Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/223/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky R. R., bytom I., V., M. U. XX, zastúpená G. E., bytom Z. C. XXX proti odporcom 1) H. X., bytom Z. C. XXX, 2) K. X., bytom Z. C. XXX, obaja zastúpení JUDr. N. F., advokátkou, so sídlom v Y. N. nad G., I. XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane navrhovateľky 1) J. E., bytom Z. C. XXX, 2) G. E., bytom Z. C. XXX, o vypratanie múrika, železnej brány a betónovej plochy, na odvolanie navrhovateľky a vedľajšieho účastníka 2) na strane navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. novembra 2011, č.k. -158 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9. februára 2012, č.k. -162, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1), 2) povinnosť do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozsudku odstrániť časti stavieb nachádzajúcich sa v priestore spoločnej hranice medzi parcelou „C“ číslo XXX a parcelou „C“ číslo XXX/X, k.ú. Z. C., a to:

- časť betónovej plochy, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX,

- časť tehlového múra, kolmého na spoločnú hranicu, dotýkajúceho sa domu súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX,

- časť plechovej bránky kolmej na domy účastníkov, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX.

Vo zvyšku návrh zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka vlastní v k.ú. Z. C., pozemok parc. „C“ č. XXX a odporcovia spoločne pozemok parc. „C“ č. XXX/X. V oblasti spoločnej hranice sú vybudované stavby odporcov, a to betónová plocha tvoriaca prístupový chodník do domu odporcov a postavená v celej šírke medzi domami účastníkov, vstupné bránky (plechová postavená v celej šírke medzi domami účastníkov a pletivová) a tehlový múr, ktorý je z väčšej časti rovnobežný so spoločnou hranicou, vo zvyšku dotýkajúcom sa domu navrhovateľky kolmý na spoločnú hranicu. Existencia uvedených stavieb nebola medzi účastníkmi sporná a ich poloha vyplýva z fotografických príloh vytyčovacieho náčrtu z 10.11.2002. Z vytyčovacieho náčrtu Geodetickej kancelárie S. z 10.11.2002 a z výsluchu geodeta N. Z. k spresneniu uvedeného vytyčovacieho náčrtu zistil, že spoločná hranica medzi pozemkom navrhovateľky parc. č. XXX a pozemkom odporcov parc. č. XXX/X vedie tak, že na uvedenom pozemku navrhovateľky sa nachádza časť betónovej plochy odporcov, časť plechovej bránky odporcov a časť tehlového múru

kolmého na spoločnú hranicu. Všetky uvedené stavby sú postavené tak, že sa dotýkajú obvodového múru domu navrhovateľky s.č. XXX na parc. č. XXX. Zo súčasných kópií z katastrálnej mapy, ako aj zo staršieho poľného nákresu a vytyčovacieho náčrtu S. E. z 12.03.2002 mal ozrejmené, že spoločná hranica dotknutých pozemkov nie je totožná s obvodovým múrom domu navrhovateľky, ale medzi týmito je voľný priestor. Pri namietanej stavbe tehlového múru v jeho časti rovnobežnej so spoločnou hranicou z vytyčovacieho náčrtu Geodetickej kancelárie S. z 10.11.2002 a z výpovede geodeta N. Z. k spresneniu uvedeného vytyčovacieho náčrtu zistil, že tehlový múr je v tejto časti výlučne na pozemku parc. „C“ č. XXX/X, teda na pozemku odporcov. Rovnako mal za preukázané, že navrhovateľmi namietaná pletivová bránka sa podľa uvedených listín nachádza výlučne na pozemku odporcov, keďže jej krajný stĺpik je umiestnený na hranici, ako to vyplýva z fotografickej prílohy vytyčovacieho náčrtu na č.l. 56 spisu. Ďalej mal za preukázané, že spornú betónovú plochu vybudovali odporcovia pri prístavbe domu v 60-tych rokoch, rovnako ako tehlový múr. Predtým bola v tejto časti záhrada, a to vždy až po dom navrhovateľky. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil, že časť z betónovej plochy, plechovej bránky i tehlového múra ako stavieb odporcov zasahuje na pozemok navrhovateľky, pričom nebolo preukázané, že k stavbe na pozemku navrhovateľky mali odporcovia, resp. ich právni predchodcovia v čase zriadenia stavieb právo. Konštatoval, že takýmto právom nie je stavebné povolenie, prípadne iný inštitút verejného práva, ale občianskoprávne oprávnenie zasiahnuť stavbou do vlastníckeho práva k pozemku iného. Takéto občianskoprávne oprávnenie nebolo v konaní preukázané. Keďže časti uvedených stavieb, zasahujúce na pozemok navrhovateľky, sú v tomto rozsahu neoprávnenou stavbou, uložil súd prvého stupňa odporcom časti týchto stavieb odstrániť. Vo zvyšku návrhu, teda v prípade pletivovej bránky a tehlového múru v časti rovnobežnej so spoločnou hranicou sa o neoprávnené stavby nejedná, pretože sú v celom rozsahu na pozemku odporcov a do pozemku navrhovateľky nezasahujú. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvého stupňa sa zaoberal i obranou odporcov, že pozemok, na ktorom sú zriadené sporné stavby, je v ich vlastníctve z titulu vydržania. Uviedol, že i keď bola preukázaná viac ako 10 rokov trvajúca držba odporcov k pozemku až po dom navrhovateľky, teda i pod spornými stavbami, mal za to, že nemožno odporcom, resp. ich právnym predchodcom priznať postavenie oprávnených držiteľov, pretože sa objektívne nemohli domnievať, že im pozemok patrí až po dom navrhovateľky a neboli teda v držbe dobromyseľní. Konštatoval, že dobromyseľnosť odporcov resp. ich právnych predchodcov vylučuje zjavný rozpor priebehu skutočnej hranice s hranicou, ktorá vyplýva z mapových podkladov evidencie nehnuteľností, a to nielen podľa katastrálnej mapy v súčasnosti, ale aj z poľného nákresu v dávnejšej minulosti. Tento zjavný rozpor spočíva v skutočnosti, že hranica podľa mapových podkladov prebiehala v dotknutej časti vždy priamo a evidentne mimo obvodovú stenu domu navrhovateľky, pričom užívací stav predpokladal hranicu lomenú (odskočenie tehlového múra) a v časti identickú s obvodovou stenou domu navrhovateľky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že tento rozdiel je očividný na prvý pohľad a musel byť zrejmý každému i pri zbežnom nahliadnutí do mapových podkladov. Uviedol, že je pritom vysoko pravdepodobné, že pri realizácii prístavby domu odporcov sa odporcovia (ich právni predchodcovia) s týmito podkladmi i oboznámili. No aj v prípade, že odporcom, ani ich právnym predchodcom nebol mapový podklad nikdy známy, považoval takýto markantný rozdiel medzi evidenciou nehnuteľností a skutočným užívacím stavom za vylučujúci dobromyseľnosť držby. Lehotu štyri mesiace na splnenie povinnosti určil s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa jedná o stavebné práce, ktoré sú závislé na ročnom období a poveternostných podmienkach. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , a . O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a vedľajší účastník 2) na strane navrhovateľky. Domáhali sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Dôvodili, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil podaný návrh ohľadne pletivovej bránky z dôvodu, že táto sa nachádza výlučne na pozemku č. XXX. Pokiaľ sa jedná o tehlový múr, dôvodili, že hranica pozemku bola vždy rovnobežne s chalupou na pozemku č. XXX. Poukazovali na to, že odporkyňa 2) im nedovolila dokončiť opravu chalupy. Donútila ich, aby boli nútení záležitosť riešiť cestou súdu, domáhali sa preto aj náhrady trov konania.

Krajský súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 pod písm. a) až f). V prejednávanej veci odvolatelia v podanom odvolaní nekonkretizujú žiaden z dôvodov, ktorými podľa súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie. Podľa jeho obsahu je však zrejmé, že vytýkajú prvostupňovému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolatelia v odvolaní vychádzajú z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či pletivová bránka a tehlový múr v časti rovnobežnej so spoločnou hranicou, v ktorej časti bol návrh zamietnutý, sa nachádzajú na pozemku navrhovateľky, resp. na pozemku odporcov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. -

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrhu vyhovel, čo sa týka časti návrhu o odstránenie časti stavieb nachádzajúcich sa v priestoroch spoločnej hranice medzi parcelou „C“ číslo XXX a parcelou „C“ číslo XXX/X, k.ú. Z. C., a to: časť betónovej plochy, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX, časť tehlového múra, kolmého na spoločnú hranicu, dotýkajúceho sa domu súpisné číslo XXX, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX, časť plechovej bránky kolmej na domy účastníkov, ktorá sa nachádza na parcele „C“ číslo XXX. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala odstránenia pletivovej bránky a tehlového múru v časti rovnobežnej so spoločnou hranicou, zamietol z dôvodu, že v danom prípade sa o neoprávnené stavby nejedná, nakoľko v celom rozsahu sa nachádzajú na pozemku vlastnícky patriaceho odporcom a do pozemku vlastnícky patriaceho navrhovateľke, nezasahujú. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním vykonaného dokazovania, a to predovšetkým vytyčovacím náčrtom Geodetickej kancelárie S. z 10.11.2002, ako aj z výsluchu geodeta N. Z. k spresneniu uvedeného vytyčovacieho náčrtu.

Podľa účastníci v občianskom súdnom konaní v prvom rade sami sú povinní prispieť k čo najúplnejšiemu objasneniu skutkového stavu veci. Ak niektorý z účastníkov nevie preukázať svoje tvrdenia, môže súd rozhodnúť iba na základe ostatných vykonaných dôkazov alebo prípadne, ak niektorý účastník svoje tvrdenia nepreukáže, súd mu neprizná právo, ktoré by mu priznať mohol v prípade, ak by tento účastník svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázal.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sú uvedené v návrhu i vo vyjadrení odporcu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Civilné konanie je založené na dôkaznej povinnosti, na tvrdení a dokazovaní. Odvolatelia v konaní síce tvrdili, že tehlový múr v jeho časti rovnobežnej so spoločnou hranicou, ako aj pletivová bránka sa nachádzajú výlučne na

pozemku patriacom do vlastníctva navrhovateľky, avšak svoje tvrdenia pred súdom nepreukázali, sú v dôkaznej núdzi. Návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením rozsudku po poučení súdom prvého stupňa podľa nemali.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľmi v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní odvolatelia neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, a to vrátane jeho výroku o trovách konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a , keď úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnili.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .