Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/47/2012

Zmenené rozhodnutím 23Co/188/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L., B. U. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou: Mgr. R. G., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Stropkov, Námestie SNP 7, o zaplatenie 2.933,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. februára 2013 č. k. 27C/47/2012-164, vo výroku o zamietnutí návrhu a vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu p o - t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku IV. o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, náhradu trov konania vo výške 285,22 eur m e n í tak, že suma „285,22 eur“ sa nahrádza sumou „427,82 eur“. Odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. G., narodený XX.XX.XXXX, R.. U. XXX/ XX, H. L., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou G.. R. G., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 2.933,47 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti istiny 127,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2.805,82 € od 10.11.2007 do zaplatenia.

II. Súd návrh zamieta.

III. Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 285,22 € k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 2.933,47 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 2.805,82 € od 10.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2006 postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a.s., na neho pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 10.8.2005 s odporcom Zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a tiež prečerpanie na účte, tzv. kontokorentný úver. Podmienky čerpania úveru, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ mal za to, že ide o zmluvu o úvere podľa až 507 . Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.999,86 €, ktorá pozostávala z istiny 2.872,21 €, riadneho úroku vo výške 127,65 €. Odporca zaplatil sumu 66,39 €. V konaní si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 10.11.2007, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 14,25% ročne z istiny 2.805,82 €.

Súd vydal platobný rozkazu č.k. -27 zo dňa 29.11.2011, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk. Napriek rozsiahlemu šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, preto mu na zastupovanie v konaní ustanovil opatrovníčku. Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania podaním zo dňa 5.9.2012.

Na podporu odporcu vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oznámením zo dňa 8.2.2012 doručeným dňa 10.2.2012. Vedľajší účastník podal odpor zo dňa 15.8.2012, doručený súdu dňa 15.8.2012, v ktorom vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré nesplácal za dohodnutých zmluvných podmienok. Zmluvu vypovedal právny predchodca navrhovateľa dňa 2.7.2007 a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, čím sa stal splatným celý dlh. Návrh na súd podal dňa 18.11.2011 po premlčacej dobe. Ďalej poukázal na nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa v súvislosti s uzatvorenou Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Jej obsah je predformulovaný navrhovateľom a vedomosť o premlčaní záväzku podsunul navrhovateľ do časti 3. dohody o splátkach, pričom by logicky mala byť súčasťou časti 2. uznania záväzku. Ak by odporca mal záujem o splátky musí podpísať celý formulár vrátane uznania dlhu.

Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že s odporcom bola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku dňa 21.1.2011. V zmysle čl. 3 bod 3.1 predmetnej dohody vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal na ustanovenie a , pričom mal za to, že pohľadávka nie je premlčaná. Namietol tiež, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou podať odpor, v ktorej vzniesol námietku premlčania.

Podaním zo dňa 9.1.2013 doručeným súdu dňa 11.1.2013 vzal navrhovateľ späť svoj návrh v časti istiny 127,65 € a v časti úroku z omeškania 5,75% zo sumy 2.805.82 € od 10.11.2007 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav. Všeobecná úverová banka a.s. uzatvorila s odporcom Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX dňa 10.8.2005, dňa 9.3.2006 poskytla banka odporcovi flexikredit vo výške 61.991,64 Sk na základe žiadosti odporcu. Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu zo dňa 9.11.2007 je zrejmé, že aktuálny zostatok žalovanej pohľadávky bol 2.999,86 € z toho istina 2.872,21 € a úrok 127,65 € ku dňu výpovede zmluvy dňa 2.7.2007. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.9.2006 postúpil postupca túto pohľadávku na navrhovateľa. Po postúpení pohľadávky odporca uhradil sumu 66,39 €, ktorú navrhovateľ započítal na istinu. V konaní si uplatnil rozdiel vo výške istiny 2.805,82 € (2.872,21 - 66,39) spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy a 127,65 € riadny úrok.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.1.2011 (ďalej len „Dohoda“) súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. V Dohode v bode 2. uznal odporca čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka XXXXXXXXXX zo dňa 10.8.2005. Dlžná suma pozostáva zo sumy 2.805,82 €, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy a nákladov inkasného konania 451,44 €. V časti 3.1 označenej ako Forma splatenia záväzku neboli dohodnuté splátky a poslednej vete je prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( ) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa až . Vedľajší účastník vzniesol

námietku premlčania. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, nakoľko odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 21.1.2011.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd konanie v zmysle zastavil v časti uplatnenej istiny 127,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 2.805,82 € do 10.11.2007 do zaplatenia.

Predmetom konania zostalo zaplatenie istiny 2.805,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny od 10.11.52007 do zaplatenia.

Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok,

vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu, sa súd zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený podať odpor, vzniesť námietku premlčania a ďalej dôvodnosťou vznesenej námietky.

Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Ako vedľajší účastník sa však s poukazom na môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR ).

Z dôvodov uvedených vyššie je vedľajší účastník osobou oprávnenou na vznesenie námietky premlčania. Opatrovníčka odporcu nemala námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu a vzniesla námietke premlčania.

Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 2.7.2007 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ podal návrh dňa 25.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2011, ktorú odporca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu odporcom považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku, pričom splátky neboli dohodnuté. Nakoľko opatrovníčka odporcu i vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ods., 2 veta prvá . V časti zastavenia konania navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania a vo zvyšku konania bol odporca plne úspešný, nakoľko súd návrh zamietol. Odporca si žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia jeho advokáta podľa ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhrada mu bola priznaná za 3 uplatnené úkony právnej pomoci po 111,21 € (v zmysle a a citovanej vyhlášky), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty 2.933, € (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 2.1.2012, vyjadrenie zo dňa 15.8.2012 a 23.10.2012). Ďalej bol priznaný režijný paušál 3x7,63 € ( cit. vyhl.). Celkom vzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 356, € (111, € x3 + 7,63 € x 3) a 20% DPH 71,30 € ( cit. vyhl.), nakoľko je právny zástupca navrhovateľa jej platcom, spolu 427, €. Právny zástupca si však uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 285,22 € a preto mu súd viazaný jeho návrhom priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške 285,22 €. Povinnosť navrhovateľa prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.