Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23T-43-2023.pdf
PDF · 97.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23T/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou v trestnej veci obžalovaného: T. N., I.. XX.XX.XXXX O. X. M., G. Z. M. K. XXX/XX, XXX XX X.U. M., T. X. M., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.08.2023 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaný: T. N. - dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: X. M. rodné priezvisko: N. trvalé bydlisko: X. M., M. K. XXX/XX t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
je vinný, že
dňa 25.03.2023 v čase okolo 18:50 hod. vošiel cez vchodové dvere do predajne spoločnosti FAMILY- MARKET s.r.o. na adrese Námestie SNP č. 5024 v Dunajskej Strede, kde podišiel k pokladničnému pultu a povedal poškodenej L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Y. Č.. XXXX/XX, X. M., ktorá ako predavačka stála za pokladničným pultom, slová „všechni penáze!", pričom ľavú ruku mal nad pokladničným pultom a držal v nej kuchynský nôž s nerezovou rukoväťou dlhou asi 7-8 cm a čepeľou dlhou asi 20 - 23 cm, ktorým smeroval na poškodenú na vzdialenosť asi 50 cm, následne sa poškodená spýtala obvineného otázku „čo?", na ktorú otázku jej zopakoval povedal slová „všechni penáze!", na ktorú výzvu poškodená otvorila pokladňu a všetky v nej sa nachádzajúce bankovky v nezistenom počte položila na pokladničný pult odkiaľ si ich obvinený zobral a následne odišiel z predajne na neznáme miesto, ktorým konaním spôsobil spoločnosti FAMILY-MARKET s.r.o., so sídlom Kračanská cesta 690/23, Dunajská Streda, IČO: 50 113 518, škodu vo výške 980,- Eur,
t e d a
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí:
- kuchynský nôž zn. IKEA s rukoväťou z nerezu.
odôvodnenie:
Dňa 12.07.2023 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 162/23/2201 zo dňa 12.07.2023 na (v tom čase) obvineného T. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po rozhodnutí podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku o ponechaní obvineného vo väzbe aj po podaní obžaloby, pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku o nenahradení väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nariadil a vykonal súd hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, obhajca obžalovaného a prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Poškodená a splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti Family-Market, s.r.o. sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnili, svoju neúčasť súdu k termínu hlavného pojednávania neospravedlnili.
Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a vyjadrení sa obhajcu k prednesenej obžalobe bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku.
Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom na každú zo súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku (t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomná prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda navrhla vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - zločinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody.
Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného k jeho osobným, rodinným, majetkovým pomerom, predchádzajúcim trestným stíhania a trestom, pohnútke a motívu spáchania trestného činu podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: zápisnice o vydaní veci na čl. 90, príkazu na vykonanie domovej prehliadky na čl. 177-184, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky na čl. 188-197, zápisnice o obhliadke miesta činu na čl. 199-202, uznesenia o pribratí znalca na čl. 70, výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa 22.08.2023 v Registri trestov - odpise, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 22.08.2023 a podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním podstatného obsahu znaleckého posudku č. 69/2023 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Máriom Strakom na čl. 71-89 po udelení súhlasu zo strany obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátorky Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním podstatného obsahu potvrdenia o úhrade škody poškodenej spoločnosti na čl. 66.
Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že je rozvedený, má jednu plnoletú dcéru, žije v byte, ktorý patrí jeho rodičom, sám. Pred vzatím do väzby nepracoval, dostával podporu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, predtým však pracoval vyše 30 rokov. Nevie, prečo spáchal zločin lúpeže, neplánoval ho spáchať, nebol odkázaný na takto získané finančné prostriedky, keďže bol celý život zamestnaný, v čase, keď bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, približne 12 mesiacov, mu finančne pomáhali rodičia. Minulý rok sa zapísal do večernej školy, chcel si urobiť výučný list v odbore kuchár. Výživné na plnoletú dcéru má uhradené. Ohľadom svojho konania sa nechce vyhovárať na psychické problémy, ktoré v čase spáchania skutku mal, užíval aj lekárom predpísané lieky. Keď ho polícia chytila, ešte v aute sa k spáchaniu trestného činu priznal, bola to pre neho úľava. Má záznamy v odpise z registra trestov, išlo však o neplatenie výživného. Svoje konanie ľutuje, napísal poškodeným aj ospravedlňujúci list. Najväčším trestom pre neho je, že ranil jeho príbuzných.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu na čl. 199-2020 vyplýva, že 17.04.2023 bola zaistená stopa - kuchynský nôž zn. IKEA s rukoväťou z nerezu na streche garáže č. 3958 v Dunajskej Strede v časti Boriny.
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývajú pri obžalovanom 4 záznamy, 2 priestupky proti občianskeho spolunažívaniu, 2 priestupky proti majetku. Súdne trestaný bol obžalovaný štyrikrát, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/43/2021 zo dňa 12.05.2021, právoplatný dňa 04.06.2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 2 roky. Vo zvyšných 3 prípadoch na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený.
Zo záverov znaleckého posudku č. 69/2023 MUDr. Mária Straku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý bol do konania pribratý ako znalec na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.05.2023 ČVS: ORP-169/2-VYS-DS-2023 vyplýva, že obžalovaný trpí viac rokov, aj v čase spáchania činu, závislosťou na alkohole, telesnou a psychickou závislosťou. Táto závislosť nemala žiaden podstatný a významný vplyv na jeho konanie a správanie v čase spáchania trestného činu. V čase skutku mohol a vedel ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečenstvo. Nie je mu potrebné nariaďovať žiadne ochranné liečenie.
Z potvrdenia o úhrade škody poškodenej spoločnosti na čl. 66 súd zistil, že škoda vzniknutá lúpežou v sume 980,- eur bola uhradená. Vzhľadom k tomu o náhrade škody nerozhodoval.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4, ods. 6 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie (priamy úmysel), pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (trestná minulosť obžalovaného, postoj k trestnej činnosti, ospravedlnenie sa poškodeným, predväzobný život obžalovaného), či obžalovaný získal trestným činom majetkový prospech (škoda bola poškodenej spoločnosti uhradená). Pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 7 do 12 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd zohľadnil trestnú minulosť obžalovaného, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti.
Súd preto obžalovanému v zmysle trestnej sadzby upravenej v § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 do 12 rokov. Pokiaľ sa týka druhu trestu, súd v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona ukladal trest odňatia slobody.
Zároveň súd pri obžalovanom aplikoval ustanovenie ohľadom mimoriadneho zníženia trestu, podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súd toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016)
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Na základe uvedeného preto súd u obžalovaného použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona pre ukladanie trestu. Vychádzajúc z ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. V tomto prípade vzhľadom na obmedzenie vyplývajúce z § 39 ods. 4 Trestného zákona súd pri ukladaní trestu mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, čo v tomto prípade predstavovalo 4 roky a 8 mesiacov (vychádzajúc z dolnej hranice trestnej sadzby 7 rokov). Trest odňatia slobody v tejto sadzbe súd obžalovanému aj uložil. Okrem vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd opätovne poukazuje aj na ďalší postoj obžalovaného k spáchanému skutku, priznanie sa, ospravedlnenie sa poškodeným, úhrada škody poškodenej spoločnosti a predväzobný život obžalovaného - štúdium, hradenie výživného.
Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Trest v trvaní 5 rokov ako navrhovala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda by podľa názoru súdu účel trestu nespĺňal.
Na výkon trestu zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, kuchynský nôž zn. IKEA s rukoväťou z nerezu, keďže z dôkazov v spise vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išlo o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a patrila obžalovanému. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. O vrátení ostatných vecí obžalovanému rozhodol súd samostatným rozhodnutím.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie:
prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku),
obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§ 311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).