Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/363/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu Y. L. E. E..A..O.., R., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zast. F. L. E..A..O.. R., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej G. C., R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: XX XXX XXX, zast. C.. B. Š., advokátom, AK E., Z.. E. T. XXX/XX, o zaplatenie 934,82 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -93 z 3.10.2012 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania voči vedľajšiemu účastníkovi tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu o zaplatenie 934,82 € s prísl. zamietol, v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal, akú skutočnosť žalovaná vo svojej výpovedi pred ním potvrdila, konštatoval, že 20.2.2012 do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: XX XXX XXX za účelom podpory žalovanej. Poukázal na to, že žalobca namietal, že nárok bol uplatnený riadne a včas, lebo žalovaná uzatvorila Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, citujúc čl. 3 ods.3.1. že nakoľko žalovaná uznala, čo do dôvodov a výšky dlhu, právo sa nepremlčí za desať rokov a že žaloba je uplatnená včas.

Vychádzajúc z , o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, , a , , , , Obč.zák. (ich znenie citoval) uviedol, že právny predchodca žalobcu si vo Všeobecných podmienkach (ďalej len VOP) vyhradil, že právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy sa budú riešiť podľa ust. Obch.zák., že je nesporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá typická spotrebiteľská zmluva podľa o elektronických komunikáciách a Obč. zák., že preto sa právne vzťahy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom na strane jednej a žalovaným na strane druhej riadia ust. Obč. zák.

Citoval znenie , veta prvá a a vyvodil záver, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz - týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, že v danom prípade je to uplynutím splatnosti jednotlivých faktúr, že u faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXXXX na 544,31 € dňom 18.8.2005, faktúra s variabilným symbolom XXXXXXXXXXXX na 272,24 € dňom 18.9.2005, faktúra s variabilným symbolom XXXXXXXXXXXX na 77,87 € dňom 18.10.2005 a faktúra s variabilným symbolom XXXXXXXXXXXX na 33,76 € dňom 18.12.2005, že pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ust. o počítaní času ( ) platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa dátumom zhoduje s dňom na ktorý pripadá udalosť od ktorej lehota začína plynúť. Poukázal na to, že ak splatnosť faktúr bola 18.8., 18.9., 18.10. a 18.12 2005, že posledný deň, kedy žalobca mohol podať žalobu na súde bol 18.8.2008, 18.9.2008, 18.10.2008 a 18.12.2008, že žaloba na súd bola podaná 15.12.2011 a pretože vedľajší účastník namietal premlčanie, na túto námietku musel prihliadať a žalobu v celosti zamietnuť, vrátane prísl., ako nárok uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty.

Vychádzajúc z veta druhá (jeho znenie citoval) dôvodil, že ak má mať písomné uznanie dlhu právne účinky, predpokladané zákonom, okrem náležitosti platného právneho úkonu ( a nasl. ), že musí byť z formálnej aj obsahovej stránke v súlade s ust. , a preto treba v písomnom uznaní uviesť tak dôvod, ako aj výšku tohto práva, že na platnosť uznávacieho práva sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť identifikovateľný, že táto požiadavka je splnená napríklad aj odkazom na určitú faktúru s uvedením, či požadovanú sumu uznáva v celom rozsahu alebo uznáva len jej časť, že dôvod uznaného práva, ako aj výška, musia byť vždy uvedené tak, aby bolo možné objektívne určiť, ktorého práva záväzku sa týkajú, že v opačnom prípade by išlo o neurčitý a teda neplatný právny úkon, že na uznanie premlčaného dlhu sa ďalej vyžaduje aby dlžník vyjadril vôľu zaplatiť dlh. Poukázal na to, že v konaní bola doložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a ako uviedla žalovaná podpísala na základe informácií zamestnanca žalobcu, že ide len o potvrdenie o jeho účasti, a že jej odovzdal šeky na zaplatenie dlhovanej sumy, že poprela, aby ona uznala nejaký záväzok a už vôbec nie, aby bola poučená, že tento dlh, ktorý má voči žalobcovi, je premlčaný, a preto je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ide o dohodu v rozpore s dobrými mravmi v súlade s o ochrane spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nebol dodržaný princíp jednomyseľnosti a čestnosti a žalobca využil omyl a v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, že predložená „dohoda“ je formulár vopred pripravený žalobcom, ktorého obsah nemal možnosť žiadnym spôsobom meniť, že prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania záväzku a jeho uznania je zakomponované, respektíve skryté do dohody o splátkach a takáto žalobcom predformulovaná dohoda pre bežného priemerného spotrebiteľa nemôže byť zrozumiteľná a určitá, že zo strany žalobcu ide o nekalú obchodnú praktiku, že k uzatváraniu takejto dohody nikdy iniciatíva nevychádza od spotrebiteľa a pri jej podpise je pracovníkom žalobcu vyvolaný dojem, že ide o podpísanie dohody o splátkach, prípadne o účasti pracovníka a nie o uznaní premlčaného dlhu, že preto takáto dohoda, ktorá je vlastne dodatkom k žalobcom formulovanej štandardnej zmluve podlieha ust. Obč.zák. o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi a ust. o spotrebiteľskom práve, je neplatná. Na základe uvedených skutočností žalobu ako premlčanú zamietol. Konštatoval, že žalovaná mala v konaní úspech, ale náhrady trov konania sa vzdala, preto je priznané neboli. Napokon uviedol, že vedľajší účastník bol taktiež úspešný v tomto konaní a preto mu náhradu trov konania priznal v súlade s s tým, že tieto trovy budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti rozsudku ( ).

Proti rozsudku v časti sumy 928,18 € podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Citujúc znenie § 110 ods.1, § 558 Obč.zák. a uviedol, že dňa 27.04.2011 žalovaná podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku (ďalej len „Dohoda“), prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči nemu vzniknutý zo zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom pohľadávky Slovak Telecom, a.s. (pod referenčným číslom zákazníka XXXXXXXXX, ktoré je uvedené aj na faktúrach ako i na odstúpení od zmluvy) vo výške 928,18 € s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v Dohode, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, že zároveň potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a

jasne uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, že obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Obč.zák., pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, že tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.

Uviedol, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, že uznanie práva podľa druhá veta , nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája, že uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo, že k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, že na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ust. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, tzn. ust. nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch, že vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej žalovaná potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu, v danom prípade nastali účinky , a to že záväzok ňou uznaný, čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval.

Nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania, nakoľko mal za zrejmé, že ak by aj žalovaná v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, že právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá druhá veta t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje, že nemôže brániť námietkou premlčania, že rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky rozhodnutia , , , , , že súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na a naplnenie zákonných predpokladov daného ust. žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

Žalobcom predformulovaná dohoda pre bežného spotrebiteľa nemôže byť zrozumiteľná a určitá a zo strany žalobcu ide o nekalú obchodnú praktiku, lebo k uzatváraniu takejto dohody nikdy iniciatíva nevychádza od spotrebiteľa a pri jej podpise je pracovníkom žalobcu vyvolaný dojem, že ide o podpísanie dohody o splátkach, prípadne o účasti pracovníka a nie o uznaní premlčaného dlhu. je založený na subjektívnom pohľade, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli, že uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi, že v nadväznosti na uvedené, nie je nelogické a ani vylúčené, že žalovaná , keďže si je vedomá svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi (čo v danom prípade sama na pojednávaní potvrdila), ho v súlade s dobrými mravmi a svojím svedomím chce uhradiť, avšak vzhľadom na to, že pre svoju zlú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť naraz v plnej výške, sa slobodne rozhodne uzavrieť s ním Dohodu, v zmysle ktorej mu je umožnené uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach, že tým, že podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o úver, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, že obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a okrem toho, že Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila, že ide o prejav slobodnej vôle, ktorá si je vedomá svojho záväzku, uzavrieť s ním predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach, že konala dobrovoľne, sama podpísala Dohodu, čím sa zaviazala k plneniu svojho záväzku v splátkach a uznala predmetný záväzok. Pre úplnosť dodal, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanej je umožnené splácať záväzok v splátkach, že dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom ako postupník tu nemá

postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, že z uvedeného potom vyplýva, že ust. Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok žalovanej nemohlo byť vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ust. o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Okrem toho žalovaná po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, že nebola k podpisu Dohody žiadnym spôsobom donútená, že uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak, poskytol jej možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostala do omeškania, v splátkach.

Ďalej nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zast. vedľajšieho účastníka z dôvodov, že v prvom rade poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na uvedené nebol dôvod pre nevyhovenie žalobe, od čoho sa následne odvíja úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka v konaní a poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (, ods. 5, ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (, ods. 2 ).

Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, že podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, že podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, že tieto právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí , ako aj v rozhodnutí , ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast. Citujúc dôvodovú správu k uviedol, že cieľom novelizácie bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia na ochranu spotrebiteľov, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Dôvodil, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej za účelom ochrany jej práv z vlastnej iniciatívy, že nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených, že má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, že z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, že vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, že rovnaký právny názor vyjadril aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí . Poukázal na to, že uvedenú činnosť by malo byť schopné účelne zabezpečiť aj samotné združenie, že paušálny vstup združenia zast. advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania.

Upozornil na to, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, že obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze , ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí , že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukázal na a na ust. Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a k uvedenému uviedol, že združenie žalovanú v konaní nezastupuje, že z uvedeného dôvodu nemožno argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného prepisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci, že obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Prešove v rozhodnutí . Mal za to, že ust. Charty základných práv

EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, že žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.

Navrhol podľa rozsudok zmeniť, jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, resp. podľa a rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať trovy konania spolu 70,90 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok okrem výroku o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad zistený skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní a rozsudok vo výroku o trovách konania voči vedľajšiemu účastníkovi zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal podľa , lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ( ).

Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použijú iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Čo do výroku rozsudku , ktorým bola žaloba zamietnutá , súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnosti účastníkov konania), takže tento odvolací dôvod nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom uvedených v odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 Obč.zák., sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ustanovenie o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

Aj súdna prax sa zjednotila na tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom acontrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov (skutkových).

K výhrade žalobcu o tom, že žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku 1.3.2010, v ktorom uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je potrebné uviesť, že možno sa stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými

mravmi. Je potrebné o.i. dodať, že „vyhlásenie“ o tom, že osoby uvedené v bode 1.2, alebo 1.3 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( po bodom 1.2 Dohody je uvedená žalovaná) majú vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch, bolo dopredu - žalobcom pripraveným textom v podobe formuláru , vytlačeným drobným písmom , podsunutým žalovanej na podpis, ktorého obsah dlžník-žalovaná nemohla ovplyvniť . Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a „stráca“ sa v ďalšom texte Dohody a umožňuje to , že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť , prehliadne a neprečíta si ho a pokiaľ by k tomu aj došlo, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ , pokiaľ nemá právnické vzdelanie, by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania voči vedľajšiemu účastníkovi , je odvolanie dôvodné.

Cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie) je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa Zák. o ochrane spotrebiteľa ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, že v danom prípade je samotné Združenie vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a aj samotné ust. Stanov Združenia (§ 9) konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky na financovanie účelov Združenia a výdavky na správu Združenia. Z uvedeného vyplýva, že samotné Združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. Je potrebné uznať, že Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zást., avšak takto vynaložené finančné prostriedky nemožno nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zast. v rámci zákonom upravených možností, t.j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta. Odvolací súd však neporušil tým, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zast., základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, ak mu nepriznal náhradu trov právneho zast., pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania voči vedľajšiemu účastníkovi tak, že náhradu trov prvostupňového konania mu nepriznal.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platí i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca a vedľajší účastník mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech a úspešný žalovaný si ich náhradu neuplatnila, preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.