice. Súd prihliadol aj k výdavkom otca na splátky úverov, a to splátku úveru, ktorý bol použitý na kúpu motorového vozidla, keďže, vzhľadom na miesto bydliska otca a vzdialenosť od pracoviska, je nevyhnutné, aby dochádzku do práce zabezpečoval osobným automobilom (čo napokon potvrdila aj matka maloletých detí), ako aj na splátky úveru, ktorý bol použitý na úhradu školného. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec
nemôže tvrdiť výdavky na štúdium 2 krát, otec dostatočným spôsobom odôvodnil, že úver bol použitý na zaplatenie školného za prvé 3 roky štúdia, v súčasnosti si platí štúdium v hotovosti. Pokiaľ ide o dôvodnosť výdavkov na štúdium, súd mal za to, že vzdelanie, ktoré dosiahne otec po absolvovaní štúdia, bude predstavovať perspektívu v prípade ďalšieho služobného postupu otca, a to aj pokiaľ v súčasnej dobe k pracovnému zaradeniu vyššie vzdelanie potrebné nie je. Napokon, matka sama potvrdila, že práve ona iniciovala, aby otec pokračoval v štúdiu a dokončil si aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Prihliadajúc k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou 90 eur a 70 eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá aj oprávneným potrebám detí, u ktorých vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keďže celoročne užívajú spreje do nosa, ako aj s cestovným do školy, ktorú navštevujú mimo miesta bydliska.
Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 30. 10. 2012, nakoľko matka netvrdila, ani nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. Zameškané výživné vzniklo za obdobie od 30. 10. 2012 do 31. 1. 2013 na maloletého Y. vo výške 275,81 eura (pomerná časť za mesiac október 2012, ktorá za 2 dni predstavuje 90 : 31 dní x 2, čo činí 5,81 eura a za mesiace november 2012 - január 2013 3 x 90 eur, čo činí 270 eur) a na maloletú U. vo výške 214,52 eura (pomerná časť za mesiac október 2012, ktorá predstavuje 70 : 31 dní x 2 dni, čo činí 4,52 eura a za mesiace november 2012 - január 2013 3 x 70 eur, čo činí 210 eur). Vzhľadom na výšku zameškaného výživného, ktorá je pomerne vysoká, súd uložil otcovi povinnosť na jeho úhradu v dlhšej ako zákonnej lehote, a to v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd nezapočítal otcovi na zameškané výživné sumu vo výške 70 eur, ktorú dal matke na nákup vianočných darčekov pre maloleté deti, nakoľko výživné je platba, ktorá slúži na úhradu bežných potrieb maloletých detí. Prostriedky na vianočné darčeky nepredstavujú úhradu na bežné potreby maloletých detí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.