Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6Cb-5-2012.pdf
PDF · 84.38 KB
No categories available
6Cb/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Prvá uhoľná spoločnosť, spol. s. r. o., Veľký rad 5, 945 01 Komárno, IĆO: 31 448 453, zast. advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r. o., so sídlom Na vŕšku 2, 811 01 Bratislava 1, proti žalovanému INVESTEX GROUP, s. r. o., Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665, zast. JUDr. Jurajom Ďurovčíkom - právnikom spoločnosti, o zaplatenie 20 643,17 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.468,99 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 %
- zo sumy 4.102,17 Eur od 29.08.2009 do 11.03.2010,
- zo sumy 2.174,18 Eur od 12.03.2010 do 14.04.2010,
- zo sumy 1.348,36 Eur od 15.04.2010 do 19.01.2012,
- zo sumy 3.969,84 Eur od 29.12.2009 do 19.01.2012,
- zo sumy 4.102,17 Eur od 29.01.2010 do 19.01.2012,
- zo sumy 4.102,17 Eur od 01.03.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 3.705,18 Eur od 29.03.2010 do zaplatenia a zo sumy 661,64 Eur od 10.04.2010 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 20 643,17 Eur s príslušným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 29. 08. 2009 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu späť a žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu 8 468,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých platieb tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd výsluchom účastníkov konania, z prednesu konateľa spoločnosti žalovaného, na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, zmluvy č. 09/2008/N-Falls o nájme dopravného prostriedku zo dňa 27. 03. 2008, faktúr 20090096, 2090118, 20090125, 20100002, 20100006 a 20100010, ako aj z listu žalovaného zo dňa 17. 02. 2011 a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Účastníci sporu uzavreli medzi sebou Zmluvu č. 09/2008/N-Falls o nájme dopravného prostriedku a to dňa 27. 03. 2008, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému za odplatu na výhradné používanie pre vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu 5 kusov železničných štvornápravových nákladných vozňov
radu Falls. Výška nájomného bola dohodnutá v čl. VI. bod 6.1 Zmluvy a to vo výške 670,-- Sk/deň bez DPH za každý prenajatý vozeň a kalendárny deň. Účastníci zmluvy sa dohodli, že DPH sa bude účtovať v zmysle platného zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vo faktúrach, ktoré vystaví žalobca ako prenajímateľ vozňov.
Žalobca tvrdil, že v zmysle predmetnej zmluvy vystavil žalovanému faktúry a to fa. č. 20090096, splatnú dňa 28. 08. 2009 na sumu 4 102,17 Eur, č. 20090118 splatnú dňa 28. 12. 2009 na sumu 3 969,84 Eur, č. 20090125 splatnú dňa 28. 01. 2010 na sumu 4 102,17 Eur, č. 20100002, splatnú dňa 28. 02. 2010 na sumu 4 102,17 Eur, č. 20100006 splatnú dňa 28. 03. 2010 na sumu 3 705,18 Eur a č. 20100010 splatnú dňa 09. 04. 2010 na sumu 661,64 Eur = úhrnom 20 643,17 Eur.
Listom zo dňa 17. 02. 2011 žalovaný vrátil žalobcovi všetky vystavené faktúry s odôvodnením, ktoré žalobca považoval za skutkovo aj právne irelevantné.
Skôr ako súd vo veci vydal platobný rozkaz, žalobca písomným podaním zo dňa 11. 01. 2012 zobral žalobu v sume 2 753,81 Eur a písomným podaním zo dňa 23. 01. 2012 v sume 9 420,37 Eur späť.
Na základe uvedeného potom súd vydal dňa 07. 03. 2012 na čiastku 8 468,99 Eur platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor s odôvodnením.
Na skutočnosti uvedené žalovaným v odpore právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v ňom uvádza, že medzi ním a žalobcom sa uskutočnili osobné rokovania ohľadne dodatku č. 1 ku Zmluve o nájme dopravného prostriedku žalovaný návrh tohto dodatku vypracoval a zaslal spoločnosti žalobcu. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť uvedený návrh dodatku ako prijatý žalovanému nevrátila, žalovaný sa rozhodol, že faktúry voči spoločnosti neuhradí. Pokiaľ ide o uvádzané osobné rokovania ohľadne dodatku, na ktoré sa žalovaný v odpore odvoláva, právny zástupca žalobcu na to uviedol, že tieto osobné rokovania medzi žalobcom a žalovaným sa síce uskutočnili, avšak k prijatiu návrhu dodatku zo strany konateľa spoločnosti žalobcu nedošlo, čo potvrdzuje v končenom dôsledku aj sám žalovaný v odpore a v pripojených návrhoch dodatku, na ktorom absentuje podpis štatutárneho zástupcu spoločnosti žalobcu. Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na zákonné ustanovenie § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, kde zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva o nájme dopravného prostriedku vyžaduje písomnú formu, takže ustanovenia tejto zmluvy sa môžu meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme. Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na článok X bod 10.1 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, kde sa strany dohodli na tom, že zmluvu možno doplniť alebo zmeniť kedykoľvek na základe písomnej dohody zmluvných strán vyjadrenej vo forme číslovaného dodatku s vyznačením dátumu nadobudnutia jeho účinnosti a musia byť opatrené podpismi oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán a to vo forme číslovaného dodatku s vyznačením dátumu nadobudnutia jeho účinnosti a musia opatrené podpismi oprávnených zástupcov obidvoch zmluvných strán.
Pretože došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 0,2 % za každý deň omeškania. V záverečnej reči však právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ by súd dospel k záveru že pôvodná dohodnutá výška je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vyslovil súhlas s tým, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých neuhradených faktúr.
Konateľ spoločnosti Ing. Štefan Kašaj uviedol že žiadna dohoda, tak ako interpretuje protistrana vo svojich písomných podaniach ako aj v odôvodnení odporu medzi ním a konateľom spoločnosti žalovaného, uzavretá nebola, čoho dôkazom bola aj tá skutočnosť, že on žiaden následný dodatok už nepodpisoval. Trval na tých podmienkach, aké boli dohodnuté a vopred určené v pôvodnej zmluve, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pričom nepoprel existenciu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, poukázal však na obsahovo gramatický výklad článku X bod 10.1, pričom uvádza, že v článku a bode nie je uvedené, že zmluvu možno doplniť alebo zmeniť kedykoľvek na základe písomnej dohody „len“ resp. „výlučne“ znamená to teda, že bolo možné urobiť zmenu
v pôvodnej dohode aj iným spôsobom ako písomným. Súd uvedenú interpretáciu splnomocneného zástupcu žalovaného považoval za účelovú a právne irelevantnú. Súd mal za to, že výška dojednaného úroku z omeškania 0,2 % denne je úrok neprimeraný a v rozpore s poctivým obchodným stykom, pretože pri 0,2 % dennom úroku predstavuje ročný úrok výšku 73 %.
Konateľ spoločnosti žalovaného Ing. Barboráš deklaroval skutočnosti, ktoré boli uvedené v písomnom vyjadrení splnomocneného zástupcu žalovaného, ako aj v jeho ústnom prednese na pojednávaní 01. 10. 2012.
Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zmluva vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie mal súd za to že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný vo svojom tak písomnom, ako aj ústnom prednese nespochybňoval spôsob výpočtu, resp. cenu za nákladný vozeň, resp. počet vozňov a počet dní, kedy nimi disponoval, čím „de facto“ nespochybnil pôvodnú výšku žalovanej sumy. Túto však spochybňoval „de iure“ tým, že neskôr dohoda o výške nájmu bola stranami zmenená na základe osobného ústneho dojednania medzi štatutárnymi zástupcami sporových spoločností. Súd mal za to, že pokiaľ by aj takáto ústna dohoda medzi konateľmi spoločnosti bola, a táto nebola „premietnutá“ do písomnej formy, formou dodatku k pôvodnej zmluve o nájmu dopravného prostriedku č. 09/2008/N-Falls, je právne irelevantná vo vzťahu k pôvodnému dojednaniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Z tohto dôvodu súd nepripustil ani konfrontáciu konateľov spoločnosti, nakoľko sám konateľ spoločnosti na prvom pojednávaní jednoznačne uviedol, že na žiadnej takejto zmene podmienok sa s konateľnom žalovaného nedohodol, čoho dôkazom je to že žiaden dodatok, ktorý mu žalovaný doručil, nepodpísal.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 2 citovaného zákona ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
S poukazom na zhora citované ustanovenia súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške predstavujúcej 9 percentuálnych bodov tak, ako jej základ bol určený pre dané obdobie sadzbou vydávanou ECB.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle zákonného ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).