Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cpr-2-2012.pdf
PDF · 118.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Cpr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: W. P., nar. XX.XX.XXXX, W. č. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, proti odporcovi: PODIELNICKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO RYBANY, IČO: 00 205 656, 956 36 Rybany, zastúpený JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Andreja Hlinku 21, o zaplatenie 736,54 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh v časti o zaplatenie sumy 166,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,18 eur od 13.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,91 eur od 13.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 46,03 eur od 13.12.2011 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Vo zvyšku konanie z a s t a v u j e .
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Márie Gbelskej náhradu trov konania v sume 598,66 eur, pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške 354,66 eur a z iných trov odporcu v sume 244,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou náhradu trov za znalecké dokazovanie v sume 31,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 736,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 139,44 eur od 14.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 239,64 eur od 14.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 117,90 eur od 14.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 121,66 eur od 14.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 117,90 eur od 14.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako zamestnanec odporcu podal sťažnosť na Inšpektorát práce Trenčín vo veci nesprávne stanovenej mzdy za vykonanú prácu podľa pracovnej zmluvy. Inšpektorát práce v liste zo dňa 09.12.2011 skonštatoval porušenie právnych predpisov zo strany odporcu a určil lehotu do 29.12.2011, v ktorej mal odporca komplexne odstrániť zistené nedostatky. Odporca v uvedenej lehote navrhovateľovi doručil len novo upravené mzdové listy, ale nevykonal doplatenie mzdy za obdobie mesiacov 07 -11 / 2011. Ide o nasledovné nedoplatky: za júl 2011 vo výške 139,44 eur, za august 2011 vo výške 239,64 eur, za september 2011 vo výške 117,90 eur, za október 2011 vo výške 121,66 eur a za november 2011 vo výške 117,90 eur. Písomným podaním zo dňa 14.09.2012, doručeným súdu dňa 17.09.2012, doplneným a spresneným na pojednávaní dňa 14.02.2013, zobral navrhovateľ návrh v časti späť a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 166,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,18 eur od 13.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 53,91 eur od 13.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 46,03 eur od 13.12.2011 do zaplatenia, pričom jednotlivé sumy sú nedoplatkami mzdy za mesiace september až november 2011.
Súd vo veci vydal dňa 28.02.2012 platobný rozkaz č. k. 11Ro/1/2012-28, proti ktorému podal odporca včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa nie je podložený žiadnym relevantným dôkazom. Odporca naopak doplatil navrhovateľovi všetky položky v intenciách záverov Inšpektorátu práce Trenčín a z návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom sa navrhovateľ dopracoval k jednotlivým sumám uvedeným v návrhu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie a na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov, a to najmä pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, výplatných listín, odpovede Inšpektorátu práce Trenčín zn. P 582/5151/2011 zo dňa 09.12.2011, mzdového poriadku odporcu, výpismi z účtu odporcu a znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom znalkyne Ing. Jany Vojtekovej č. 12/2012, jeho doplnením a výsluchom znalkyne.
Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že mu vyplatili iba 180,- eur odškodné za toho pol roka, no podľa Inšpektorátu práce mu mali vyplatiť 1,99 eur a k výpočtu sumy, ktorú si uplatňuje, dospel tak, že túto sumu vynásobil počtom odrobených hodín. Všetko je uvedené v návrhu a vo vyjadrení. Mal tak mať platené každý mesiac. Pri výpočte navrhovateľ vychádzal z výplatných pások, ktoré mu dal odporca, no oni to potom menili a na súd dali iné, než dostal navrhovateľ. Bol tam 60,- eur rozdiel za december 2011. Sumu 186,- eur, ktorú mu vyplatili, považuje za náhradu škody, pretože úrad práce mu nevyplatil 63,20 eur mesačne za 3 mesiace z dôvodu, že mu nedali minimálnu mzdu. Doplatok tak nedostal žiaden. Suma, ktorú si uplatňuje, je doplatkom mzdy v hrubom. Doplatok mu mal byť vyplatený do 29.12.2011, čo mu povedali na Inšpektoráte práce, ako aj to, že to má dať na súd, že sú tam odmeny, ktoré tam nemali byť, a že pásky boli prerábané. Mal robiť 7,5 hodiny, no rátali mu 8,5 hodiny, a preto by mal mať doplatok za nadčas. Po podaní písomného znaleckého posudku a jeho doplnenia navrhovateľ uviedol, že má nárok na ďalšie sumy, ktoré znalkyňa nezapočítala. Konkrétne sumu 93,288 eur, čo mu strhli za prestávky 8 hod. mesačne, t.j. za 6 mesiacov 48 hodín po 1,9435 eur, čo vypočítal Inšpektorát práce. Za 10., 11. a 12. mesiac nemal z úradu práce vyplatených po 63,07 eur, čo je spolu 189,21 eur. V mesiaci októbri boli odmeny 60,- eur, čo znalkyňa zarátala do minimálnej mzdy a nemala rátať. Po vypočutí znalkyne navrhovateľ zobral návrh v časti späť ako je uvedené vyššie.
Odporca (jeho zástupca - zamestnanec v pozícii mzdového účtovníka) na pojednávaniach uviedol, že za mesiace august až november 2011 spravil výpočet mzdy, čo by mal navrhovateľ mať a rozdiel mu v decembri 2011 vyplatili. Navrhovateľ chcel rozdiel doplatiť hneď, načo odporca volal s pracovníčkou z Inšpektorátu práce, ktorej sa pýtal, kedy má byť rozdiel doplatený, načo povedala, že v najbližšom výplatnom termíne, čo bolo vo výplate za december 2011. Suma 186,- eur, ktorá bola navrhovateľovi doplatená, a ktorú spomínal, tak táto bola vyplatená v mesiaci august 2011 za mesiac júl 2011 ešte z dohody o vykonaní práce. Doplatok mzdy a výplatu za december 2011 robil odporca cez dva doklady a možno preto si navrhovateľ myslel, že za december má vyššiu mzdu, a preto mu doplatok patrí aj za ostatné mesiace vo vyššej výške. Navrhovateľ vychádza z nesprávneho počtu odpracovaných hodín, keď pri jednom výpočte uvádza 254 hodín, no odpracoval 201 hodín. Navrhovateľ tvrdil, že nemôže zarobiť viac ako 130,- eur za mesiac júl 2011, keďže robí na dohodu. Odporca nevedel, že v tom čase berie navrhovateľ nejaký príspevok a kvôli nemu má mať vyplatenú minimálnu mzdu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 30.06.2011 dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej pre odporcu pracoval v mesiaci júl 2011 ako vrátnik. Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 29.07.2011 pracovnú zmluvu. Podľa pracovnej zmluvy bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.12.2011 s dňom nástupu do práce dňa 01.08.2011. Ako druh práce navrhovateľa bol dohodnutý nočný vrátnik. Splatnosť mzdy bola v pracovnej zmluve dohodnutá na 13. deň v nasledujúcom mesiaci. Dňa 29.07.2011 požiadal navrhovateľ odporcu o poukazovanie mzdy na účet číslo 0261495443/0900. Na uvedený účet boli odporcom poukázané nasledovné sumy: dňa 10.08.2011 suma 105,60 eur, dňa 12.09.2011 suma 423,30 eur, dňa 10.10.2011 suma 252,70 eur, dňa 10.11.2011 suma 317,10 eur, dňa 12.12.2011 suma 255,80 eur, dňa 10.01.2012 suma 512,69 eur. Dňa 14.10.2011 podal navrhovateľ na Inšpektoráte práce Trenčín (ďalej len inšpektorát) podnet, v ktorom poukázal na porušenia pracovnoprávnych a mzdových predpisov. Na základe podnetu inšpektorát vykonal u odporcu inšpekciu práce a zistil, že odporca porušil ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce tým, že navrhovateľovi uviedol v pracovnej zmluve týždenný pracovný čas 40 hodín, pričom vykonával prácu strážnika v nepretržitej prevádzke. Podľa inšpektorátu odporca ďalej porušil ust. § 120 ods. 1 Zákonníka práce tým, že v mesiaci 09/2011 poskytol navrhovateľovi nižšiu mzdu ako je minimálny mzdový nárok. Odporca ďalej porušil ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce tým, že pri vyúčtovaní mzdy za 9, 10/2011 vydal navrhovateľovi doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce, pričom v doklade o jednotlivých zložkách mzdy uviedol údaj "príplatky ostatné", v ktorom bolo zahrnuté mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, ďalej uviedol údaj "príplatky ostatné", v ktorom bolo zahrnuté mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, ďalej uviedol zložku mzdy "sviatok odpracovaný", avšak v daných mesiacoch navrhovateľov neodpracoval sviatok. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa sú v tejto zložke mzdy zahrnuté príplatky za soboty, nedele. Výkon inšpekcie práce bol odporcu ukončený protokolom zo dňa 09.12.2011 a bolo mu nariadené odstránenie zistených nedostatkov do 29.12.2011.
Zo znaleckého posudku č. 12/2012 znalkyne Ing. Jany Vojtekovej zo dňa 30.08.2012 a jeho doplnenia zo dňa 08.11.2012 súd zistil, že podľa výplatných listín odporca uhradil navrhovateľovi za mesiac júl 2011 o 225,82 eur menej za predpokladu, že mal navrhovateľ nárok na odmenu vo výške minimálnej mzdy, za mesiac august 2011 viac na mzde vo výške 57,39 eur, za mesiac september 2011 menej na mzde o 66,18 eur, za mesiac október 2011 menej na mzde v sume 53,91 eur a za mesiac november 2011 menej na mzde v sume 46,03 eur. Za mesiac december vyplatil odporca navrhovateľovi mzdu vo výške 321,16 eur a doplatok za predchádzajúce mesiace vo výške 195,71 eur. V prípade, že by aj za júl 2011 navrhovateľovi patrila odmena vo výške minimálnych mzdových nárokov, je nedoplatok navrhovateľa na odmene a mzdách za obdobie od 07/2011 do 12/2011 vo výške 138,84 eur. V prípade, že navrhovateľovi za mesiac júl 2011 patrila navrhovateľovi odmena v sume 130,- eur v hrubom, zaplatil odporca navrhovateľovi na odmene a mzde za obdobie od 07/2011 do 12/2011 sumu o 86,98 eur viac, než mal zaplatiť.
Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že odmena za júl, ktorá mala byť vyplatená navrhovateľovi, bola v znaleckom posudku vyčíslená vo výške minimálnej mzdy z dôvodu, že jej bola predložená dohoda o vykonaní práce zo dňa 30.06.2011, v ktorej nie je stanovená dojednaná odmena v konkrétnej sume, ale v bode 4 je napísané, že dojednaná odmena bude vyplatená podľa noriem platných v PPD Rybany. Zo mzdového poriadku - vnútrodružstevných pravidiel odmeňovania zo dňa 25.01.2011 sa v čl. 1 doslova píše: "pravidlá odmeňovania sa vzťahujú na členov a zamestnancov družstva zúčastňujúcich sa na podnikateľskej činnosti družstva, ktorí majú uzavretý pracovný vzťah. Prípadne na tých, ktorí pracujú sezónne na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru". Práca vykonávaná mimo pracovného pomeru je aj dohoda o vykonaní práce. Ďalej je vo vnútrodružstevných pravidlách uvedené, že za vykonanú prácu prislúcha peňažné plnenie najmenej vo výške podľa § 120 Zákonníka práce, ktorý stanovuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť mzdu vo výške minimálneho mzdového nároku. Keďže iné finančné čiastky znalkyni doručené neboli, postupovala podľa vnútrodružstevných pravidiel odmeňovania pri vyčíslení odmeny za mesiac júl 2011. Odporca odmenu za júl 2011 vyplatil navrhovateľovi v 2 čiastkach. V júli vo výške 130,25 eur a v mesiaci august 186,- eur. Znalkyňa tak nevidí dôvod, aby sa o odmene za mesiac júl sporili, nakoľko táto bola zamestnancovi vyplatená. Celý problém je v tom, že odporca nesprávne zaradil podľa pracovnej zmluvy navrhovateľa do 40 hod. pracovného týždňa, ale ako strážnik - vrátnik mal byť zaradený do 37,5 hod. pracovného týždňa, t.j. ako pracovník v nepretržitej pracovnej službe. Z uvedeného vyplýva, že pri 40 hod. pracovnom týždni je jeho hodinová odmena 1,822 eur a pri 37,5 hod. pracovnom týždni je jeho odmena 1,9435 eur. Celkový hodinový rozdiel činí 0,1215 eur. Keď znalkyňa prepočítala priemerný počet pracovných hodín navrhovateľa, ktorý vyšiel 180,4 hod. x 0,1215, tak mesačný rozdiel na mzde predstavuje 21,91 eur. Keď toto vynásobíme za 6 mesiacov, dostaneme presne sumu 131,46 eur, a to je mzda bez príplatkov za nočnú prácu, sviatky a nadčasy v hrubom. Keď by sa pripočítali ešte príplatky za nočnú prácu, sviatky a nadčasy, odpočítali odvody a daň, tak znalkyňou vypočítaný doplatok čistej mzdy zodpovedá sume uvedenej v znaleckom posudku 138,84 eur v čistom. Tento rozdiel bol vykázaný z dôvodu, že mzda navrhovateľovi bola vyčíslovaná nerovnomerne a chaos nastal hneď za júl, kedy navrhovateľ požiadal PPD, aby mu nevyplácali mzdu v plnej výške z dôvodu, že poberal aktivačný príspevok. Doplatok za júl mu bol zahrnutý do mzdy za august. To znamená, že z tejto mzdy mu boli strhnuté odvody a aj vyššia daň, pričom pokiaľ by mu odmena za júl 2011 bola vyplatená v plnej výške už za júl, tak by sa z tejto odmeny zrazila iba 19 % daň, nakoľko táto odmena nie je predmetom odvodov do zákonných poistných fondov. Čiže tu už vznikol rozdiel pri vyčíslení nároku na odmenu za mesiac júl. Následne, keď bolo inšpektorátom zistené, že navrhovateľ bol nesprávne zaradený do 40 hod. pracovného týždňa a mal byť zaradený do 37,5 hod. pracovného týždňa, odporca dopočítal rozdiel hodinovej mzdy 0,1215 eur a jednorázovo to navrhovateľovi doplatil v mesiaci december 2011. Z uvedeného dôvodu boli navrhovateľovi zrazené vyššie odvody a vyššia daň zo závislej činnosti, než by platil pri riadne vyčíslenej mesačnej mzde. K námietke navrhovateľa, že mal zaplatených iba 11,5 hod., znalkyňa uviedla, že podľa § 91 ods. 5 Zákonníka práce až od 01.01.2013 je pracovníkom v nepretržitej prevádzke priznaná možnosť vyplatenia plného pracovného času, t.j. 12 hodín. Do 31.12.2012 to možné nebolo. K vyplácaniu aktivačného príspevku navrhovateľovi, ktorý mu bol pozastavený 01.10.2011 z dôvodu, že jeho minimálna mzda súčtom za mesiace júl až september v priemere presiahla výšku minimálnej mzdy, znalkyňa uviedla, že podľa prepočtu zo znaleckého posudku vykázal za júl až september priemernú hrubú mzdu 325,51 eur, pričom výška minimálnej mzdy v danom období činila 317,- eur. Z uvedeného dôvodu mu bol aktivačný príspevok pozastavený. Navrhovateľ nemá nárok na vyšší doplatok, než 138,84 eur v čistom. Pri vyčíslení doplatku 138,84 eur postupovala znalkyňa tak, že za každý mesiac vyčíslila, koľko mala byť čistá mzda, keby bola riadne vyplatená len v danom mesiaci, spočítala čistú mzdu za obdobie júl až november a pripočítala čistú mzdu, ktorá sa týkala len decembra bez doplatku za minulé obdobia a od tohto súčtu odpočítala čistú mzdu, ktorá bola podľa bankových výpisov odporcu vyplatená navrhovateľovi na jeho účet. Tým vyšiel doplatok čistej mzdy 138,84 eur. Zadanie znaleckého posudku č. 12/2012 bolo, že mala vyčísliť aká mala byť odmena za mesiac júl 2011 a aká mala byť výška mzdy za mesiace august až november, čiže bez zohľadnenia doplatkov. Keďže zamestnávateľ rozdiel doplatil až v decembri, tak až pri dodatku k posudku zohľadnila aj doplatok za predchádzajúce mesiace, a preto vedela stanoviť rozdiel doplatku čistej mzdy. Čiže v pôvodnom znaleckom posudku je len vyčíslená mzda koľko to malo byť a koľko bolo za to obdobie vyplatené a to bez ohľadu na doplatok vykonaný v decembri 2011. V prípade, že sa účastníci dohodli na odmene za mesiac júl 2011 v sume 130,- eur, tak vtedy je pravdou to, čo tvrdí odporca, teda že vznikol preplatok. Pokiaľ sa strany zhodli na tom, že za tento mesiac malo byť vyplatených iba 130,- eur, tak odporcovi nevznikol nedoplatok na čistej mzde, ale zaplatil navrhovateľovi o 86,98 eur viac.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ sa podaným návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí po vykonanom znaleckom dokazovaní domáhal zaplatenia sumy 166,12 eur ako nedoplatku mzdy za mesiace september 2011, október 2011 a november 2011. Z vykonaného dokazovania bolo skutočne preukázané, že uvedený nedoplatok na mzde za uvedené mesiace odporcovi vznikol. Zároveň však bolo preukázané, že spolu so mzdou za mesiac december 2011 bol dňa 10.01.2012 odporcom navrhovateľovi poukázaný nedoplatok mzdy vo výške 195,71 eur. Nedoplatok na mzde tak odporca vyrovnal. Skutočnosť, že šlo o nedoplatok na mzde, jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, a to z výplatnej listiny za mesiac december 2011, v ktorej je mzda spolu s doplatkom uvedená ako mzda a nie odmena za prácu vykonávanú na základe dohody o vykonaní práce, a preto doplatok nebolo možné ani započítať na nárok navrhovateľa na odmenu z dohody o vykonaní práce a už vôbec nie ako náhradu škody, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť. Okrem toho po čiastočnom späťvzatí sa navrhovateľ nároku na doplatenie odmeny z dohody o vykonaní práce a ani iných nárokov, než vyplatenia časti mzdy, nedomáhal, a preto jeho pôvodne uplatnený nárok na doplatenie odmeny na základe dohody o vykonaní práce a aj skutkové zdôvodnenie zvyšného nároku vzniknutou škodou sa stali bezpredmetnými. Odporca neuhradil navrhovateľovi mzdu za mesiac september 2011 v sume 66,18 eur v lehote splatnosti, t. j. dňa 13.10.2011, a preto by navrhovateľovi z tejto sumy patril úrok z omeškania od 14.10.2011, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy, ktorý je prvým dňom omeškania, až do zaplatenia dňa 10.01.2012. Odporca neuhradil navrhovateľovi mzdu za mesiac október 2011 v sume 53,91 eur v lehote splatnosti, t. j. dňa 13.11.2011, a preto by navrhovateľovi z tejto sumy patril úrok z omeškania od 14.11.2011, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy, ktorý je prvým dňom omeškania, až do zaplatenia dňa 10.01.2012. Odporca neuhradil navrhovateľovi mzdu za mesiac november 2011 v sume 46,03 eur v lehote splatnosti, t. j. dňa 13.12.2011, a preto by navrhovateľovi z tejto sumy patril úrok z omeškania od 14.12.2011, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti mzdy, ktorý je prvým dňom omeškania, až do zaplatenia dňa 10.01.2012. Navrhovateľovi by patril úrok z omeškania v zmysle citovaných predpisov občianskeho práva o 8 % percentuálnych bodov vyšší, než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania odporcu s úhradou nedoplatkov miezd navrhovateľovi za mesiace september 2011 - november 2011 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, a preto by navrhovateľovi patril úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedených nedoplatkov miezd od prvého dňa omeškania až do ich úhrady dňa 10.01.2012. Pri uvedených nedoplatkoch, dobe omeškania a uvedenej výške úrokovej sadzby by tak navrhovateľovi patril z nedoplatkov celkovo úrok z omeškania v sume 2,53 eur. Ani tento však navrhovateľovi nebolo možné priznať, keďže odporca mu zaplatil až o 29,59 eur viac, než by mu z titulu nedoplatku na mzde patrilo, keď nedoplatok činil 166,12 eur a odporca uhradil 195,71 eur. Odporca tak preukázateľne uhradil navrhovateľovi nedoplatky miezd za mesiace september 2011 až november 2011 dňa 10.01.2012, uhradil viac, než mal a viac, než by navrhovateľovi patrilo aj spolu s úrokom z omeškania za úhradu časti miezd po lehote ich splatnosti. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok navrhovateľa zanikol, nakoľko bol odporcom v priebehu konania splnený, súd návrh ako nedôvodný v časti, v ktorej navrhovateľ na ňom zotrval, zamietol. Vo zvyšku, v ktorom zobral navrhovateľ návrh späť, súd konanie v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok v konaní zdôvodňoval aj tým, že mu bol odňatý aktivačný príspevok v sume 63,07 eur mesačne, tak takéto zdôvodnenie nároku na doplatenie mzdy je bezpredmetné, keďže ide o iný jeho nárok voči inému subjektu, tento mu bol odňatý rozhodnutím príslušného úradu a bolo na navrhovateľovi, aby sa voči takému rozhodnutiu bránil využitím svojich práv, a to aj opravnými prostriedkami. Aj vzhľadom na konečný návrh navrhovateľa na doplatenie mzdy za mesiace september 2011 až november 2011 sú iné skutkové zdôvodnenia pôvodného nároku irelevantné.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V časti nároku o zaplatenie sumy 166,12 eur bol návrh podaný dôvodne, keďže k jej zaplateniu došlo až dňa 10.01.2012, pričom v tejto časti boli nároky navrhovateľovi splatné už predo dňom 02.01.2012. Odporca však nárok navrhovateľa uspokojil skôr, než sa dozvedel o tomto konaní a navrhovateľ na tomto nároku zotrval aj po dni 10.01.2012, keď návrh na začatie konania doplnil a opravil dňa 16.01.2012, pričom všetky trovy konania odporcovi vznikli až po tomto dni, najskôr od 06.03.2012, kedy právna zástupkyňa odporcu prevzala právne zastúpenie. Navrhovateľ v časti uplatňovaného nároku, na ktorom zotrval, bol jednoznačne neúspešný. Pokiaľ ide o časť, v ktorej bolo konanie zastavené (570,42 eur s príslušenstvom; 736,54 eur - 166,12 eur), tak v tejto časti došlo k zastaveniu konania výlučne zavinením navrhovateľa, ktorý zobral návrh späť. Z uvedených dôvodov tak navrhovateľovi patrí plná náhrada trov konania. Z rovnakých dôvodov patrí náhrada trov konania štátu voči navrhovateľovi, keď tento bol v časti uplatneného nároku neúspešný a v časti bolo konanie zastavené jeho zavinením.
Trovy konania odporcu pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 354,66 eur, zo súdneho poplatku 44,- eur, ktorý odporca platil za odpor podaný proti platobnému rozkazu, a zo zálohy zloženej odporcom na znalecké dokazovanie v sume 200,- eur. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd z tarifnej hodnoty sporu 736,54 eur a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí odporcovi náhrada trov právneho zastúpenia nasledovne:
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 06.03.2012,
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 07.03.2012,
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - za zastupovanie na pojednávaní dňa 29.05.2012,
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 18.09.2012,
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku dňa 28.11.2012,
- odmena 51,45 eur za úkon právnej služby - za zastupovanie na pojednávaní dňa 14.02.2013,
- režijný paušál 38,15 eur k 5 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2012 (po 7,63 eur),
- režijný paušál 7,81 eur k jednému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2013.
Štát v tomto konaní platil trovy znaleckého dokazovania v sume 31,36 eur a na ich náhradu súd zaviazal navrhovateľa z dôvodu, že tento nebol v konaní úspešný a zároveň tieto trovy zavinil vlastným konaním. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcovi k rukám jeho advokátky. Navrhovateľ je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ ďalej navrhol, aby súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku (preplatku) vzhľadom na čiastočné späťvzatie. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 736,54 eur. Základ súdneho poplatku (zaokrúhlený v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch) tak bol 736,- eur. Súdny poplatok v sadzbe 6 % po zaokrúhlení na celé euro nadol je 44,- eur, ktorý navrhovateľ aj zaplatil. V zmysle § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch sa poplatok z návrhu na začatie konania vráti navrhovateľovi iba v prípade, že vzal návrh späť pred prvým pojednávaním. Navrhovateľ však vzal návrh späť v časti až po prvom pojednávaní, a preto mu nie je možné vrátiť súdny poplatok (resp. jeho alikvotnú časť) z dôvodu čiastočného späťvzatia. Súd preto návrh navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak povinný dobrovoľne neuhradí trovy štátu, bude ich štát vymáhať.