Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10CoPr-5-2023.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoPr/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: P. E., nar.X.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, S. K. Q., právne zastúpená spoločnosťou Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: BST s.r.o., so sídlom Nábrežná 900/54, Kysucké Nové Mesto, IČO: 47911263, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč PhD. s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, Čadca, o určenie existencie pracovného úrazu a zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok č. k. 10Cpr/8/2022-199 zo dňa 4. apríla 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (II.) o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že žalovaný za škodu žalobkyne spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá v rozsahu 100% a vo výroku (IV.) o trovách za zmarené pojednávanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že žalobu v časti o určenie, že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2021 je pracovný úraz, z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) určil (výrok I.), že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2021 je pracovným úrazom. Následne (výrokom II.) zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný za škodu žalobkyne spôsobenú pracovným úrazom zodpovedá v rozsahu 100%.
2.Východiskovo súd prvej inštancie za nesporné okolnosti vyhodnotil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.8.2021 a to na dobu určitú do 31.7.2022 na pracovnej pozícii balička s druhom práce - balenie guličiek, skladanie krabičiek, čistenie fliaš. Predmetnú prácu vykonávala pre žalovaného s miestom výkonu práce Dubská cesta 2927/25, Kysucké Nové Mesto (priestory spoločnosti TN SLOVAKIA, s. r. o.). 3.Dňa 30.11.2021 v súvislosti s výkonom práce a plnením pracovných úloh počas pracovnej doby utrpela žalobkyňa úraz, ku ktorému došlo tak, že chcela napraviť vyčnievajúcu prepravku z dopravníka, za týmto účelom sa žalobkyňa presunula k strane baličky, z ktorej bolo možné prepravku posunúť späť do vnútra linky. Prstami pravej ruky žalobkyňa prepravku potlačila pár centimetrov vzad, keď v tom sa stroj bez vedomosti žalobkyne dal do pohybu a začal dopravník zdvíhať, v dôsledku čoho zostala celá dlaň žalobkyne zaseknutá (pritlačená) medzi dopravníkom a rámom zariadenia. Po rozbití plexiskla zamestnancami, ktorých privolala (neboli prítomní pri úraze) a odstránení prepravky, došlo k uvoľneniu
ruky žalobkyne z baličky. Žalobkyňa bezprostredne po úraze bola prevezená kolegami Q. B. a W. F. na pohotovosť v nemocnici Čadca. Poškodenie zdravia si vynútilo aj operačný výkon. 4.Nesporným tiež bolo, že žalovaný opísanú udalosť zaevidoval ako iný úraz a až na pokyn Inšpektorátu práce Žilina tento úraz evidoval ako pracovný.
5.Sporným zostalo určenie zodpovednosti zamestnávateľa za úraz žalobkyne, ktorý utrpela na pracovisku dňa 30.11.2021. 6.V tejto spojitosti okresný súd po pojmovom zadefinovaní inštitútov pracovného úrazu, zodpovednosti zamestnávateľa a vyhodnotená í vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa utrpela (dňa 30.11.2021 o cca 1.00 hod v nočnej zmene) pracovný úraz svojím zavinením, nakoľko porušila právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tiež pokyny zamestnávateľa na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď v rozpore s týmito pokynmi žalobkyňa naprávala v zásobníku debničiek v baliacom stroji debničku do správnej polohy, pričom zasiahla za chodu linky do zásobníka s debničkami cez medzeru vo výstupnom otvore na debničky pod ochranný kryt, ktorý slúži na ochranu zamestnancov obsluhujúcich baliaci stroj pred následkom pracovných úrazov. Vzhľadom na jej konanie došlo k zachyteniu jej pravej ruky v zásobníku debničiek a stlačilo jej ruku medzi mechanizmus s debničkami a rám zariadenia. Pokiaľ by bola postupovala spôsobom, ktorý popísali svedkovia Q. O., X. V., Q. B., W. F., ako aj podľa návodu na bezpečný pracovný postup a tiež spôsobom vyplývajúcim z ust. § 178 ZP, nedošlo by k poškodeniu jej zdravia. 7.Žalobkyňa síce tvrdila, že postup, ktorý zvolila, bol bežným na pracovisku zamestnávateľa, na toto tvrdenie však nenavrhla žiadne dôkazy a vypočutí svedkovia jej tvrdenia nepotvrdili. Okrem toho, žalobkyňa nebola dlhoročným zamestnancom, od jej nástupu do práce 13.8.2021 do pracovného úrazu 30.11.2021 uplynula krátka doba na to, aby mohla jednoznačne posúdiť bežný chod pracoviska. Žiadne z vykonaných dôkazov nepreukázali jej tvrdenie o bežnom pracovnom postupe - naprávanie bedničiek za chodu stroja, tolerovanie takéhoto postupu zo strany zamestnávateľa, čoho dôsledkom by boli na pracovisku viaceré pracovné úrazy. 8.Súčasne súd prvej inštancie ustálil, že zamestnávateľ dodržal všetky pracovné predpisy a predpisy o bezpečnosti pri práci, o týchto predpisoch bola žalobkyňa zaškolená. Zamestnávateľ na školenie zamestnancov má uzatvorenú zmluvu s certifikovanou firmou, ktorá ako potvrdil svedok Ing. U. Y. PhD., vykonáva pre žalovaného nielen vstupné školenia pred nástupom zamestnanca do práce ale aj preškoľovanie v termínoch podľa príslušným právnych predpisov a tiež podľa požiadavky zamestnávateľa. Žalobkyňa nespochybnila ani tvrdenie svedka X. V. o preškoľovaní zamestnancov z bezpečnostných predpisov a spôsobe manipulácie so strojom, na ktorom žalobkyňa pracovala. 9.Okresný súd zhrnul, že príčinou pracovného úrazu bolo konanie žalobkyne, ktorému žalovaný aj pri dodržaní všetkých svojich povinností nemal možnosť zabrániť, z ktorého dôvodu súd dospel k záveru, že sa zbavil objektívnej zodpovednosti za poškodenie zdravia žalobkyne.
10.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán s poukazom na čiastočný úspech každej z nich.
11.Pokiaľ ide o priznanie separátnych trov, okresný súd uviedol, že na deň 10.11.2022 o 9.00 hod. bolo nariadené pojednávanie. Na tomto pojednávaní mali byť vypočutí svedkovia navrhnutí stranou žalobkyne a to Q. B., W. F. a X. F.. Pojednávanie sa neuskutočnilo, nakoľko sa žalobkyňa, jej právny zástupca a svedkovia nedostavili. 12.Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné pojednávanie bolo zmarené konaním žalobkyne. Oznámením zo dňa 5.10.2022, doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 13.10.2022, súd sporové strany informoval o vykonaní dokazovania výsluchom svedkov a určil v súlade s ust. § 197 CSP stranám zabezpečenie účasti nimi navrhovaných svedkov. Až do dňa pojednávania 10.11.2022, právny zástupca žalobkyne súdu neoznámil, že účasť svedkov nie je schopný zabezpečiť aj keď od doručenia oznámenia po pojednávanie uplynul skoro 1 mesiac. Súd teda považoval za dôvodné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že jedným z dôvodov neúčasti právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní bolo nezabezpečenie účasti svedkov, ktorých pred pojednávaním sa ani nesnažil kontaktovať (čestné prehlásenia svedkov).
13.Proti tomuto rozsudku podal, čo do výrokov I. a III., odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny v podobe zamietnutia a priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
14.Okresnému súdu vytýkal, že určenie, že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2021 je pracovným úrazom, nemá žiadnu relevanciu a to z toho dôvodu, že už samotný zamestnávateľ, teda žalovaný, určil, že predmetný úraz je pracovným úrazom. Na túto skutočnosť poukazoval už vo vyjadrení zo dňa 04.08.2022, ktoré bolo prvým vyjadrením v žalobe a v ktorom jasným spôsobom vyargumentoval, že na základe záznamu Inšpektorátu práce zo dňa 22.02.2022, číslo záznamu: IZA-13-18-2.2/Z-E22,23,24-22, registratúrne číslo spisu: IPZA OOBOZP/KON/2022/1266, bolo konštatované, že úraz žalobkyne je pracovným úrazom, čo vyplýva zo strany 5 predmetného záznamu, podľa ktorého opatrenia IP odporučil kontrolovanému subjektu, čiže žalovanému, aby predmetné poškodenie zdravia žalobkyne klasifikoval ako pracovný úraz. Doručením predmetného záznamu žalovaný klasifikoval predmetný incident ako pracovný úraz, pričom došlo aj k hláseniu úrazu na účely nemocenského na sociálnu poisťovňu. 15.Od začiatku súdneho konania teda poukazoval na skutočnosť, že žalobný návrh trpí vadou a to z toho dôvodu, že sa domáha určenia skutočností - určenia, že žalobkyňa dňa 30. 11. 2021 utrpela pracovný úraz - aj napriek tomu, že je nesporné, že sa jedná o pracovný úraz a je nesporné, že predmetnú udalosť žalovaný sám vyhodnotil ako pracovný úraz. 16.Na základe tejto skutočnosti je potom podľa odvolateľa nesprávne aj rozhodnutie súdu vo výroku III. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania, pretože v takomto prípade by žalobkyňa nemala žiaden procesný úspech, keďže túto časť výroku žalobkyne mal súd zamietnuť resp. v tejto časti konanie zastaviť, pretože z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že úraz bol vyhodnotený ako pracovný úraz.
17.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť. 18.Uviedla, že považuje výroku I. za vecne správny a dostatočne vyčerpávajúco odôvodnený a v plnej miere sa s ním stotožňuje. Zdôraznila, že utrpela dňa 30.11.2021 úraz, ktorý žalovaný opakovane odmietal určiť ako úraz pracovný, pričom jeho prvotným krokom bolo zaevidovanie úrazu v evidencii iných, ako pracovných úrazov. Tento záznam odmietal žalovaný žalobkyni poskytnúť. Záznam o registrovanom pracovnom úraze tak v tom čase nebol zo strany žalovaného spísaný. Z toho dôvodu bola žalobkyňa nútená sa obrátiť na Inšpektorát práce v Žiline, kde dňa 30.12.2021 podala podnet na prešetrenie postupu žalovaného v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 30.11.2021. Inšpektorát práce na základe podnetu žalobkyne dospel dňa 25.02.2022 k záveru, že úraz žalobkyne bol pracovným a žalovaný ho nesprávne evidoval ako nebezpečnú udalosť. O tom, že úraz žalobkyne nie je pracovným, žalovaný informoval aj Sociálnu poisťovňu, pobočka Čadca. Tá vzhľadom na tvrdenie žalovaného následne vyzvala žalobkyňu na podanie určovacej žaloby, keďže žalovaný odmietal uznať existenciu pracovného úrazu. Žalobkyňa sa z dôvodu právnej istoty vzhľadom na vtedajšie nepredvídateľné správanie, neochotu žalovaného a výzvu Sociálnej poisťovne obrátila na príslušný súd, ako na nezávislý a nestranný orgán, aby o rozhodol a definitívne potvrdil to, že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2022 bol skutočne pracovným úrazom. 19.Poukázala tiež na skutočnosť, že žaloba o určenie existencie pracovného úrazu a zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz bola podaná na príslušný súd v mesiaci máj 2022. Avšak, žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril až dňa 04.08.2022, teda až po tom, čo bolo žalobkyni dňa 13.07.2022 doručené oznámenie súdu, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril a nepoprel tvrdenia žalobkyne. Spolu s replikou žalovaného súd žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu doručil aj záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý spísal na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce Žilina. Do augusta 2022 tak žalobkyňa spolu so svojim právnym zástupcom nemala vedomosť o tom, že žalovaný určil úraz žalobkyne za pracovný. Nakoľko už bolo v čase doručenia repliky žalovaného súdom nariadené pojednávanie, až na predmetnom pojednávaní dňa 22.09.2022 bola deklarovaná existencia pracovného úrazu Žalobkyne oboma stranami. Nemožno tak súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že od začiatku súdneho konania poukazoval na skutočnosť, že úraz žalobkyne je pracovným.
20.V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že po šetrení Inšpektorátom práce v Žiline, ktoré šetrenie sa uskutočnilo na jar roku 2022, okamžite po vydaní protokolu, predmetný úraz uznal ako pracovný úraz a túto skutočnosť oznámil aj Sociálnej poisťovni dňa 22.03.2022. Taktiež urobil hlásenie úrazu na účely nemocenského zo dňa 20.03.2022, ktoré žalobkyňa odmietla podpísať. Taktiež bol urobený zápis zo škodovej komisie k pracovnému úrazu P. E., ktorý opätovne žalobkyňa odmietla podpísať. V predmetnom zázname je uvedené, že sa stal pracovný úraz, ale zamestnávateľ zaň nezodpovedá, pretože nedošlo k porušeniu na strane zamestnávateľa ale došlo k porušeniu BOZP a ostatných predpisov na strane zamestnankyne. 21.Podľa žalovaného tak zo strany žalobkyne došlo len k zahlcovaniu súdov, pretože o skutočnosti, že sa jedná o pracovný úraz bola žalobkyňa informovaná aj rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina zo
dňa 22.02.2022. Taktiež žalovaný urobil všetky potrebné kroky a prakticky bezodkladne spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 01.03.2022, ktorý opätovne zamestnankyňa P. E. odmietla podpísať a urobil aj oznámenie z poistnej udalosti na Sociálnu poisťovňu zo dňa 20.03.2022. Splnil teda zo strany zamestnávateľa všetky povinnosti, ktoré mu z pracovného úrazu vyplývali a rešpektoval aj rozhodnutie Inšpektorátu práce, pričom žaloba zo strany P. E. bola podaná až v mesiaci máj 2022, kde sa domáhala určenia pracovného úrazu, pričom už v čase podania žaloby bolo nesporné, že sa jedná o pracovný úraz
22.V následnom vyjadrení žalobkyňa zopakovala, že existencia pracovného úrazu sa stala nespornou až po prvom pojednávaní vo veci. V čase podania žaloby tak nemala v otázke existencie pracovného úrazu takú mieru istoty, ktorá by jej umožňovala domáhať sa žalobou len určenia miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz bez posúdenia otázky samotnej existencie pracovného úrazu. Žalobkyňa tým, že sa v podanej žalobe domáhala určenia, v danom čase ešte spornej existencie pracovného úrazu navyše nevyvolala zbytočný spor ani nespôsobila navýšenie počtu úkonov právnych služieb v rámci tohto súdneho sporu. Naopak opačný postup, kedy by sa žalobkyňa domáhala určenia miery zodpovednosti za pracovný úraz, bez doriešenia otázky jeho existencie by mohol spôsobiť vyvolanie zbytočného súdneho sporu, nakoľko takáto žaloba by bola zamietnutá a následne by žalobkyňa musela podávať ďalšiu žalobu o určenie existencie pracovného úrazu. Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že žalovaný sa spočiatku snažil vyvolať dojem, že poškodenie zdravia žalobkyne nebolo pracovným úrazom, pričom tento úraz evidoval ako nebezpečnú udalosť.
23.Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný zopakoval podstatné časové momenty prípadu a doplnil, že už na prvom pojednávaní konajúca sudkyňa konštatovala, že je nesporné, že žalobkyňa utrpela pracovný úraz. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, ktorá vo vyjadrení uvádza, že existencia pracovného úrazu sa stala nespornou až po prvom pojednávaní. Žalobkyňa musela mať právnu istotu ohľadom existencie pracovného úrazu, keďže sme vykonali záznam o registrovanom pracovnom úraze ešte pred podaním žaloby - čiže opäť tvrdenie žalobkyne, že nemala dostatočnú miera právnej istoty v otázke existencie pracovného úrazu, je účelové a nemôže v tomto prípade obstáť. Je teda zrejmé, že otázka existencie pracovného úrazu bola v žalobnom návrhu nadbytočná.
24.Krajský súd, ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal samostatné a odvolaním nenapadnuté výroky o zamietnutí určenia miery zodpovednosti zamestnávateľa a o separátnych trovách) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
25.Obsahu napadnutého rozhodnutia vôbec nezodpovedá tvrdenie žalobkyne, že výrok I. je „dostatočne vyčerpávajúco odôvodnený“, ktoré tvrdenie predniesla v reakcii na odvolacie námietky. Naopak, otázkou významu, resp. naliehavého právneho záujmu na požadovanom určovacom výroku (o tom, že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2021 je pracovným úrazom) sa okresný súd nezaoberal vôbec. 26.Z tohto dôvodu odvolací súd vyzval (§ 382 CSP) sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii ustanovenia § 137 CSP, v ktorej spojitosti žalovaný oznámil, že s použitím daného ustanovenia súhlasí a žalobkyňa uviedla, že predmetná žaloba je osobitným druhom, ktorý nemožno subsumovať pod § 137 písm. c/ CSP, preto nie je potrebné aby preukazovala naliehavý právny záujem. Napriek tomu ho však mieni/chce preukázať a to tvrdením, že na základe neuznanej existencie pracovného úrazu bola nútená sa obrátiť na súd za účelom určenia rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz. V jej prípade však ide o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP, kde nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, nakoľko „určenie skutočnosti vyplýva už zo zákona“.
27.Odhliadnuc od skutočnosti, že v danej veci z osobitného právneho predpisu (Zákonník práce) skutočne (explicitne) nevyplýva (ako je tomu napr. u skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitého skončenia, skončenia v skúšobnej dobe alebo dohodou, ktorých neplatnosť v zmysle § 77 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnanec/zamestnávateľ uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť) naliehavý právny záujem na požadovanom/takomto určení, odvolací súd, akceptujúc skutočnosť, že výpočet možných žalôb je v zmysle § 137 CSP
„len“ demonštratívny, za určujúce hľadisko považoval vyhodnotenie ne/existencie reálneho/faktického právneho záujmu na navrhovanom určení. 28.Ani z takto vymedzeného aspektu nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobkyne. Chronológia posudzovanej veci totiž umožňuje vysloviť jednoznačný záver, že v čase podania žaloby (16.5.2022) a nie až v štádiu po prvom pojednávaní, bola okolnosť, že sa jedná o pracovný úraz objektívne ustálená, resp. žalovaným uznaná (viď predovšetkým Oznámenie o poistnej udalosti - pracovnom úraze - adresované žalovaným dňa 20.3.2022 Sociálnej poisťovni, ale i Zápis zo škodovej udalosti k pracovnému úrazu z 20.3.2022). Žiada sa tiež dodať, že pokiaľ označený Zápis obsahuje vyjadrenie žalobkyne v znení „Nepodpíšem“, takéto odmietnutie podpisu neznamená, že posúdenie, či sa jedná o úraz ostalo sporným (žalovaný to, že ide o pracovný úraz už po vyjadrení Inšpektorátu práve viac nespochybnil), súčasne to však i preukazuje, že žalobkyňa už v čase pred začatím konania nepochybne získala vedomosť, že žalovaný dotknuté okolnosti hodnotí ako pracovný úraz. 29.Nadväzne, aj v kontexte okolnosti, že žalobkyňa v podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikovala, aký praktický účel by jej predmetný výrok priniesol (napr. priznanie nároku na dávku soc. poistenia, alebo iné...), je možnú uzavrieť, že odvolacia námietka je dôvodná, spornosť veci tu neexistuje a dotknutý určovací nárok nemá žiadne opodstatnenie (po právnej stránke nemá pre žalobkyňu zmysel), keď nenapĺňa doktrínu preventívneho charakteru určovacej žaloby. 30.Konštatované viedlo k zmene v podobe zamietnutia žaloby v časti o určenie, že úraz žalobkyne zo dňa 30.11.2021 je pracovným úrazom.
31.V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. 32.Na základe vykonanej zmeny je potrebné konštatovať procesný neúspech žalobkyne v celom rozsahu, čo v súhrne zakladá priznanie nároku na náhradu trov protistrane v pomere 100%. O ich konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie.
33.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.