Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/56/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: L. V.,nar. XX.X.XXXX bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: U. V.,nar. XX.X.XXXX bytom Z. M. O. XXX , zastúpená advokátkou JUDr. Alexandra Karlíková, so sídlom AK Bratislava Radlinského 10 a Ivan Andel,nar. 2.7.1975 bytom Bratislava Latorická 23, zastúpený advokátom JUDr. Marcel Boris, so sídlom AK Bratislava Rosná 6 , o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. V. narodeného 19.6.1997 z doterajšej sumy 116,17,-eur /3.500,-Sk/ mesačne na sumu 150,-eur mesačne počnúc dňom 7.7.2010, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15 tého dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné na maloletého za obdobie od 7.7.2010 do 28.2.2013 v sume 1.082,56-eur je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach v 20,-eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.3.2013 pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. konania -81 zo dňa 16.12.2004 v časti o výživnom na maloletého Ivana.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.7.2010 žiadala matka , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému L., zo sumy 116,17 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od septembra 2009. Svoj návrh odôvodnila tým, že doposiaľ určené výživné bolo stanovené v dobe keď maloletý začínal s povinnosťou školskou dochádzkou a v súčasnosti je maloletý dlhodobo žiakom základnej školy a jeho potreby sa výrazne zvýšili. Maloletý okrem povinnej školskej dochádzky navštevuje aj mimoškolské aktivity, dochádza do školy do Bratislavy, s čím matke vznikli zvýšené výdavky a doposiaľ určené výživné nie je postačujúce na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého L..

Na pojednávaní matka uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému Ivanovi od podania návrhu na súd t.j. od 7.7.2010 a to na sumu 167 eur mesačne.

Otec na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na svoj príjem je schopný prispievať na výživu maloletého L. zvýšeným výživným o 20 eur mesačne s odôvodnením že jeho príjem ako štátneho zamestnanca je limitovaný, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a vo februári s manželkou očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa.

Kolízna opatrovníčka odporučila súdu aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 160 eur mesačne, počnúc dňom 7.7.2010, t.j. od podania návrhu matkou na súd s poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov odôvodnené potreby maloletého L., ktorý má 15 rokov a jeho odôvodnené potreby sú neúmerne vyššie ako potreby maloletých deti z terajšieho manželstva otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: s rodnými listami, sobášnym listom, rozpisom mesačných výdavkov na maloletého, potvrdeniami o príjme oboch rodičov, písomným vyjadrením otca k návrhu , oboznámil sa s rozsudkami OS BA I č.k. -81 zo dňa 16.12.2004, OS BA II č.k. -51 zo dňa 14.11.2001, rozpisom priemerných mesačných výdavkov na maloletého , ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

Maloletý L. sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -51 zo dňa 14.11.2001 rozvedené. Naposledy bola upravovaná výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -81 zo dňa 16.12.2004, právoplatný dňa 28.12.2004. Týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 3.500,- Sk mesačne, počnúc dňom 1.9.2004. V tom čase maloletý začal navštevovať 1.ročník základnej školy, matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H.P. Z.,anr. 3.2.2004 bola na materskej dovolenke. Otec v tom čase pracoval ako príslušník policajného zboru a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 15.190 SK, iné vyživovacie povinnosti nemal.

Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, do roku 2007 žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletého H. Z.,nar. X.X.XXXX, ktorý sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo k maloletého bolo uznané na matrike, otec zasiela na výživu maloletého H. mesačne sumu 133 eur. Od roku 2007 žila matka sama s dvoma maloletými deťmi v 4-izbovom rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou, rodinný dom matka zakúpila v roku 2012 za 140 000 eur, kúpu financovala z hypotekárneho úveru 94 000 eur mesačné splátky 470 eur a zvyšok z finančných prostriedkov ktoré získala z BSM, matka uhrádza úver zo ŠFRB 506 000 ,- Sk z roku 2002 mesačné splátky 77 eur, finančné prostriedky použité na kúpu 1-izb.bytu ktorý je osobnom vlastníctve matky, v predmetnom byte býva brat matky ktorý uhrádza mesačné náklady spojené s bývaním a matke uhrádza mesačne 40 eur na úver. Mesačné náklady na prevádzku rodinného domu - elektrika 57 eur, plyn 98 eur, internet 34 eur, komunálny odpoad ročne 103 eur, poistenie úveru 24 eur meačne, poistenei domácnosti 78 eur ročne. Matka je zamestnaná ako P. L. Z. R. X. N. priemerný mesačný príjem v roku 2009 - 466,80 eur, rok 2010 502 eur, rok 2011 533,13 eur, rok 2012 562,11 eur. Od roku 2009 žije matka v spoločnej domácnosti s priateľom H. N., ktorý je rozvedený, nemá vyživovacie povinnosti, je podnikateľ, matke prispieva na domácnosť mesačne sumou 250 eur, finančne zabezpečuje dovolenky, nakupuje pre domácnosť, podniká v odbore stavebníctvo. Partner matky vlastní rodinný dom v Chorvátku, kde spolu trávia dovolenky a tri krát navštívili Thajsko. Matka užíva osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré vlastní jej partner.

Maloletý L. je vo veku 15 rokov je žiakom 9.ročníka základnej školy, je zdravý, učí sa priemerne, je zdravý v cudzích jazykoch, ostatné predmety ho nebavia. Od septembra 2013 bude pokračovať v štúdiu na Gymnáziu Pantúchova ul.Bratislava. Maloletý navštevuje čelustného ortopéda - doposiaľ matka uhradila 1000 eur, navštevuje výučbu čínštiny - 175 eur na tri mesiace, floorbal - 20 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 800 eur.

Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletým Ivanom stretáva nepravidelne, nezaujíma sa o maloletého, nevie či niečo zakupuje synovi ak áno tak si veci asi necháva u otca, maloletý navštevuje starých rodičov zo strany otca 1-2 krát za dva mesiace a tam sa s otcom stretáva. Finančne matke vypomáha matka ktorá je poberateľkou dôchodku a prednáša, tak isto vypomáha matke jej teta.

Otec maloletého od poslednej úpravy výživného zmenil osobný stav, dňa 5.2005 uzavrel manželstvo s I. G., z tohto manželstva sa dňa 20.9.2005 narodila maloletá G. V., vo februári 2013 očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec je zamestnaný ako príslušník PZ SR a jeho priemerný mesačný netto príjem za rok 2012 - 887,95 eur, iný príjem nemá. Manželka otca je od 1.2.2013 na materskej dovolenke, predtým bola zamestnaná ako civilný zamestnanec Úrad na ochranu ústavných činiteľov a jej príjem bol cca 438 eur netto mesačne. Ako rodina bývajú v 4-izbovom byte rodičov otca, mesačne rodičom uhrádza na bývanie 200 eur z ktorej sumy sa uhrádzajú rekonštrukčné práce na byte. Mesačné náklady na bývanie - domové spoločenstvo 236,08 eur, elektrika 33,83 eur, plyn 4 eura, internet 15,89 eur.

Maloletá dcéra otca G. je o veku 7 rokov, je žiačkou 1.ročníka základnej školy a priemerné mesačné náklady na dcéru otec vyčíslil na sumu cca 261,90 eur.

Otec na pojednávaní uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok z BSM obdržal sumu 500 000 Sk So synom sa stretáva u svojich rodičov, naposledy zakúpil synovi kopačky za 130 eur a prispel na školu v prírode 70 eur. Od roku 2009 mimo výživného synovi prispel sumou cca 400 eur, v roku 2010 -300 eur , v roku 2011 - 145 eur a v roku 2012 - 235 eur.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka priemerné mesačné výdavky na maloletého znížila o sumy ktoré vynakladajú na dovolenky pre maloletého a suma ktorú na maloletého priemerne vynakladá je 440 eur. Oproti obdobiu kedy bolo naposledy upravované výživné výdavky na maloletého vzrástli titulom veku maloletého, jeho školských a mimoškolských aktivít, a maloletý by sa mal podieľať na rovnakej životnej úrovni ako jeho rodičia. Výživné ktoré požaduje matka 167 eur mesačne od podania návrhu je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého, zročné výživné žiada matka uhradiť jednorazovo.

Právny zástupca otca uviedol, že matka relevantne nepreukázala že reálne náklady na dieťa v mesiaci sú 440 eur. Otec má stabilný príjem, je štátny zamestnanec a nemá inú možnosť svoj príjem si zvýšiť. Matkou požadované výživné pokiaľ by súd tomuto návrhu vyhovel, by spôsobil rodine otca značne finančné problémy. Otec si je vedomý že maloletý má právo na vzdelanie a osobný rast, avšak v danom prípade finančné možnosti otca neumožňujú prispievať vyšším výživným na maloletého syna ako o 20 eur mesačne plus. Zročné výživné nemá otec šancu uhradiť jednorázovo, vzhľadom k tomu že manželka otca je na materskej dovolenke, z ktorého dôvodu rodine otca sa neúmerne znížil príjem.

Podľa §-u 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 116,17 eur na sumu 150 eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matke zamietol. Pri zvýšení výšky výživného súd zohľadnil dobu po ktorú nebolo výživné upravované - 7 rokov, vek maloletého , jeho školské a mimoškolské aktivity a matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky s maloletým. Súd považuje matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého v sume cca 400 eur za primerané veku maloletého ako i jeho bohatej krúžkovej činnosti v rámci ktorej sa jazykovo zdokonaľuje čo je pre budúci vzdelanostný rast maloletého prínosom. Matka znáša prevažnú časť týchto výdavkov na maloletého a suma výživného ktorú matka požaduje od otca nepokrýva ani polovicu nevyhnutých výdavkov na maloletého. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca zohľadnil skutočnosť, že otec je štátny zamestnanec, dôsledku čoho jeho príjem je stabilný bez možnosti privyrobiť si. Tak isto súd zobral na vedomie že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a očakáva narodenie tretieho dieťaťa, nestotožnil sa však s argumentáciou otca že vyššou sumou ako 20 eur mesačne nie je schopný prispievať na výživu maloletého L.. Pokiaľ je otec schopný svojim rodičom prispievať na ako prenájom mesačne sumou 200 eur (okrem pravidelných mesačných úhrad na bývanie) z ktorej sumy ako uviedol je financovaná obnova a rekonštrukcia predmetného bytu, musí z rodinného rozpočtu pokryť výživné na maloletého L. čo činí 150 eur t.j. 33,83 eur navýšenie doposiaľ uhradzaného výživného. Súd navýšil vyživovaciu povinnosť otcovi v minimálnom rozsahu - ročný nárast výživného za obdobie kedy nebola vyživovacia povinnosť otcovi zvyšovaná (7 rokov) je 4,83 eur čo nepokrýva ani výšku inflácie za uvedené obdobie.

Pokiaľ otec nemá dostatočný príjem na to aby prispieval na výživu 15 ročného syna mesačne sumou 150 eur musí prehodnotiť výdavkovú časť svojho rodinného rozpočtu v oblasti nájmu (200 eur mesačne) ktorý poukazuje svojim rodičom a odložiť rekonštrukciu bytu do doby kým nebude manželka otca znovu pracovať. Otec sa rozhodol že si založí novú rodinu , pribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti čo však nemôže mať zásadný vplyv na výšku vyživovacej povinnosti voči prvorodenému synovi (15 rokov), ktorého odôvodnené potreby sú v nepomere s maloletými deťmi z terajšieho manželstva otca. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach má súd zato že je v možnostiach a schopnostiach otca aby súdom určené výživné bol schopný matke poukazovať bez toho aby to zásadným spôsobom ohrozilo životnú úroveň jeho súčasnej rodiny a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku..

Za obdobie od 7.7.2010 do 28.2.2013 otcovi vzniklo zročné výživné v sume l.082,56 eur (32 mesiacov x 33,83 (150-116,17=33,83) =1082,56 eur , ktoré súd povolil otcovi splácať v 20 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods. 1 O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 . Súd pri povolení splátok zročného výživného neprihliadol na žiadosť matky o úhradu zročného výživného jednorazovo s poukazom na príjem otca a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a skutočnosť že jeho príjem ako štátneho zamestnanca je limitovaný a manželka otca je na materskej dovolenke.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( O.p.s., ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach, ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice tunajšieho súdu.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.