Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-132-2022.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/132/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/ XX, o zaplatenie 10 385,01 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 10 385,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 385,01 eur od 2.7.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa 29.07.2022 voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 10 385,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy od 02.07.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti VÚB Leasing, a.s. po zlúčení. So žalovaným bola dňa 16.08.2019 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 9 614,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 13,97 % na zakúpenie osobného motorového vozidla Škoda Superb Combi. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov v sume 192,69 eur. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci v prospech záložného veriteľa na záloh - motorové vozidlo Škoda Superb Combi. Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a splátky neuhrádzal riadne a včas. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti z úverovej zmluvy, v dôsledku toho žalobca vyhlásil splatnosť úveru. Listom zo dňa 07.06.2022 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 10 385,01 eur a pozostáva z istiny 10 307,01 eur a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 78,- eur. Žalobca si nárokuje aj zákonné úroky z omeškania odo dňa 02.07.2022 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12.08.2022 pod sp.zn. 11Up/316/2021 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p., a preto dňa 12.12.2022 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.
V priebehu sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Všeobecnou úverovou bankou, F. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom. Žalovaný bol o tejto skutočnosti upovedomený písomným oznámením postupcu zo dňa 23.03.2023. Súd uznesením zo dňa 19.04.2023 túto zmenu na strane žalobcu pripustil.
4. Súd na nariadenom pojednávaní, na ktoré sa žalobca ani žalovaný nedostavili, vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere, zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, oznámením o vyhlásení splatnosti úveru, predžalobnou výzvou a prehľadom úhrad žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav.
5. Medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 16.08.2019 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver v sume 9 614,- eur na financovanie kúpy osobného ojazdeného motorového vozidla Škoda Superb Combi s dohodnutou mesačnou splátkou úveru vo výške 192,69 eur pri počte splátok 72. Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby bola 13,97 %, celková čiastke k zaplateniu 13 873,68 eur. Dátum prvej splátky bol 31.08.2019, dátum poslednej splátky bol 31.07.2025, čo je dátum konečnej splatnosti úveru. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa bolo na predmetné osobné motorové vozidlo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 16.08.2019.
Listom zo dňa 17.03.2020 predchodca žalobcu informoval žalovaného o vyhlásení úveru za splatný z dôvodu nedoplatenia splatných splátok. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlhu vo výške 10 385,01 eur na ním uvedený účet do 12.04.2020, keďže pre konanie žalovaného k výkonu záložného práva nedošlo. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Predžalobnou výzvou zo dňa 07.06.2022 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie evidovaného nedoplatku v sume 10 385,01 eur v lehote troch dní od doručenia výzvy.
Faktúrou č. XXXXXXXXXXX z 29.02.2020 žalobca vyfakturoval žalovanému náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 78,- eur; splatnosť faktúry nastala 15.03.2020.
Podľa Prehľadu úhrad žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 1 310,- eur.
Žalovaná pohľadávka žalobcu z titulu dlhu žalovaného predstavuje sumu 10 385,01 eur, z toho istina úveru je 10 307,01 eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 78,- eur.
V priebehu konania žalobca súdu predložil ďalšie listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že zmluva uzatvorená dňa 16.08.2019 medzi spoločnosťou VÚB Leasing, a. s. Bratislava a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože úver na zakúpenie motorového vozidla bol poskytnutý žalovanému ako samostatne zárobkovo činnej osobe ( živnostníkovi ) s uvedením jeho identifikačného čísla - IČO 46 020 594 a s miestom výkonu podnikania G. XXX. Súdu bolo predložené tiež daňové priznanie žalovaného, ktoré predložil k žiadosti o úver, a to za rok 2018. Žalobca tiež predložil listinné dôkazy o zabezpečení predmetného motorového vozidla, jeho ocenenia a schvaľovací protokol k návrhu zmluvy, tiež protokol k oceneniu jazdeného motorového vozidla, krycí list a faktúru.
Na základe predložených listinných dôkazov súd posudzuje predbežne nárok žalobcu ako nárok z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a osobou, ktorá úver použila na výkon svojho povolania – živnosti. Súd neposudzoval úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, a teda neprihliadal na ustanovenia príslušných zákonov o spotrebiteľských zmluvách. Nárok žalobcu posudzoval podľa Obchodného zákonníka.
6. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej žalovanému bol na financovanie kúpy motorového vozidla poskytnutý účelový úver v sume 9 614,- eur s dohodnutou mesačnou splátkou úveru vo výške 192,69 eur pri počte splátok 72, pričom splátky sú splatné vždy k 31. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby bola 13,97 %, celková čiastka k zaplateniu predstavovala 13 873,68 eur. Dátum prvej splátky bol 31.08.2019, dátum poslednej splátky bol 31.07.2025, čo je dátum konečnej splatnosti úveru. Z poskytnutého úveru žalovaný splatil 1 310,- eur.
Dňa 17.03.2020 spoločnosť VÚB Leasing, a.s. ako veriteľ oznámil žalovanému, že pre nedoplatenie splatných splátok napriek doručenej výzve k zaplateniu vyhlásil splatnosť úveru a dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalovaného vyzval na úhradu dlhu vo výške 10 385,01 eur na ním uvedený účet do 12.04.2020.
Dňa 07.06.2022 VÚB, a.s. už ako právny nástupca VÚB Leasing, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu v sume 10 385,01 eur.
Na základe žalobcom predloženého Prehľadu úhrad žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 1 310,- eur, a to jednou splátkou dňa 16.08.2019, ktorá predstavuje akontáciu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.03.2023 žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 23.03.2023.
8. Dokazovanie preukázalo, že niet dôvodu pochybovať o zákonnosti či správnosti žalovanej sumy. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako podnikateľovi – živnostníkovi klasický účelový úver
na financovanie kúpy ojazdeného motorového vozidla, a povinnosťou žalovaného ako dlžníka bolo poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, v tomto prípade zmluvne dohodnuté úroky vo výške 13,97 % ročne. Po ich zohľadnení celková čiastka na zaplatenie úveru bola pôvodne v sume 13 873,68 eur. Skutočnosť, že úver nie je poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, bola preukázaná viacerými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, ale najmä označením klienta – dlžníka ako podnikateľského subjektu, pretože v zmluve o úvere nebol ako klient označený dátumom narodenia a bydliskom, ale bol označený obchodným menom, identifikačným číslom, daňovým identifikačným číslom a miestom podnikania; údaje o žalovanom ako fyzickej osobe boli uvedené až pri jeho označení ako oprávneného zástupcu podnikateľského subjektu. Keďže posudzovaný právny vzťah nebol založený spotrebiteľskou zmluvou, súd ex offo nepodrobil uzatvorenú zmluvu o úvere súdnej kontrole a vychádzal len z toho, koľko z poskytnutého úveru a dohodnutých úrokov žalovaný uhradil. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z poskytnutého úveru len akontáciu vo výške 1 310,- eur, a to v deň podpisu zmluvy; žiadnu z ďalších dohodnutých splátok už neuhradil. S ohľadom na predčasné zosplatnenie úveru dňa 17.03.2020 žalobca žalovanú istinu vyčíslil sumou 10 385,01 eur ( 11 695,01 eur mínus 1 310,- eur ) – táto suma bola vygenerovaná bankovým systémom predchodcu žalobcu a súd tak nemá dôvod o jej výške pochybovať.
9. Tým, že žalovaný neuhradil dlžné splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ktorý si žalobou aj uplatnil. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny 10 385,01 eur od 02.07.2022 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Zo žalovanej sumy súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, teda žaloba bola podaná dôvodne. Preto súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.