Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-121-2012.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3P/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa matky L. W. N., bytom L. Q., S. č. XXX/XX, štátnej občianky SR, a otca L. S., bytom Q. č. XXX, štátneho občana SR, o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej L. S., nar. XX.XX.XXXX z priezviska "S." na priezvisko "N." z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 05.09.2012 podaným na tunajšom súde dňa 07.09.2012 a doplneným podaním zo dňa 24.10.2012 sa matka maloletého dieťaťa domáhala udelenia súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej L. z priezviska S. na priezvisko N.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej L. spolu nežijú, otec maloletej má vlastnú rodinu a ona dňa 03.03.2012 uzavrela manželstvo.
Otec maloletého dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť (č.l. 12 spisu).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu listinných dôkazov, najmä rodného listu maloletej, rozhodnutia ZŠ s MŠ v Partizánskom, sobášneho listu matky maloletej, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/66/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá L. pochádza zo vzťahu L. W. N., rod. N. a L. S., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal.
Okresný súd Topoľčany rozsudkom, č. k. 9P/14/2010-40 zo dňa 11.03.2010, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej L. sumou 100,- € mesačne s účinnosťou od 01.03.2010. Doposiaľ prebehlo na Okresnom súde Partizánske niekoľko konaní medzi tými istými účastníkmi, a to konanie o zníženie výživného (sp. zn. 4P/31/2011) a konania o úprave styku otca s maloletou L. (sp. zn. 6P/187/2010, 4P/63/2012, 5P/66/2012).
Z výpovede matky maloletého dieťaťa ako účastníka konania súd zistil, že dňa 03.03.2012 uzavrela manželstvo s J. W.. Býva s maloletou L. a manželom v šesťizbovom rodinnom dome. Od septembra 2012
maloletá L. navštevuje materskú škôlku, pravidelne navštevuje logopedičku a psychologičku, pretože nerozpráva. K dôvodom podania návrhu matka maloletej uviedla, že spolu s manželom často cestuje do zahraničia a máva problémy na hraniciach s tým, že maloletá L. má iné priezvisko ako ona a taktiež aj pri vybavovaní iných vecí. Hlavne preto navrhla, aby maloletá L. mala priezvisko, ako ona za slobodna, N.. S manželom nemajú deti. Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne. Taktiež poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletej L.. Matka sa ďalej vyjadrila, že otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne, a to vo výške 80,- € mesačne. Avšak asi dva mesiace dozadu si otec vzal maloletú L. iba jedenkrát a za posledné štyri týždne si ju nebol zobrať vôbec.
Otec maloletého dieťaťa sa pojednávania nariadeného na deň 14.02.2013 nezúčastnil napriek tomu, že bol predvolaný riadne a včas. Otec sa však dostavil na tunajší súd dňa 13.02.2013 a žiadal, aby bol vypočutý v tento deň, nakoľko sa nemôže na termín pojednávania dostaviť. Z výpovede otca (č.l. 12 spisu) vyplynulo, že vyživovaciu povinnosť si plní riadne, dlh na výživnom nemá žiadny. Má za to, že neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci potrebu zmeny priezviska. Poukazoval na to, že o maloletú G.sa zaujíma, má k nej vytvorený citový vzťah. Okrem maloletej P. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi pochádzajúcemu z jeho súčasného manželstva. Spolu s manželkou a synom býva v dvojizbovom byte u manželkinej matky. Súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec dňa 14.02.2013 v jeho neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Kolízny opatrovník sa vyjadril za zamietnutie návrhu na zmenu priezviska, pretože nebol zistený dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by k zmene priezviska maloletej L.malo dôjsť. Otec prejavuje záujem o maloletú U., plní si svoje rodičovské povinnosti, má k nej citový vzťah a vyjadril nesúhlas so zmenou jej priezviska.
Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o rodine“/ ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 300/1993 Z. z.“) štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodu možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z. žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Zmena priezviska maloletého dieťaťa je vecou, ktorú objektíve, aj podľa súdnej praxe, možno považovať za podstatnú vo vzťahu k osobe maloletého dieťaťa, a preto musí byť v zásade vždy schválená oboma rodičmi. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene jeho priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej
judikatúry dá súd súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak na to existujú vážne dôvody. Takýmto dôvodom môže byť predovšetkým skutočnosť, že rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem, stratil k nemu zrejmý citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom (R 11/1973).
V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, riadne a včas. O maloletú L. sa zaujíma, má k nej vytvorený citový vzťah, a preto je dôvodné predpokladať, že otec bude mať záujem podieľať sa na výchove maloletej L. aj v budúcnosti. Neexistuje teda dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by súd mohol vyhovieť návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej L., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.