Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/15/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.08.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach okresného prokurátora a poškodeného C. D. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.05.2022, takto

rozhodol:

Podľa a podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.05.2022 v celom rozsahu a

trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom E., F. X, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 28.04.2018 v čase okolo 23.30 hod. na lesnej ceste pri okraji Ťahanovského lesa v chatovej oblasti Nad Vinicami v mestskej časti Košice – Ťahanovce, fyzicky napadol C. D. tak, že ho vytiahol z osobného motorového vozidla značky Mazda 323 F, evidenčné číslo: E. XXX D. pričom ho kolenom udrel do oblasti tváre, a následne ho zvalil na zem, kde ho kopal nohami do celého tela a udieral päsťami do oblasti hlavy a počas útoku naň kričal: „Ty kokot, dokedy budeš chodiť ožratý na aute, chceš mi zabiť deti?“, čím takto poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom G. H. XX, E. podľa znaleckého posudku spôsobil trieštivú zlomeninu nosových kostí s dobou liečenia v trvaní 10 až 14 dní

p o s t u p u j e Okresnému úradu Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mohol prejednať ako priestupok.

Podľa odvolanie poškodeného C. D. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.05.2022 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom E., F. X, podľa oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 28.04.2018 v čase okolo 23.30 hod. na lesnej ceste pri okraji Ťahanovského lesa v chatovej oblasti Nad Vinicami v mestskej časti Košice – Ťahanovce, fyzicky napadol C. D. tak, že ho vytiahol z osobného motorového vozidla značky Mazda 323 F, evidenčné číslo: E. XXX D. pričom ho kolenom udrel do oblasti tváre, a následne ho zvalil na zem, kde ho kopal nohami do celého tela a udieral päsťami do oblasti hlavy a počas útoku naň kričal: „Ty kokot, dokedy budeš chodiť ožratý na aute, chceš mi zabiť deti?“, čím takto poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom G. H. XX, E. podľa znaleckého posudku spôsobil trieštivú zlomeninu nosových kostí s dobou liečenia v trvaní 10 až 14 dní,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., G. H. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonnom stanovenej lehote, okresný prokurátor v neprospech obžalovaného písomne odvolanie, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu týkajúcimi sa záveru, že skutok sa stal a že obžalovaný napadol poškodeného. K dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby spočívajúcom v tom, že nebolo možné preukázať, že to bol práve obžalovaný, ktorý spôsobil poškodenému zranenia, okresný prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodeného fyzicky napadli dve osoby, pričom jednou z nich bol obžalovaný. Z výsluchu poškodeného a zo zápisnice z rekonštrukcie za účasti poškodeného vyplynulo, že obžalovaný po tom, čo pristúpil k autu, v ktorom sedel poškodený s priateľkou A. I., otvoril dvere na strane vodiča, kde sedel poškodený, vytiahol ho z auta a začal ho biť spôsobom, že prvý úder dostal kolenom do oblasti nosa vtedy, keď kľačal na zemi, kde mu na to začala tiecť krv, potom ho obžalovaný sotil na zem, kde ho udieral päsťami a kopal nohami aj kolenom, potom k nim prišiel p. I., ktorý ho začal tiež biť rukami a kopať nohami. Poškodený neuviedol, aby ďalšie údery, ktoré inkasoval, smerovali opakovane do oblasti nosa. Okresný prokurátor ďalej poukázal na závery znaleckého posudku I. J. K., podľa ktorých poškodený utrpel trieštivú zlomeninu nosových kostí, stav po krvácaní z nosa, odreninu na nose, odreninu na čele vpravo a pomliaždenie hlavy v temenno-záhlavnej oblasti vpravo s dobou liečenia 10 až 14 dní. Vznik zlomeniny nosových kostí, tak ako to uvádza poškodený, je podľa znalca veľmi pravdepodobný. Okresný prokurátor poukázal na rekonštrukciu zo dňa 17.04.2019 aj za účasti znalca I. K., ktorý následne pri svojom výsluchu dňa 29.05.2019 uviedol, že vzhľadom na priebeh rekonštrukcie môže s vysokou pravdepodobnosťou potvrdiť, že zranenie poškodeného, zlomenina nosových kostí, vznikla po prvotnom útoku páchateľa kolenom na poškodeného, pretože tento uviedol, že po tomto začal ihneď krvácať z nosa, kedy sa jedná o typický priebeh vzniku krvácania z nosa pri zlomeninách nosových kostí. Z hľadiska znaleckého dokazovania malo toto zranenie rozhodujúci vplyv na dĺžku liečenia. Podľa názoru okresného prokurátora bola práve zlomenina nosových kostí okolnosťou, ktorá založila trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného A. B.. V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poškodený C. D. do konania neverejného zasadnutia svoje odvolanie proti výroku o náhrade škody, ktoré podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, bližšie neodôvodnil.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom v prejednávanej veci prítomnosť dovolacích dôvodov nezistil a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Odvolací súd rozhodujúci o odvolaniach z predloženého spisového materiálu zistil, že okresný prokurátor podal na obžalovaného obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe v nej uvedenom.

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie trestného činu. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň sa nachádzal spolu s priateľkou, jej deťmi a priateľmi v chatovej oblasti Nad Vinicami v Mestskej časti Košice-Ťahanovce, keď okolo nich prešiel veľkou rýchlosťou na vozidle poškodený C. D., ktorý následne po tom, ako sa vyrútil zo zákruty, dostal balans a zastal neďaleko nich. Podišiel k vozidlu poškodeného, keď poškodený otvoril dvere na strane vodiča, zbadal v stredovom paneli fľašu vodky. Po tom, ako niekto z jeho kamarátov, ktorí prišli za ním, privolal políciu, nasadli do auta a odišli preč. Asi

o dva týždne za ním prišiel poškodený so svojimi kamarátmi, pričom sa mu vyhrážali, že ho naložia do kufra a že má zaplatiť 3.000,- eur. Vec sa rieši v priestupkovom konaní.

Z výpovede svedka poškodeného C. D. vyplýva, že dňa 28.04.2018 bol so svojou priateľkou A. I. vyskúšať jej auto, pri ktorej jazde cez chatovú oblasť Vinice priateľka zapadla v blate a preto si sadol na miesto vodiča on, aj napriek tomu, že mal v tom čase vodičské oprávnenie políciou zadržané z dôvodu požitia alkoholických nápojov. Vtedy pred nimi zastavilo iné auto, z ktorého vystúpil obžalovaný, vytiahol kľúč zo spínacej skrinky a jeho vytiahol z vozidla, sotil ho na zem, kde ho kopal do hlavy, rúk a celého tela, pričom ho bil päsťami a udieral kolenami. Keď ležal na zemi, pripojil sa k nemu aj I., ktorý ho tiež kopal do celého tela. V pondelok 30.04.2018 nastúpil riadne do práce a až poobede odišiel na ošetrenie. V súlade s výpoveďou poškodeného vyznela aj výpoveď svedkyne A. I..

Svedok I. I. vypovedal, že dňa 28.04.2018 bol na chate v chatovej oblasti Vinice nad dedinou Ťahanovce, pričom v čase okolo 22.00 hod. stáli pred pivnicou vo Viniciach spoločne s obžalovaným, jeho priateľkou, s deťmi, keď okolo nich preletel C. D. na osobnom motorovom vozidle veľkou rýchlosťou, až odskakovali z cesty. Keď sa všetci zišli pri uvedenom aute, tak sa vodiča pýtali, či je normálny, že šoféruje opitý a jazdí ako blázon. Svedok poprel, že by bol napadol poškodeného.

Z výpovede svedkyne J. L. vyplýva, že I. I., M. I. a obžalovaný sa rozprávali s pánom D. pri jeho aute. Potom sa k nim všetci traja vrátili, nasadli do auta a išli do krčmy. V krčme obžalovaný povedal, že dal D. facku.

Ostatní vo veci vypočutí svedkovia neboli priamymi svedkami incidentu.

Na základe takto vykonaného dokazovania okresný súd nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal. Znaleckým dokazovaním bolo, podľa názoru okresného súdu, preukázané, že poškodený C. D. utrpel viaceré poranenia v oblasti tváre, ktoré vznikli s veľkou pravdepodobnosťou údermi inou osobou. Na strane druhej však okresný súd konštatoval, že nebolo dostatočne preukázané, že tento skutok spáchal práve obžalovaný A. B., keďže z výpovede poškodeného C. D. a jeho priateľky A. I. vyplýva, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného takým spôsobom, že ho mal vytiahnuť z auta a udierať ho päsťami do tváre a že obžalovaný ho mal aj kopať ležiaceho na zemi a udierať kolenami do rôznych častí tela, pričom z výpovede poškodeného, ako aj z výpovede jeho priateľky je zrejmé, že útočiť proti telu poškodeného údermi, päsťami, či kopancami, mala aj ďalšia osoba. Hoci obžalovaný poprel účasť na napadnutí poškodeného, je z tohto napadnutia jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného, ako aj jeho priateľky A. I.. Výpovede ďalších svedkov, príbuzných a priateľov obžalovaného sú, až na výpoveď J. L., v takom hrubom rozpore so zisteným skutkovým stavom, že ich okresný súd vyhodnotil ako jednoznačne tendenčné a zamerané na zlepšenie pozície obžalovaného, resp. zbavenie ho trestnoprávnej zodpovednosti za jeho konanie. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že pokiaľ ustálil, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, musel sa vysporiadať s otázkou, či je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že to bolo práve a jedine konanie obžalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikli poranenia, ktoré utrpel pri napadnutí poškodený. Okresný súd nemohol ustáliť, že poranenia poškodeného vznikli jednoznačne a len úmyselným konaním obžalovaného, keďže na útoku voči poškodenému sa preukázateľne zúčastnila aj ďalšia osoba, ako to potvrdil poškodený a jeho priateľka. Na základe uvedeného, keďže súd už nemal možnosť inými objektívnymi dôkazmi preukázať fakty tvrdené obžalobou, dospel k záveru, že je potrebné v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotiť všetky pochybnosti v prospech obžalovaného a na základe uvedeného uzavrieť, že nebolo s jednoznačnou istotou preukázané, že len on sám spáchal skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora. Z uvedeného dôvodu okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že sa plne stotožňuje s názorom okresného súdu, že v konaní bolo preukázané, že skutok sa stal. Na druhej strane však záver okresného súdu o nevine obžalovaného považuje krajský súd za nepresvedčivý, pretože tento nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu. Na základe prieskumnej povinnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd pri svojich úvahách nezohľadnil všetky okolnosti prípadu a dôkaznú situáciu dôsledne nevyhodnotil, preto bol jeho právny záver nesprávny a nezodpovedal vykonanému dokazovaniu (t. j. že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný).

Okresný súd prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), vyplývajúcej z ustanovenia , prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného, podľa obžaloby prokurátora, spočíva v tom, že pri incidente dňa 28.04.2018 mal fyzicky napadnúť C. D. tak, že po tom, ako ho vytiahol z osobného motorového vozidla, kolenom ho udrel do oblasti tváre, následne ho zvalil na zem, kde ho kopal nohami do celého tela a udieral päsťami do oblasti hlavy, čím takto poškodenému, podľa znaleckého posudku, spôsobil trieštivú zlomeninu nosových kostí s dobou liečenia v trvaní 10 až 14 dní.

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že nie sú nijaké pochybnosti o tom, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného C. D.. Obrana obžalovaného, spočívajúca v tom, že poškodeného fyzicky nenapadol, bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou poškodeného C. D., ktorý opísal okolnosti, za ktorých mal byť napadnutý obžalovaným, ku ktorému sa neskôr pridal aj I. I.. Zo spáchania skutku, kladeného obžalovanému za vinu, tohto usvedčovala aj A. I., priateľka poškodeného. Pokiaľ ide o menovanú svedkyňu, krajský súd poukazuje na to, že išlo o priamu svedkyňu incidentu, ktorá bola prítomná pri prejednávanej udalosti od samého začiatku, pričom jej výpoveď je možné vyhodnotiť ako logickú a konzistentnú v okolnostiach týkajúcich sa miesta, času ako aj spôsobu, akým mal byť jej priateľ poškodený napadnutý obžalovaným a neskôr aj I. I..

Sčasti potvrdila výpoveď poškodeného aj svedkyňa J. L., z výpovede ktorej vyplýva, že sám obžalovaný sa jej priznal, že dal poškodenému facku.

V podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa napadnutia, je výpoveď svedka poškodeného objektivizovaná znaleckým dokazovaním znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

- traumatológia I. J. K., ktorý podal k veci znalecký posudok a ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na jeho záveroch. V záveroch posudku znalec konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie zo dňa 30.04.2018, kedy bol poškodený ošetrený, boli u neho zistené nasledujúce zranenia: trieštivá zlomenina nosových kostí, stav po krvácaní z nosa, odrenina na nose, odrenina na čele vpravo a pomliaždenie hlavy v temenno-záhlavnej oblasti vpravo. Iné zranenia v oblasti hlavy, trupu, ani končatín neboli u poškodeného v zdravotnej dokumentácii zaznamenané. Z hľadiska lekárskeho išlo o ľahké zranenia.

Znalec sa vyjadril aj k mechanizmu vzniku poranení, pričom v zmysle záverov znaleckého skúmania tieto veľmi pravdepodobne vznikli zavinením inej osoby opakovanými údermi rukou-päsťou, pričom intenzita útoku na oblasť nosa bola väčšia, čomu zodpovedá trieštivá zlomenina nosových kostí. Toto zranenie nosa si vyžaduje obvykle dobu liečenia 10 - 14 dní. Obvyklý spôsob života poškodeného mohol byť narušený v prvých 2 - 3 dňoch po úraze sťaženým dýchaním. Ostatné zranenia, okrem miernych bolestí v prvých dňoch, nemohli viesť k narušeniu obvyklého spôsobu života. Pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec doplnil posudok, keď uviedol, že ak by mala intenzita útoku byť väčšia a mala by smerovať na celé telo poškodeného, muselo by dôjsť ku vzniku viditeľných poranení, minimálne vo forme tzv. modrín, ktoré sú viditeľné už po dvoch - troch dňoch.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že nie je možné ustáliť, že poranenia poškodeného vznikli jednoznačne a len úmyselným konaním obžalovaného, keďže na útoku voči poškodenému sa preukázateľne zúčastnila aj ďalšia osoba, ako to potvrdil poškodený a jeho priateľka.

Okresný súd však neprihliadol k tej skutočnosti, že poškodený bol prvotne napadnutý práve obžalovaným, čo vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý na takto prezentovanej skutkovej verzii zotrval aj pri rekonštrukcii, pričom prvotný útok obžalovaného na poškodeného potvrdila aj priama svedkyňa A.

I.. Obaja zhodne potvrdili, že po tom, ako obžalovaný vytiahol poškodeného z auta, ho kopol kolenom do nosa, po tomto údere začal z nosa krvácať. Obžalovaný v útokoch pokračoval a až následne sa k nemu pridal aj jeho kamarát I. I. I...

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ale nie je zrejmé, ako sa okresný súd v tomto smere vysporiadal s výpoveďou znalca I. J. K. zo dňa 29.05.2019, ktorý bol vypočutý po rekonštrukcii vykonanej za jeho prítomnosti, kde uviedol, že vzhľadom na priebeh rekonštrukcie môže s vysokou pravdepodobnosťou potvrdiť, že zranenie poškodeného, zlomenina nosových kostí, vznikla po prvotnom útoku páchateľa kolenom na poškodeného, pretože tento uviedol, že po tomto začal ihneď krvácať z nosa, kedy sa jedná o typický priebeh vzniku krvácania z nosa pri zlomeninách nosových kostí. Z hľadiska znaleckého dokazovania malo toto zranenie rozhodujúci vplyv na dĺžku liečenia, na čo správne poukázal aj okresný prokurátor v odvolacích námietkach.

Krajský súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že to, čo sa uvádzalo v skutkovej vete obžaloby, sa aj stalo a teda, že práve obžalovaný spôsobil pri fyzickom útoku dňa 28.04.2018 poškodenému zranenie trieštivú zlomeninu nosových kostí. Sporným zostalo právne posúdenie skutku, teda či konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona alebo je možné, vzhľadom na materiálny korektív ustanovený v § 10 ods. 2 Tr. zákona, vec postúpiť na prejednanie priestupku.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd primárne v prejednávanej veci dáva do pozornosti princíp trestného práva „ultima ratio“ a teda zásady subsidiarity trestnoprávnej represie. Princíp ultima ratio má plniť hlavne funkciu špeciality a spočíva v povinnosti súdov dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Trestnými činmi môžu byť len závažnejšie prípady protispoločenských konaní, a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho štátu taktiež neprípustné. Pomocná úloha trestnej represie, v podobe poňatia trestného práva ako ultima ratio, má aj interpretačný význam v tom, aby súdy vykladali znaky skutkových podstát trestných činov aj na nadväzujúcu mimotrestnú právnu úpravu a aplikovali ich len na závažné prípady, pričom musia zvažovať, či a ako bolo možné využiť inštitúty iných právnych odvetví v reakcii na porušenie práva. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, vyjadreného v § 10 ods. 2 Tr. zákona. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z prečinov, je vyššia ako nepatrná (u dospelého páchateľa). Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o otázke viny a trestu. Závažnosť činu je teda určená spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa. Posúdenie, či konanie obžalovaného spočívajúce v údere kolenom do oblasti tváre a následnom kopaní nohami do celého tela a v úderoch päsťami do oblasti hlavy poškodeného, naplnilo formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona alebo naopak, jednalo sa o menej závažné konanie majúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, závisí od mnohých okolností, ktoré musí súd nutne zohľadňovať, kedy musí skúmať aj existenciu materiálneho korektívu uvedeného v ustanovení Tr. zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, teda znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto postupu môžu byť v konkrétnom prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré keď sú zvážené a zistí sa nízka závažnosť prečinu, spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Pri určení závažnosti prečinu, ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho korektívu), je potrebné si totiž uvedomiť, že materiálny znak (materiálny korektív) je daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom jednotlivom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada

na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi rôzny (judikát R I/1965, R II/1965). Rozhodujúcimi skutočnosťami, na podklade ktorých dospel krajský súd k záveru, že konanie obvineného z hľadiska materiálneho nenapĺňa závažnosť prečinu, sú predovšetkým dokazovaním preukázané okolnosti, ktoré bezprostredne skutku predchádzali a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a aj následok v podobe ľahkého zranenia poškodeného. I keď konanie obžalovaného z formálneho hľadiska mohlo napĺňať všetky atribúty prečinu ublíženia na zdraví, z materiálneho hľadiska toto konanie nedosiahlo takú závažnosť, aby bolo možné konštatovať, že skutok vymedzený vo výrokovej časti tohto uznesenia je trestným činom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného po tom, ako ho vytiahol z motorového vozidla, pričom z dokazovania vyplynulo, že „spúšťačom“ konfliktu bolo to, že obžalovaný videl poškodeného, ako vybehol autom zo zákruty a vysokou rýchlosťou prešiel okolo neho a tam prítomných kamarátov, na čo sadol do svojho vozidla a po príchode k vozidlu, ktoré v tom čase viedol poškodený, poškodeného vytiahol z miesta vodiča von, kde ho napadol vyššie uvedeným spôsobom. Práve skutočnosť, že poškodený mal viesť motorové vozidlo spôsobom, kedy mohol ohroziť ostatné osoby, pričom v tom čase mal zadržané vodičské oprávnenie a vedľa vodiča mala byť fľaša alkoholu, bola dôvodom k tomu, že v inkriminovaný deň obžalovaný fyzicky napadol poškodeného.

Pre posúdenie závažnosti konania je potrebné hodnotiť aj osobu páchateľa (obžalovaného), a to v kontexte doterajšieho spôsobu života, alebo povahových vlastností, pričom bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, dopustil sa celkom šesť priestupkov, z toho v piatich prípadoch šlo o menej závažné priestupky na úseku dopravy a jedného priestupku sa dopustil proti verejnému poriadku, čiže bol postihnutý za typovo odlišné konanie, čo mu v tejto veci nemohlo priťažovať. Z miesta bydliska je hodnotený kladne. Žiadne negatívne faktory v osobnostnom profile obžalovaného teda neboli zistené. Je preto možné konštatovať, že u obžalovaného išlo o ojedinelé konanie, vybočujúce z medzí inak riadne vedeného života. V danom prípade je potrebné poukázať aj na samotnú osobu poškodeného, o ktorej mal obžalovaný vedomosť, že má sklony k vedeniu motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že poškodený bol doposiaľ celkovo štrnásťkrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 09.09.2012 bol poškodený C. D. uznaný vinným z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 500,- eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 13.08.2018 bol poškodený C. D. právoplatne uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 rokov. Zo spisov Okresného súdu Košice I sp. zn. a je zrejmé, že poškodený C. D. bol opakovane odsúdený pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ktorých sa dopustil jazdením motorovým vozidlom počas zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom podľa ustálenej súdnej sa nie iba krátkym časom rozumie doba spravidla 7 dní a viac (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 16/1986).

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ako ublíženie na zdraví je možné posúdiť len také poškodenie zdravia iného, ktoré si alternatívne objektívne vyžiadalo buď lekárske vyšetrenie alebo ošetrenie alebo liečenie, avšak vždy ktorákoľvek z týchto uvedených podmienok musí byť kumulatívne spojená so sťažením, respektíve obmedzením obvyklého spôsobu života nie iba krátky čas, ktorým sa podľa ustálenej súdnej praxe rozumie 7 a viac dní. Teda o ublíženia na zdraví pôjde len v prípade, ak akokoľvek dlhé vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie bude zároveň spôsobovať obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného po dobu aspoň 7 dní a viac.

Pokiaľ ide o spôsobené zranenia poškodeného, v tomto smere krajský súd poukazuje na to, že i

keď následok nie je formálnym znakom trestného činu, je potrebné dokazovať a hodnotiť stupeň

poranení napadnutej osoby. Rozhodujúce je, aká je povaha poruchy zdravia, akými príznakmi sa prejavuje (bolestivosť, intenzita bolesti), akú dobu sa poranenie prejavuje, aké lekárske ošetrenie si

zranenie vyžaduje, aké zdravotné problémy mal poškodený). Musí ísť o kvalifikované zmeny na zdraví poškodeného, t. j. také zmeny v zdravotnom stave poškodeného, ktoré nie sú len prechodného rázu a ktoré porušením normálnych funkcií telesných alebo duševných sťažujú výkon obvyklej činnosti alebo obvyklý spôsob života poškodeného.

V tomto smere krajský súd poukazuje na závery znalca, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že liečenie poškodeného po dobu najmenej 10 - 14 dní obmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe života po dobu 2 až 3 dní. Samotný údaj, najmenej 10 - 14 dní liečenia, však pre záver o ublížení na zdraví nie je postačujúci, pretože liečenie po dobu najmenej 10 - 14 dní by mohlo zakladať záver o ublížení na zdraví len vtedy, ak by zároveň po túto dobu bol poškodený aj obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Podľa znalca išlo vo všeobecnosti o ľahké zranenia, pričom obvyklý spôsob života poškodeného mohol byť narušený hlavne z dôvodu zlomeniny nosových kostí bolesťami až stredne veľkej intenzity v prvých 2 - 3 dňoch po úraze pri tlaku na nos so sťaženým dýchaním, ako pri prechladnutí z dôvodu opuchu sliznice nosa, ktoré takéto zranenie sprevádza. Ostatné zranenie nemohli viesť okrem bolesti v prvých dňoch po úraze k narušeniu jeho obvyklého spôsobu života. Všetky tieto obmedzenia boli prechodného krátkodobého rázu. Poškodený počas doby liečenia nebol obmedzovaný v schopnosti vedomého aktívneho konania a taktiež mohol sám vykonávať bežné životné úkony a potreby, bol teda plne sebestačný a nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Za takejto situácie ale, pokiaľ si zranenie poškodeného vyžiadalo liečenie po dobu 10 - 14 dní, avšak obmedzovalo ho v obvyklom spôsobe života len po dobu 2 až 3 dní, nejde podľa definície vyplývajúcej z ustanovenia § 123 ods. 2 Tr. zákona o ublíženie na zdraví a spôsobenie takéhoto zranenia nie je trestným činom, ale nanajvýš priestupkom.

Berúc do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti prípadu, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia, ako aj pohnútku, krajský súd dospel k záveru, že prejednávaný prečin má len formálne znaky žalovanej skutkovej podstaty, avšak jeho závažnosť je nepatrná. V prípade obžalovaného boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo možné konštatovať že v danom prípade nejde o prečin a pri rozhodnutí je možné vychádzať z ustanovenia Tr. zákona. Tieto skutočnosti preto viedli krajský súd k zrušeniu napadnutého rozsudku okresného podľa a následne, k postúpeniu trestnej veci obžalovaného podľa Okresnému úradu v Košiciach, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by danú vec mal prejednať ak priestupok.

Okresný súd postupom podľa poškodeného C. D. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa , ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Krajský súd dáva do pozornosti, že ide o obligatórny výrok súdu v prípade, ak postupuje podľa a nasl. , t. j. keď oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby. Nakoľko nárok na náhradu škody možno (aj len v časti) priznať len vo výroku obsiahnutom v odsudzujúcom rozsudku, nie je poškodený v takomto prípade osobou oprávnenou podať proti oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd odvolanie poškodeného zamietol podľa .

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.