Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-12Sa-26-2022.pdf
PDF · 130.27 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-12Sa/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, Brezová pod Bradlom, prechodne bytom A. X, B., C. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63, Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 600 717 6142 0 zo dňa 6. októbra 2022, takto
rozhodol:
Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. 600 717 6142 0 zo dňa 6. októbra 2022 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie žalovanej.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č 600 717 6142 0 zo dňa 31 .05. 2022 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č 461/2003 Z.z.") a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 1. novembra 2021 („ďalej len prvostupňové rozhodnutie"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) poukázala na znenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Trenčín z 17. 05. 2022 žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac, ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 17.05.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia.
2. Odborný posudok o invalidite z 17. 05. 2022 vychádzal z lekárskych vyšetrení: internej kardiologickej kliniky, 1.12. – 7. 12. 2020, kardiologického vyšetrenia E. B., z 25.05.2021, z psychologického vyšetrenia 27.05. – 30.06.2021, ORL z 22.07.2021, Neurofyzionet, spol. s.r.o., z 23. 08. 2021, psychiatrické vyšetrenie E. F. z 22.11.2021. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola stanovená organická porucha osobnosti s kognitívnym deficitom a somatoformnou symptomatikou zaradená do kapitoly V
- Duševné choroby a poruchy správania, položka 1 - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, písmeno a/ stredne ťažké formy ( 30 – 45%) prílohy č. 4 zákonu č. 461/2003 Z.z.. V časti celkový posudok, posudkový lekár uviedol, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, rozhodujúca príčina nehodnotená v položke pre poškodenie mozgu, ale hodnotená zrovnateľne v položke pre poruchy vyvolané stresom a psychosomatické poruchy, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35%. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu žalobcu s najvýznamnejším dopadom na pokles pracovnej schopnosti je zdravotné postihnutie uvedené, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. V čase pracovná rekomandácia neboli uvedené žiadne obmedzenia, ani odporúčania. Výrokom posudku bolo, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo viac ako 40% s porovnaním so zdravou fyzickou osobou.
3. Na základe odvolania podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu bol vydaný nový posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 26.07.2022, kde boli navyše posudzované aj k odvolaniu doložené lekárske správy týkajúce sa žalobcu: ÚZ krku z 11.10.2021, kardiologické vyšetrenie z 25.03.2022 a pľúcne vyšetrenie z 30.05.2022. Podľa posudku bol aktuálne zdravotný stav po psychickej stránke bez medikácie, bez nutnosti hospitalizácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená naďalej na 35%, nakoľko v novej priloženej zdravotnej dokumentácií nie sú posudkovo významné onemocnenia, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery a nezodpovedali rozhodujúcemu zdravotného u postihnutiu s vyššou percentuálnou mierou poklesy schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu bolo opäť rozhodujúce zdravotné poistenie v zmysle predchádzajúceho posudku na základe čoho dospel posudkový lekár k rovnakému záveru, že žalobca nie je invalidný.
4. Následne bol vydaný odborný lekársky posudok, posudkového lekára Sociálnej poisťovne – ústredie z 06. 09. 2022 na základe lekárskych vyšetrení, s ktorými pracoval lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ako aj na základe k odvolaniu doložených lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo zachované v zmysle kapitoly V- Položka 1, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. V časti posudok je uvedené, že: „ Účastník konania má 52 rokov, získal stredoškolské vzdelanie, je vyučený fotograf. Žije a pracuje v Českej republike, kde má priznanú MSSZ Brno invaliditu I. stupňa s poklesom pracovnej schopnosti 35%. Od cca roku 2021 je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu.. Po psychologickom vyšetrení boli všetky duševné kvality v pásme priemeru, z náznakom prítomnosti organicity, preto bolo duševné ochorenie zaradené, ako organická porucha osobnosti s nezávažným kognitívnym deficitom a polytopnou somatoformnou symptomatologiou. Ochorenie začalo po kolapse účastníka konania v roku 2020, kedy sa údajne udrel do hlavy, bola dokumentovaná embolizácia do pľúc, bez vývoja akútneho pľúcneho srdca s úplnou normalizáciou stavu vo FN v Brne na Internej kardiologickej klinike. Chronické závratové stavy podľa odborníkov importujú, ako panické ataky, nakoľko do teraz sa nezistil v klinickom neurologickom obraze patologický nález. Posudkovým zhodnotením všetkých predložených odborných vyšetrení je rozhodujúcim zdravotným postihnutím organická duševná porucha a porucha správania s mierov poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, v strednom pásme referenčného rozmedzia z dôvodu doterajšej nezistenej závažnosti duševného ochorenia, bez potreby medikácie, bez nutnosti hospitalizácie. Účastník konania bol podrobne kardiologicky vyšetrovaný, doteraz bez zistenia závažnejšieho patologického nálezu, rovnako, ako neurologické vyšetrenie so zistením veľmi ľahkého postihnutia periférnych nervov (pravdepodobne z tlaku na hlavičku ihlice vľavo) a slabého periférného vestibulárneho syndrómu, bez zistenia výraznejšej patológie na zobrazovacích vyšetreniach. Subjektívne dokumentovaná dýchavičnosť bola vyšetrená pľúcnou lekárkou v máji 2022, bez zistenia patologického auskultačného nálezu a ventilačných hodnôt. Odborné vyšetrenia nezistili posudkovo významné ochorenia s vplyvom na výšku MPSVZČ. V roku 2015 bol operovaný na pravú hlasivku pre spinoca, nález je pravidelne kontrolovaný, ORL nález je v norme bez vplyvu na výšku MPSVZČ. Posudková lekárka sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove po preštudovaní predložených odborných vyšetrení nezistila medicínsky dôvod na zmenu posudku posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín zo dňa 17.05.2022 a 26.07.2022. Celková MPSVZČ je naďalej 35%.". V časti pracovná rekomandácia je navrhované pracovné zaradenie na trhu práce bez obmedzení. Výrokom posudku je opätovne, že žalobca nie je invalidný.
5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne o odvolaní žalobcu rozhodol, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.10.2022 tak, že ho zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej poukázal na posudky posudkových lekárov sociálnej poisťovne, na obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj na platnú právnu úpravu. Uviedol, že za rozhodnuté zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia v Sociálnej poisťovni, ústredie určil ochorenie Organická porucha osobnosti
s hraničným kognitívnym deficitom a somatoformnou symptomatikou podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., zaradené do kapitoly V – Duševné poruchy a poruchy správania položky I. - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, písmeno a/ - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% z percentuálneho rozpätia od 30% do 45%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, takže invalidita nevznikla. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal z lekárskych správ uvedených v odbornom lekárskom posudku z 06.09.2022, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. Podľa generálneho riaditeľa žalovanej žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac, ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu žalobcu boli podľa žalovanej dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné dostatočne predložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V konaní o invalidnom dôchodku žalobcu bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia, pričom zdravotný stav žalobcu bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. V odvolacom konaní neboli žalobcom predlžené také dôkazy, ktorými by pochybnosť správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a ktoré by následne viedli k zmene rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Na základe týchto skutočností generálny riaditeľ žalovanej dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
6. Žalobca podal Správnu žalobu o preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým nesúhlasil a záver posudkovej komisie považoval za nesprávny a chybný. Poukázal na lekársky posudok z 06.09.2022, kde je uvedené, že ho posudzovali, ako 52 ročného, ale posudok sa asi vzťahoval na inú osobu, nakoľko je narodený XX.XX.XXXX t.j., má 62 rokov a 4 mesiace a má už len necelý rok do starobného dôchodku. Ďalej uviedol, že v odstavci „Pracovná rekomandácia" je navrhované zaradenie na pôvodnom pracovisku a pritom dokladoval vo svojom odvolaní, že zo strany zamestnávateľa dostal výpoveď práve zo zdravotných dôvodov. Momentálne je evidovaný na Úřade práce Brno a na trhu práce sa nedokáže zaradiť, bráni mu v tom zdravotný stav a jeho vek. V lekárskych správach je uvedené, že nemôže vykonávať prácu v stoji. V oznámení Sociálnej poisťovne z Bratislavy z 25.02.2022 mu oznamovali, že nemôžu rozhodnúť o starobnom dôchodku pričom on žiadal o invalidný dôchodok. Dňa 09.12.2021 mu MSSZ Brno schválilo invalidný dôchodok I. stupňa a dňa 25.08.2022 zvýšila hodnotu invalidity. Dňa 17.05.2022 po dlhej dobe Sociálna poisťovňa Bratislava zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok a proti tomu rozhodnutiu sa odvolal na základe čoho žiadosť bola znova zamietnutá. K svojej žalobe priložil viaceré prílohy najmä lekárske správy, odborné lekárske posudky a iné. Záverom navrhoval, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil s právnym názorom žalovanej na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovanej
7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe posudku posudkového lekára z 06.09.2022 v ďalšom texte poukázala na obsah odôvodneného napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobcu, že odborný posudok o invalidite z 06.09.2022 považuje za nesprávny, nakoľko je v ňom uvedený nesprávny vek žalobcu, žalovaná uviedla, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní a uvedená chyba je iba v odbornom lekárskom posudku a nie v napadnutom rozhodnutí, pričom odborný lekársky posudok nie je rozhodnutím, ale len podkladom pre rozhodnutie. K námietke, že MSSZ Brno schválilo žalobcovi invalidný dôchodok I. stupňa a zvýšila mu hodnotu invalidity žalovaný uviedla, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosť vykonať zárobkovú činnosť, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie, ako jeden rok a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Ak ide o poistenca, ktorý je uznaný za invalidného v inom členskom štáte EU, teda nie podľa právnych predpisov platných v SR, pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok a pri určovaní invalidity sa uplatní aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 46 ods. 3 tohto nariadenia rozhodnutie inštitúcie členského štátu o stupni invalidity poistenca je záväzné pre inštitúcie všetkých dotknutých členských štátov, ak je v prílohe VII uvedené zhoda právnych predpisov týchto členských štátov týkajúce sa podmienok vzťahujúcich sa na stupeň invalidity.
Nakoľko v uvedenej prílohe nie je uvedená zhoda právnych predpisov SR s inými členskými štátmi EU, respektíve inými členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje koordinačná úprava na účely dôchodkových dávok podľa zákona 461/2003 Z.z., invaliditu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je oprávnený posúdiť len posudkový lekár sociálneho zabezpečenia žalovanej a rozhodnutie inej inštitúcie o invalidite posudzovanej osoby, nie je pre posudkového lekára záväzné. Z uvedeného je zrejmé, že ak je poistenec uznaný za invalidného v Českej republike, neznamená to, že sa zároveň považuje za invalidného aj v Slovenskej republike. Za invalidnú sa podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike považuje len tá fyzická osoba, ktorej bola na základe žiadosti o invalidný dôchodok posudkovým lekárom žalovanej pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac, ako 40% podľa zákona 461/2003 Z.z.. K predloženým lekárskym správam z odborných vyšetrení, ktoré pripojil žalobca k správnej žalobe žalovaná poukázala na § 135 zákona 162/20015 Z.z. Správny súdny poriadok. Z týchto dôvodov považovala napadnuté rozhodnutie za vecné správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení. Záverom žalovaná žiadala žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12Sa/26/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-12Sa/26/2022.
9. Správny súd v Banskej Bystrici pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali a nebol zistený ani iný zákonný dôvod na jeho vytýčenie) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudok bol dňa v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 26.11.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
13. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
14. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
17. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
18. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
19. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
20. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
21. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
22. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
23. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
25. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
27. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaná prvostupňovým rozhodnutím nepriznala žalobcovi invalidný dôchodok, pretože pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nebol viac ako 40 %v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol s uvedeným výsledkom opakovane posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej, čo vyplýva z odborných posudkov o invalidite. Generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie s oporou v ďalšom odbornom posudku potvrdil.
29. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca s poukazom na priložené lekárske správy a rozhodnutie MSSZ Brno namietal, že nebola zohľadnená výpoveď, ktorú dostal od zamestnávateľa práve zo zdravotných dôvodov ani fakt, že v lekárskych správach je uvedené, že nemôže vykonávať prácu v stoji. Namietal tiež, že odborný lekársky posudok z 06.09.2022 sa vzťahoval na inú osobu, nakoľko nesedí vek a tiež poukázal na nesprávnosť v oznámené žalovanej z 25.02.2022. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
30. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu žalovanej zistil, že jej súčasťou sú opakovane vykonané odborné posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia o invalidite a podklady, z ktorých vychádzali posudkoví lekári sociálneho poistenia, t.j. lekárske správy a nálezy z vyšetrení žalobcu, teda ktoré boli podkladmi pre vydanie odborných posudkov. Podkladmi odborných posudkov o invalidite neboli lekárske správy z neurologických vyšetrení v Neurofyzionet, spol. s r.o., Brno vykonané dňa 14.02.2022 a dňa 26.05.2022, z ktorých záverov zhodne vyplýva odporúčanie pre žalobcu, aby dodržiaval šetriaci režim, nekrížil dolné končatiny pri sedení, vyvaroval sa dlhšie trvajúceho drepu, nepreťažoval ľavú dolnú končatinu s tým, že práca je možná len v sede s obmedzením dlhšej chôdze a dlhšieho státia. Posudkoví lekári sa o týchto lekárskych správach, ktorých odporúčania nesporne majú na posúdenie zdravotného stavu žalobcu závažný význam, vo svojich odborných posudkoch nezmienili a neriadili sa ich závermi, napriek tomu, že boli žalobcom predložené a sú obsahom spisového materiálu žalovanej.
31. Uvedenými závermi neurologických vyšetrení sa žalovaná bližšie nezaoberala, hoci bola v súlade s § 195 ods. 1, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pri posudzovaní veci povinná presne a úplne zistiť skutkový stav veci a objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (žalobcu). Nezohľadnením obsahu označených lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného postihnutia žalobcu nebol presne a úplne zistený skutkový stav veci ohľadom rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. ostatných zdravotných postihnutí žalobcu, a tým aj vo vzťahu k ustáleniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Neboli tak vyhodnotené všetky dostupné podklady (dôkazy), iba ktorým vyhodnotením bolo možné dospieť k relevantným a aktuálnym skutkovým zisteniam umožňujúcim riadne a komplexné posúdenie veci. Nenáležitý postup žalovanej v rámci dokazovania je zreteľný o to viac, že žalovaná (prostredníctvom svojich posudkových lekárov) nielenže nevenovala potrebnú úplnú pozornosť obsahu všetkých predložených odborných neurologických vyšetrení, ale paradoxne zohľadnila neurologické vyšetrenie z Neurofyzionet, spol. s r.o., Brno vykonané dňa 23.08.2021, hoci mala k dispozícii vyšetrenia z rovnakého zariadenia vykonané neskôr, teda aktuálnejšie. Tieto lekárske správy žalovaná svojvoľne odsunula do úzadia takým spôsobom, že v žiadnom z rozhodujúcich aktov – v odborných posudkoch o invalidite z 17.05.2022 (minimálne v rámci tohto posudku samozrejme nemohla žalovaná hodnotiť lekársku správu z 26.05.2022 vypracovanú neskôr, avšak v rámci odvolacieho konania ju už vzhľadom na uplatňovanú jednotnosť administratívneho konania o invalidnom dôchodku zohľadniť mohla a mala), z 26.07.2022 a z 06.09.2022, ako aj v prvostupňovom ani v napadnutom rozhodnutí, sa o závažných záveroch a odporúčaniach vôbec nezmienila. Žalovaná tak v rámci postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia rezignovala na povinnosť presného a úplného zistenia skutkového stav veci a rovnako dôkladného objasňovania všetkých rozhodujúcich skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobcu, čím došlo k porušeniu ust. § 195 ods. 1, ods. 3 v nadväznosti na § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
32. Z požiadavky presného a úplného zistenia skutkového stavu v konaní o odňatí invalidného dôchodku veci plynie povinnosť konajúceho orgánu sociálneho poistenia vyrovnať sa so všetkými relevantnými podkladmi rozhodnutia podľa § 195 ods. 2 a § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorými, na účely posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v súlade s § 71 ods. 4 cit. zákona, sú najmä diagnostické závery a odporúčania lekárskych správ a komplexných vyšetrení. Bez vyrovnania sa s tak závažnými odbornými závermi a odporúčaniami neurológa (majúcimi charakter obmedzení výkonu práce žalobcu) o obmedzení vykonávania práce v stoji, nemohli skutkové závery žalovanej ohľadom zdravotného postihnutia žalobcu poskytovať požadovaný komplexný a spoľahlivý (úplný a presný) skutkový základ pre právne posúdenie veci. Pre posúdenie invalidity žalobcu bolo dôležité v súlade s § 71 ods. 6 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. správne určiť tzv. rozhodujúce zdravotného postihnutie, od ktorého sa podľa § 71 ods. 5 cit. zákona odvíja miera poklesu žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., resp. od správne určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia odvodiť zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti zárobkovej činnosti.
33. Dôležité tak bolo preskúmateľne vyhodnotiť, či neurologické zdravotné postihnutie, na ktorého základe boli uvedené odporúčania neurológom prijaté, bolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu alebo išlo o ostatné zdravotné postihnutie, ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Ustálenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, resp. ostatných postihnutí a ich závažnosti teda bolo kľúčovou skutkovou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní spoľahlivo a jednoznačne uzavrieť. Základnou úlohou žalovanej a jej generálneho riaditeľa tak bolo zo zadovážených a predložených podkladov, resp. dôkazov (lekárske správy, odborné posudky) v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti), t.zn. zahŕňajúc hodnotenie novopredložených dôkazov v porovnaní so skôr predloženými dôkazmi vyvodiť priliehavé a úplné skutkové závery o zdravotných postihnutiach žalobcu, a následne vec posúdiť v otázke celkovej miery jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
34. Podľa § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) (4)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
35. Z odborných posudkov o invalidite plynie, že žalobca je spôsobilý vykonávať zárobkovú činnosť v miere 65% (keďže v miere 35% mu táto spôsobilosť poklesla). Z odborných posudkov o invalidite ani z prvostupňového alebo napadnutého rozhodnutia neplynie žiadna pracovná rekomandácia ani odporúčania alebo obmedzenia vo vzťahu k výkonu pracovnej činnosti žalobcu, ktoré by zhodnotili a zohľadnili zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa správ z neurologického vyšetrenia z 14.02.2022 a z 26.05.2022 bolo odporúčané vylúčiť prácu v stoji, čo je zjavne nezlučiteľné napríklad s vykonávaním práce operátora výroby, ktorú žalobca vykonával. V súvislosti so zhoršením zdravotného stavu žalobcu došlo k výpovedi z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalobcu k 07.06.2022 o čom žalobca predložil dôkaz – písomnú výpoveď z pracovného pomeru zamestnávateľa CommScope Czech republic s.r.o., Brno z 17.06.2022. Zisťovanie skutkového stavu pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ostatných zdravotných postihnutí žalobcu a im priliehavej miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, porovnaním telesnej schopnosti žalobcu s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (čo nebolo v konaní sporné) s takými schopnosťami zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.), preto nebolo súladné s požiadavkou prihliadať na jeho zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie plynúce z § 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
36. Podľa § 71 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie, komplexných funkčných vyšetrení a ich uzáverov atď. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných ochorení (§ 71 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z.). Skutočnosťou rozhodnou pre nárok poistenca na invalidný dôchodok je jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav odôvodňujúci 40%-tnú a vyššiu mieru poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti. Hoci sa konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu tzv. rozhodujúceho zdravotného postihnutia na základe percentuálne určeného rozsahu podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., na rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok, vrátane nároku na jeho konkrétnu výšku, je relevantnou skutočnosťou práve dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca (žalobcu) (§ 71 ods. 1 zákona č. 41/2003 Z.z.). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa posudzuje ako celok, teda so zohľadnením všetkých zdravotných postihnutí pripadajúcich v čase posudzovania v úvahu, z ktorých sa určí najzávažnejšie zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a ostatné zdravotné postihnutia, ktorých závažnosť sa hodnotí osobitne. Vzhľadom na to bolo potrebné vychádzať zo všetkých okolností (všetkých dostupných lekárskych správ a najmä tých novších) týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu, ktoré vyplývajú z predložených podkladov. Nevyhnutné tak bolo zistiť a zohľadniť aktuálny zdravotný stav žalobcu, na základe aktuálnych lekárskych správ s prihliadnutím na jeho zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie, čo žalovaná dostatočne nezistila.
37. Žalovaná sa pri ustálení skutkového záveru o percentuálnej miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu opakovane obmedzila len na hodnotenie zdravotných postihnutí žalobcu na základe rovnakých (a doplnených) podkladov s tým výsledkom, že miera poklesu bola stanovená na 35 %, hoci bolo možné, po prihliadnutí na obmedzenú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (plynúcu z obsahu odporúčania neurológa), dospieť aj k odlišnému výsledku (pokiaľ by žalovaná zachovala povinnosť rovnako dôkladného objasňovania všetkých rozhodujúcich skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech žalobkyne v súlade s § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). Žalovaná a jej generálny riaditeľ, ktorí pred vydaním svojich rozhodnutí preukázateľne disponovali lekárskymi správami z neurologických vyšetrení z 14.02.2022 a z 26.05.2022 ako aj lekárskymi správami, ktoré boli podkladmi odborných posudkov o invalidite a tým aj napadnutého rozhodnutia, nevenovali dostatočnú pozornosť presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu veci, pretože pri hodnotení týchto podkladov svojich rozhodnutí (dôkazov) samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.) nebrali v celom rozsahu v úvahu ich závažné závery a odporúčania plynúce zo zdravotných postihnutí žalobcu, na základe čoho nemohli dospieť k úplným a presným skutkovým záverom o úrovni nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu. Teda konajúce orgány sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) pred vydaním svojich rozhodnutí nezistili skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).
38. Závery posudkového lekára žalovanej abstrahujú od jednoznačného odporúčacieho záveru neurológa o vylúčení práci v stoji zreteľne implikujúceho obmedzenú zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť alebo možnosť poskytnúť mu pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu (§ 71 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.) v rámci jeho zamestnania, kvalifikácie a pod. Tieto skutkové závery konajúcich orgánov sociálneho poistenia sú tak nesúladné s obsahom podkladov, na základe ktorých sa žalobca domáhal priznania vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo potvrdzuje kvalifikáciu vady preskúmaných rozhodnutí v zmysle predchádzajúceho bodu tohto rozsudku. Žalobné námietky týkajúce sa nezrovnalostí v obsahu niektorých úkonov žalovanej majú charakter zjavných nesprávností v písaní, ktoré nemali dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
39. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, nakoľko pred vydaním rozhodnutia nebol zistený skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na riadne posúdenie veci v otázke príčin a dôsledkov všetkých zdravotných postihnutí žalobcu, jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a ich reálneho dopadu na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu,
a to aj bez prihliadnutia na zostávajúcu schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie alebo ich zmenu.
40. V ďalšom konaní generálny riaditeľ žalovanej viazaný právnym názorom správneho súdu opätovne posúdi všetky rozhodné skutočnosti, pričom dôsledne prihliadne na všetky žalobcom predložené podklady v celom ich obsahu, bude sa zaoberať otázkou určenia rozhodného zdravotného postihnutia žalobcu a závažnosťou jeho ostatných zdravotných postihnutí (z prepúšťacej správe z Nemocnice milosrdných bratří, p.o. z 13.06.2022 plynie, že za základnú diagnózu bola považovaná pľúcna embólia a organická porucha osobnosti bola vedľajšou diagnózou), ktoré náležite posúdi a zohľadní z hľadiska závažnosti. Následne vydá nové rozhodnutie, v ktorom náležite vyhodnotí všetky získané podklady samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach. V prípade, ak budú predložené ďalšie podklady, nehodnotené preskúmanými rozhodnutiami, žalovaná rovnako dôsledne prihliadne aj na tieto doklady.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.