Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39Cb-322-2011.pdf
PDF · 121.58 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/322/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu SLOVAKIA INTERNATIONAL s.r.o. so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO 31 690 416, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o. so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO 35 913 754, proti žalovanému EVPÚ, a.s. so sídlom Trenčianska 19, 018 51 Nová Dubnica, IČO 31 562 507, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Kopčanom, advokátom, Medňanského 17, 911 01 Trenčín, o určenie povinnosti poskytnúť informácie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý poskytnúť žalobcovi informácie formou odpovedí na tieto otázky :
1. ktorá znalecká organizácia alebo znalec vypracoval/a znalecký posudok podľa § 118g ods.8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov(zákon o cenných papieroch) v znení do 30.12.2011,
2. účel vypracovania znaleckého posudku podľa bodu 1.,
3. kedy a ktorý orgán žalovaného schválil podklady pre vypracovanie znaleckého posudku podľa bodu 1.,
4. podstatné vstupné údaje poskytnuté žalovaným znalcovi, najmä : či sa vychádzalo z údajov poslednej auditovanej účtovnej závierky k 31.12.2010 alebo bola zostavená mimoriadna účtovná závierka a k akému dátumu, hodnota hospodárskeho výsledku po zdanení, odpisy, ostatné náklady započítané do výsledkov hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú výdavkami v bežnom období, hodnota investície do upraveného prevádzkovo pracovného kapitálu, hodnota investície do obstarania prevádzkovo dlhodobého majetku, hodnota výnosov započítaných do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú príjmami v bežnom období, hodnota prevádzkovo dlhodobého majetku s uvedením položiek : zmena stavu zásob, zmena stavu pohľadávok, zmena stavu finančného majetku, zmena stavu krátkodobých záväzkov,
5. metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku ako celku,
6. výška odmeny znalca a dátum jej úhrady znalcovi
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov ne m á na náhradu trov právo
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia A/ formou odpovedí na otázky pre špecifikované v žalobe, a jednak B/ predložením originálov všetkých znaleckých posudkov vypracovaných pred prijatím rozhodnutia o skončení obchodovania s akciami žalovaného na trhu burzy na základe objednávok žalovaného, resp. ktoréhokoľvek jeho orgánu použiteľných v zmysle ustanovenia § 118g ods.8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca je akcionárom žalovaného, vlastní 3 ks akcií. Žalovaný zvolal na deň 18.11.2011 mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom sa žalobca zúčastnil prostredníctvom svojho splnomocnenca. V bode 3. Programu mimoriadneho valného zhromaždenia (ďalej len MVZ) navrhlo predstavenstvo žalovaného prijať rozhodnutie o ukončení obchodovania so všetkými akciami spoločnosti na Burze cenných papierov v Bratislave a.s. a o tom, že spoločnosť žalovaného prestáva byť verejnou obchodnou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. Akcionár žalovaného B.. C. W. v rámci prerokovávania tohto bodu programu žiadal predstavenstvo, aby mu poskytlo úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré s uvedeným bodom programu súvisia. Oznámil MVZ, že listom zo dňa 10.11.2011, vopred v primeranej lehote, upozornil predstavenstvo žalovaného na to, že bude požadovať na MVZ poskytnutie konkrétnych informácií. Zároveň v tomto liste výslovne žiadal predstavenstvo, aby sa na rokovanie MVZ náležite pripravilo tak, aby požadované informácie mu mohli byť poskytnuté pred hlasovaním o tak závažným rozhodnutím, akým ukončenie obchodovania s akciami na trhu burzy a zmene akciovej spoločnosti z verejnej na súkromnú je. Predseda predstavenstva žalovaného na jeho požiadavku informácie odmietol poskytnúť s odôvodnením, že list B.. W. nebol predstavenstvu doručený. Ing. W. prečítal celý list s konkrétnymi otázkami a požiadavkami na poskytnutie informácií a vysvetlenie. Žalobca zastúpený svojím splnomocnencom následne takisto požiadal predstavenstvo žalovaného, aby poskytlo informácie a vysvetlenia v rozsahu požadovanom akcionárom B.. W.. Predstavenstvo žalovaného odmietlo na rokovaní MVZ poskytnúť požadované informácie a vysvetlenia. Žalobca požiadal dozornú radu o rozhodnutie o povinnosti predstavenstva poskytnúť informácie. Dozorná rada rozhodla, že nesúhlasí s poskytnutím informácií a žalobcovi ani ostatným drobným akcionárom neboli informácie poskytnuté. S poukazom na § 180 ods.1, § 180 ods.3 a § 180 ods.4 Obchodného zákonníka žalobca ďalej uviedol, že je presvedčený, že predstavenstvo a dozorná rada žalovaného vedome a úmyselne neposkytlo ním požadované informácie a nepodala požadované vysvetlenia, čím hrubo porušili ustanovenia zákona a znemožnili výkon práva žalobcu ako akcionára. Žalobca tak nemal pre hlasovaním možnosť získať relevantné informácie, aby mohol kvalifikovane a so znalosťou veci hlasovať za alebo proti prijatiu takéhoto rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že orgány spoločnosti, ktorých členovia sú samotní väčšinoví akcionári, resp. týmito akcionármi dosadené osoby, postupovali úmyselne a vedome diskriminačne voči drobným akcionárom, čo je v rozpore s § 180 ods.1, 3, 4 a § 176b pds.1, 2 Obchodného zákonníka. Väčšinoví akcionári dlhodobo konajúci v zhode, Ing. Igor I., B.. M. N., B.. C. R., B.. C. R., B.. C. L., K. R. vrátane akcionárov B.. H. D. a G.. D. F., mali z titulu svojej funkcie alebo postavenia prístup k informáciám, ktoré neboli poskytnuté žalobcovi a ostatným drobným akcionárom. Predstavenstvo žalovaného odmietnutie poskytnutia informácií zdôvodnilo okrem údajnej nepripravenosti aj údajnou mlčanlivosťou. Z ustanovení § 114 ods.3 a § 115 ods.3 zákona č. 566/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva, že povinnosť mlčanlivosti vzniká až po prijatí rozhodnutia, na základe ktorého vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie, t.j. neexistuje pred prijatím rozhodnutia. V prípade informácií, ktoré požadoval žalobca na rokovaní MVZ išlo evidentne o informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov žalovaného a teda neexistoval dôvod na odmietnutie a ani možnosť odmietnutia poskytnutia takýchto informácií podľa § 180 ods.4 Obchodného zákonníka. Žalobca žiadal náhradu trov konania. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 99,50 eur.
K žalobe žalobcu sa žalovaný vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 20.4.2012. Uviedol, že predmetom valného zhromaždenia bolo schválenie rozhodnutia o premene verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť a schválenie rozhodnutia o skončení obchodovania s akciami na trhu BCP. Predmetom rokovania valného zhromaždenia nebolo schválenie znaleckého posudku, ktorého spracovanie prikazuje § 118g zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a to vo forme znaleckého posudku v rámci konania o schválení povinnej ponuky na prevzatie zo strany Národnej banky Slovenska. Otázky minoritného akcionára smerovali k spôsobu spracovania znaleckého posudku, ktorého spracovanie predstavenstvo spoločnosti zadalo v súlade so zásadou výkonu funkcie s náležitou starostlivosťou v súvislosti s pravdepodobným vznikom povinnosti realizovať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 119 ZCP. Znalecký posudok a jeho obsah neboli predmetom rozhodovania valného zhromaždenia. Znalecký posudok bol spracovaný ku
dňu 13.10.2011. Akcionár preto nepotreboval na výkon svojho hlasovacieho práva k predmetnému bodu programu informácie, ktorých sa dožadoval na VZ a ktorých sa dožaduje žalobou. V tomto kontexte nie je priestor na extenzívny výklad Obchodného zákonníka, keďže v iných prípadoch rozhodovania VZ zákon výslovne ustanovuje povinnosť v rámci rozhodovacieho procesu predložiť VZ na schválenie znalecký posudok (napr. § 202 ods.3 Obchodného zákonníka). V takomto prípade by v obmedzenej miere prichádzalo do úvahy poskytnutie informácií, ktoré sa týkajú vstupných informácií pre spracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok je spracovaný v súlade so zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov a zák.č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Obsah znaleckého posudku podlieha posúdenie Národnej banky Slovenska, ktorá v prípade pochybností o jeho obsahu a spôsobe spracovanie môže jeho použitie v procese povinnej ponuky na prevzatie zamietnuť. Otázky žalobcu smerovali k získaniu veľmi podrobných informácií týkajúcich sa spôsobu spracovania posudku, ktoré by relevantne mohol zodpovedať iba znalec. Zadávateľ posudku nie je oprávnený nariadiť znalcovi, akým spôsobom má pri spracovaní posudku postupovať. Vzhľadom na to, vyhodnotilo predstavenstvo a následne dozorná rada žalovaného požadované informácie ako informácie, ktorým poskytnutím by mohla byť spoločnosti spôsobená ujma a poskytnutím ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu § 114 ods.3 ZCP. Podozrenie žalovaného o hrozbe ujmy a jej akcionárov sa potvrdilo v priebehu mesiaca december 2012, keď bol žalovaný kontaktovaný viacerými akcionármi, ktorým bol doručený list spoločnosti GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., ďalšieho minoritného akcionára žalovaného, ktorý v rozpore s § 118e ZCP adresne oslovoval akcionárov žalovaného s ponukou o odkúpenie ich akcií za cenu 255 eur/1 akcia. Žalovaný neposkytnutím informácií minoritnému akcionárovi neporušil zákon. Žalovaný nemal pred prijatím rozhodnutie o premene spoločnosti z verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť povinnosť informovať akcionárov o podrobnostiach zadania znaleckého posudku. Po prijatí tohto rozhodnutia a následne v rámci prípravy ponuky na prevzatie by poskytnutie týchto informácií znamenalo výslovné porušenie § 114 ods.3 ZCP. Predstavenstvo a dozorná rada žalovaného postupovali pri posúdení požadovaných informácií starostlivo podľa § 180 ods.4 Obchodného zákonníka, čoho dôkazom je skutočnosť, že zabránili zneužitiu informácií minoritného akcionára GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., ktorý lživo informoval o tom, že VZ schválilo cenu akcií v rámci povinnej ponuky na prevzatie vo výške 200 eur/1 akcia. VZ neschvaľovalo výšku ceny akcie. V rámci povinnej ponuky na prevzatie boli akcie žalovaného následne vykupované za hodnotu 416,05 eur/1 akcia. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, žiadal náhradu trov konania.
Súd za oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie podľa § 129 ods.1 O.s.p. oboznámením obsahu listinných dôkazov : osvedčenia o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti EVPÚ, a.s. zo dňa 18.11.2011 spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 203/2011, Nz 49909/2011, NCRls 51037/2011 zo dňa 1.12.2011, listiny prítomných akcionárov na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 18.11.2011, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.11.2011 vyhotovenej dňa 28.11.2011, protestu B.. C. W. proti uzneseniu č. 3, návrhu B.. C. W. na zmenu stavov, protestu B.. C. W. č. 7, návrhu B.. C. W. na uznesenie č.7, žiadosti B.. C. W. zo dňa 10.11.2011, listu spoločnosti GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o. zo dňa 12.12.2011, výsledkov hlasovania na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 18.11.2011, zverejnenia povinnej ponuky na prevzatie v Hospodárskych novinách, spisov Národnej banky Slovenska č. ODT-13798/2011 a č. ODT-13937/2011, zápisnice z riadneho valného zhromaždenia akcionárov žalovaného konaného dňa 3.6.2011, výpisu z obchodného registra žalobcu a žalovaného.
Právnu vec posúdil súd podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.) a zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP).
Podľa § 155 ods.1 Obch. zák. akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 176a ods.3 Obch. zák. výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe tohto zákona alebo osobitného zákona.
Podľa § 176b ods.1 Obch. zák. akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Podľa § 176b ods.2 Obch. zák. spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.
Podľa § 180 ods.1 prvá veta Obch. zák. akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.
Podľa § 180 ods.3 Obch. zák. predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 180 ods.4 Obch. zák. poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 183a Obch. zák. akcionár má právo nahliadnuť v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín podľa osobitného zákona a vyžiadať si kópie týchto listín alebo ich zaslanie na ním uvedenú adresu, a to na svoje náklady a nebezpečenstvo.
Podľa § 114 ods.3 ZCP právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie (ďalej len "navrhovateľ "), osoby konajúce v zhode s navrhovateľom, členovia ich orgánov, ak ide o právnické osoby, cieľová spoločnosť, členovia orgánov cieľovej spoločnosti a akcionári sú pri príprave ponuky na prevzatie a v jej priebehu povinní konať tak, aby v súvislosti s ponukou na prevzatie nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými papiermi, najmä k manipulácii s trhom podľa § 131a, a prijať opatrenia na zamedzenie predčasného šírenia informácií, šírenia nepravdivých informácií, ako aj zneužitia dôverných informácií súvisiacich s ponukou na prevzatie.
Podľa § 114 ods.4 ZCP navrhovateľ môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods.1, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia, môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce jeho poskytnutie.
Podľa § 115 ods.1 ZCP navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bez zbytočného odkladu písomne oznámiť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa § 118g ods. 7 a 8. Navrhovateľ je povinný oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie; v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.
Podľa § 116 ods.1 ZCP navrhovateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia podľa § 115 ods. 1 predložiť písomný návrh ponuky na prevzatie Národnej banke Slovenska spolu s dokladmi preukazujúcimi toto zverejnenie; v prípade, že oznámenie bolo potrebné zverejniť vo viacerých členských štátoch, začína lehota na predloženie návrhu ponuky na prevzatie plynúť odo dňa toho zverejnenia, ktoré sa uskutočnilo najneskôr. Ak ide o ponuku na prevzatie, pri ktorej Národná banka Slovenska určila znalca, začína lehota desiatich pracovných dní plynúť od vypracovania znaleckého posudku.
Podľa § 116 ods. 6 ZCP pred schválením návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska navrhovateľ nesmie tento návrh zverejniť.
Podľa § 117 ods.3 ZCP návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v súlade s týmto zákonom, Národná banka Slovenska schváli v lehote podľa odseku 1.
Podľa § 118 ods.1 ZCP ponuku na prevzatie schválenú Národnou bankou Slovenska navrhovateľ bez zbytočného odkladu doručí cieľovej spoločnosti a zverejní podľa § 115 ods.1. Účinky ponuky na prevzatie schválenej Národnou bankou Slovenska nastávajú jej zverejnením.
Podľa § 118 ods.4 ZCP po uplynutí lehoty platnosti ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný zverejniť výsledok ponuky na prevzatie.
Podľa § 118g ods.1 ZCP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len "povinná ponuka na prevzatie").
Podľa § 118g ods.4 ZCP protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie môže byť vo forme peňažného protiplnenia, vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné protiplnenie.
Podľa § 118g ods.5 ZCP protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti; primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva podľa osobitného predpisu. Ak povinná ponuka na prevzatie predchádza uplatneniu práva výkupu podľa § 118i, je znalec povinný stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, pričom za primerané protiplnenie stanovené znaleckým posudkom sa považuje vyššia z výsledných všeobecných hodnôt podniku ako celku určených majetkovou metódou a podnikateľskou metódou pomerne rozrátaných na jednotlivé akcie cieľovej spoločnosti podľa ich pomerného podielu na základnom imaní.
Podľa § 118g ods.7 ZCP výber znalca na určenie výšky protiplnenia vykoná Národná banka Slovenska zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu. Za znalca možno určiť právnickú osobu zapísanú
v znaleckom odbore Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Znalecký posudok na stanovenie výšky protiplnenia musí určovať všeobecnú hodnotu podniku ako celku vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku stanovenú v peniazoch.
Podľa § 118g ods.8 ZCP na účely stanovenia výšky protiplnenia možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, ak medzi jeho vypracovaním a vznikom tejto povinnosti neuplynulo viac ako šesť mesiacov a ak Národná banka Slovenska jeho použitie nezamietla.
Podľa § 118g ods.12 ZCP návrh povinnej ponuky na prevzatie obsahuje okrem náležitostí podľa § 116 ods. 2 aj deň vzniku povinnosti vyhlásiť ponuku na prevzatie, dôvody vyhlásenia tejto ponuky a opis metód, ktoré boli použité na určenie výšky protiplnenia. K návrhu povinnej ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska aj doklady preukazujúce výšku protiplnenia, ktoré navrhovateľ alebo osoby konajúce v zhode s navrhovateľom poskytli za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti zverejniť povinnú ponuku na prevzatie.
Podľa § 118g ods.13 ZCP povinnú ponuku na prevzatie nemožno odvolať.
Akciová spoločnosť ako spoločnosť kapitálová sa vyznačuje obmedzenými právami akcionárov vo vzťahu k jej riadeniu. Práva akcionára na riadenie spoločnosti sú základnými právami akcionára. Tieto práva sú vymedzené v § 180 ods. 1 Obch. zák. v rozsahu práva zúčastniť sa na valnom zhromaždení, práva hlasovať na valnom zhromaždení, práva požadovať na valnom zhromaždení informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia a práva uplatňovať si na valnom zhromaždení návrhy. Právo požadovať informácie a vysvetlenia je všeobecne formulované právo akcionára, ktoré v skutočnosti predstavuje jeden z nástrojov kontroly nad vykonávaním podnikateľskej činnosti spoločnosti a nad riadnym výkonom funkcie členov orgánov spoločnosti, predstavenstva a dozornej rady. Na žiadosť a návrh minoritných akcionárov sú orgány spoločnosti povinné zákonom upraveným spôsobom vo forme povinností zaradiť nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia(povinnosť predstavenstva), preskúmať výkon pôsobnosti predstavenstva v určených záležitostiach (povinnosť dozornej rady), uplatniť v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií proti akcionárom, ktorí sú v omeškaní s jeho splácaním, alebo uplatniť nároky spoločnosti na vrátenie plnenia, ktoré spoločnosť vyplatila akcionárom v rozpore so zákonom (povinnosť predstavenstva), uplatniť v mene spoločnosti nároky na náhradu škody, prípadne iné nároky, ktoré má spoločnosť proti členom predstavenstva (povinnosť dozornej rady), uplatniť v mene spoločnosti nároky na splatenie emisného kurzu akcií, ak spoločnosť v rozpore so zákonom upísala akcie vytvárajúce jej základné imanie (povinnosť dozornej rady), uplatniť v mene spoločnosti nároky, ktoré má spoločnosť voči členom predstavenstva ako ručiteľom podľa zákona (povinnosť dozornej rady).
V právnej veci skúmal súd splnenie predpokladov podľa 180 ods.1 a 3 Obch. zák. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol a je akcionárom spoločnosti žalovaného, ktorý vlastnil 3 ks akcií a mal právo zúčastniť sa mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného (ďalej MVZ) konaného dňa 18.11.2011. Žalobca sa zúčastnil MVZ prostredníctvom ním splnomocnenej osoby C.. A. E.. Táto skutočnosť vyplýva z listiny prítomných akcionárov na MVZ žalovaného, poradové číslo 8. Programom tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bol okrem iných bod 3 pod názvom Rozhodnutie o ukončení obchodovania so všetkými akciami spoločnosti na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. a o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou. V rámci tohto bodu programu predseda MVZ predniesol návrh uznesenia č. 3. Zo zápisnice o konaní MVZ ďalej vyplýva, že návrhy predstavenstva vrátane návrhov uznesení predstavenstva boli zverejnené v zákonom stanovenej lehote na webovej stránke spoločnosti žalovaného a prítomní akcionári tieto návrhy obdržali pri prezentácii do listiny prítomných akcionárov. Návrh v rámci tohto bodu programu bol prednesený v súlade s § 154 ods.4, § 187 ods.1 písm. a/ Obch. zák. a § 170 ZCP. Zástupca žalobcu v rámci diskusie k tomuto bodu programu žiadal, aby predstavenstvo spoločnosti zodpovedalo na všetky otázky akcionára IU., ktoré na MVZ tento akcionár prečítal, a to počas priebehu rokovania MVZ. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že podľa jeho názoru predstavenstvo odmieta zodpovedať otázky
a žiadal dozornú radu, aby rozhodla, či postup predstavenstva je správny. Dozorná rada skonštatovala, že postup predstavenstva je správny a v súlade so zákonom. Uznesenie č. 3 o Rozhodnutí o ukončení obchodovania so všetkými akciami spoločnosti na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. a o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou a stáva sa súkromnou akciovou spoločnosťou bolo schválené počtom hlasov 37 224, t.j. 98,3149 %. Zástupca žalobu podal proti tomuto uzneseniu č. 3 protest. Programom tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bol ďalej bod 4 pod názvom Rozhodnutie o premene podoby všetkých akcií spoločnosti zo zaknihovaných na doručiteľa na listinné akcie na meno. Pred schválením tohto rozhodnutia vo forme uznesenia č. 4 predseda MVZ oznámil, že na základe výsledkov hlasovania č. 3 vzniká spoločnosti povinnosť vyhlásiť ponuku. Uznesenie č. 4 k tomuto bodu programu bolo schválené počtom hlasov 37 224, t.j. 98,3149 %. Zástupca žalobu podal proti tomuto uzneseniu č. 4 protest. Uznesenie č. 5 k tomuto bodu programu o schválení premeny podoby všetkých akcií spoločnosti zo zaknihovaných na doručiteľa na listinné akcie na meno bolo schválené počtom hlasov 37 224, t.j. 98,3149 %. Zástupca žalobu podal proti tomto uzneseniu č. 5 protest. Programom tohto mimoriadneho valného zhromaždenia bol ďalej bod 6 pod názvom Rozhodnutie o nákupe vlastných akcií spoločnosti. Uznesenie č. 7 k tomuto bodu programu bolo schválené počtom hlasov 37 224, t.j. 98,3149 %. Zástupca žalobu podal proti tomuto uzneseniu 7. protest.
Za splnenia podmienok podľa § 180 ods.1 a 3 Obch. zák. vzniklo žalobcovi právo na podanie žaloby, ktorá musí byť podaná v dobe podľa § 180 ods.6 Obch. zák. Jednomesačná prekluzívna doba na uplatnenie tohto práva začala plynúť dňom 19.11.2011 a skončila dňom 19.12.2011. Žaloba žalobcu došla súdu dňa 9.12.2011 v priebehu plynutia tejto prekluzívnej doby.
V právnej veci ďalej súd skúmal, či informácie, ktorých poskytnutia sa domáhal žalobca, majú charakter obchodného tajomstva, tak ako tvrdil žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a tieto informácie sú spôsobilé privodiť spoločnosti žalovaného ujmu. Vzhľadom na charakter informácií, ktorých poskytnutia vo forme odpovedí na otázky sa žalobca v konaní domáhal, súd ustálil, že žalobca má voči žalovanému právo iba na tie informácie, ktoré sa týkajú kto, kedy, za akým účelom a na základe akých vstupných údajov vypracoval znalecký posudok podľa § 118g ods. 7 a 8 ZCP na stanovenie výšky protiplnenia vypracovaný pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie. Podľa názoru súdu žalobca žiadal poskytnutie informácií, ktoré súviseli s predmetom rokovania MVZ (uznesenie č. 4) o povinnosti vyhlásiť ponuku na prevzatie. Okrem toho, že ide o informácie súvisiace s predmetom rokovania MVZ, majú tieto informácie charakter informácií, ktoré sa týkajú hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Informácie o podstatných vstupných údajov, ktoré spoločnosť musela poskytnúť znalcovi, aby mohol znalec znalecký posudok vypracovať Ostatné informácie žiadané žalobcom považoval súd za informácie, ktoré sa týkajú postupu znalca v rámci plnenia jeho úlohy na určenie všeobecnej hodnoty podniku ako celku vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku stanovenú v peniazoch.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods.2 , § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).