Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G. J., dieťa rodičov T. C., bytom G. - K. XX a C. A., bytom G. - K. XXX, zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. októbra 2012, č.k. -55, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. P. zo sumy 4.000,- Sk (132,80 Eur) na sumu 180 Eur mesačne s účinnosťou od 04.07.2012, čím mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -15 zo dňa 11.08.2008.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.07.2012 do 31.01.2013 v sume 330,40 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 70 Eur mesačne, k rukám matky maloletej, spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je zročná spolu s výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.08.2008, č.k. -15 tak, že otcovi zvýšil výživné na mal. P. zo sumy 4.000,- Sk (132,80 Eur) na sumu 250 Eur mesačne od 04.07.2012 s tým, že toto bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. Zameškané výživné za čas od 04.07.2012 do 31.10.2012 vyčíslil v sume 457,57 Eur a povolil ho otcovi splácať v 50 Eur mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok (správne tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia), do rúk matky maloletej, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 3, 4, § 75 ods. 1 veta prvá ods. 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane mal. P. k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú novú úpravu výživného, a ktoré spočívajú v tom, že mal. P. je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia, od 01.09.2012 je žiačkou X. ročníka základnej školy, čím sa matke nepochybne zvýšili náklady na jej výživu v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného, kedy bola žiačkou X. ročníka prvého stupňa základnej školy. Dôvodil, že hoci otec na pojednávaní dňa 09.10.2012 uviedol, že jeho príjem prestavuje 20.000,- Kč netto, súčasne potvrdil, že v rokoch 2010 a 2011 nepriaznivú finančnú situáciu preklenoval tým, že sa zúčastňoval rôznych brigád, pričom príjem z tejto činnosti neuvádzal v priznaniach k dani z príjmov fyzických osôb, ktoré predkladal Finančnému úradu pre G.. Na základe uvedeného vyvodil, že sa dá s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že otec dosahuje nielen oficiálny príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý deklaruje v priznaniach z dani z príjmov fyzických osôb za jednotlivé kalendárne roky, ale má aj príjem z rôznych brigádnických činností,

čo potvrdzuje fakt, že v roku 2012 si zakúpil ojazdené osobné motorové vozidlo za sumu 70.000,- Kč. Tiež zdôrazňoval, že otec sa o výchovu mal. P. nezaujíma, hoci má rozhodnutím súdu s dieťaťom styk upravený, s maloletou sa nestýka a nad rámec súdom určeného výživného jej neprispieva, a to ani zakupovaním darčekov pri príležitosti menín, narodením, Vianoc a podobne. Zohľadniac uvedené skutočnosti, vychádzajúc najmä pritom z odôvodnených potrieb mal. P., súd prvého stupňa rozhodol o zvýšení výživného na mal. P. zo sumy 4.000,- Sk na sumu 250 Eur mesačne od 04.07.2012.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, aby mohol rozhodnúť vo veci. Mal za to, že rozsudok nie je riadne odôvodnený, a teda je nepreskúmateľný. Uviedol, že dôvody rozsudku sú natoľko stručné, že nemožno zistiť, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil a aké dôkazy použil. Mal za to, že prvostupňový súd nezisťoval v dostatočnej miere odôvodnené potreby maloletej, majetkové pomery a príjmy matky, ani otca. Trval na tom, že súdom určené výživné je neprimerane vysoké, neodôvodňuje materiálne potreby maloletej a nie je v možnostiach otca platiť mesačne 250 Eur. Uviedol, že otcov príjem je mesačne maximálne 25.000,- Kč vrátane vedľajších príjmov. Mesačné náklady otca sú cca 5.500,- Kč na ubytovanie, mesačné splátky daňového dlhu 3.000,- Sk, mesačné náklady na stravu a cestovanie cca 10.000,- Kč, náklady na telefón cca 800,- Kč. Mal za to, že uvedenými skutočnosťami sa prvostupňový súd nezaoberal a takisto nevykonal dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletej.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zmeniť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno zmeniť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak sa významne zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Povinnosťou súdu je preto porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. P. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.08.2008, č.k. -15, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.10.2001, č.k. -5 v časti o výživnom tak, že otcovi bolo zvýšené výživné na mal. P. zo sumy 500,- Sk na sumu 4.000,- Sk mesačne od 01.06.2008. V tom čase maloletá od 01.09.2008 začala navštevovať X. ročník základnej školy. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Otec pracoval ako živnostník v oblasti stavebnej výroby, pričom podľa správy Daňového úradu G. J. dosiahol za rok 2007 čistý príjem v celkovej výške 85.554,- Sk. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa sa vyjadril, že z podnikania dosahuje priemerný mesačný zárobok 20.000,- Sk netto. Matka v tom čase začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Uviedla, že predpokladá, že jej zárobok bude dosahovať 10.000,- Sk - 15.000,- Sk netto mesačne.

Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, od ktorej doby došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej, ktorá v súčasnej dobe navštevuje 2. stupeň základnej školy, a to X. ročník. Je nesporné, že výdavky na pokrytie jej osobných, ako aj školských potrieb podstatne vzrástli. Okresný súd tak dôvodne posúdil plynutie času ako zmenu pomerov na strane maloletej v každej oblasti uspokojovania jej potrieb. Správne vyhodnotil aj pomery na strane obidvoch rodičov. Matka, ktorá v čase, kedy začala vykonávať podnikateľskú činnosť, len predpokladala mesačný príjem 332 až 492 Eur mesačne, v súčasnej dobe vykazuje príjem 335 Eur mesačne v zmysle daňového priznania. K podstatnej zmene pomerov u matky tak nedošlo. Otec v priznaní k dani z príjmov deklaroval finančnému úradu za rok 2010 brutto príjem vo výške 43.918,- Kč, za rok 2011 príjem vo výške 37.600,- Kč, avšak sám potvrdil, že výšku svojich príjmov bol nútený preklenovať rôznymi brigádami a príjem z týchto brigád v priznaniach z dani príjmov neuvádzal. Potvrdil, že naďalej pracuje ako živnostník v oblasti stavebnej výroby a z podnikania dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 26.000,- Kč brutto. Uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, s výnimkou osobného vozidla Volkswagen Polo, rok výroby 2012. Potvrdil, že v roku 2005 bol s priateľkou v V., ktorý pobyt si hradil sám, v roku 2011 bol na pozvanie sestry v A., kde celý pobyt vrátane cesty mu hradila jeho sestra.

Súd prvého stupňa náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré vyhodnotil a správne rozhodol, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. P. je potrebné zvýšiť. Schopnosti a možnosti povinného rodiča musí súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Zárobkové a majetkové pomery rodiča totiž nie je možné zohľadňovať a posudzovať len podľa vykazovaného príjmu, predovšetkým nie v prípade rodiča, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci, keď otec sám deklaruje inú výšku príjmu, ako je táto vykazovaná pre finančný úrad. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku otca v tom smere, že súd prvého stupňa nezisťoval v dostatočnej miere príjmy matky, ani otca, nakoľko v danom prípade tieto príjmy boli preukazované ich daňovými priznaniami, avšak otec sám takto svoj legálne vykazovaný príjem spochybnil s tým, keď uviedol, že jeho príjmy sú v podstate vyššie, ako sú vykazované pre finančný úrad. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka otca, že súd prvého stupňa v dostatočnej miere nezisťoval odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že výživné neslúži len na zabezpečenie základných hmotných potrieb, teda stravy a oblečenia, ale na zabezpečenie vzdelania primeraného schopnostiam detí a voľnočasových aktivít. Náklady na výchovu a starostlivosť o maloletú sa s ohľadom na jej vek neustále zvyšujú. Maloletá P. je od poslednej úpravy výživného o 4 roky staršia, fyzicky vyspelejšia, navštevuje 2. stupeň základnej školy, v dôsledku čoho nepochybne vzrástli jej životné náklady. Je v období prudkého rastu, čím vzrastajú náklady na jej ošatenie, obuv, stravu, voľnočasové aktivity a podobne. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako sú jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj, medzi ktoré

patrí vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne. Už len takáto zmena pomerov na strane mal. P. odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného, pretože povinnosť podieľať sa na takto zvýšených nákladoch má aj otec dieťaťa, nielen matka, ktorá má maloletú zverenú do osobnej starostlivosti. Rovnako otec je povinný zvýšenou mierou sa podieľať na zvýšených nákladoch maloletej, nakoľko nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, s maloletou sa nestretáva, nekontaktuje. Vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradou povinnosťou rodičov, má prednosť pred ostatnými výdavkami. Otec si musí byť vedomý tej skutočnosti, že výdavky na výchovu a starostlivosť o maloletú sa s ohľadom na jej vek neustále zvyšujú. Odvolací súd však považoval s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletej, ako aj k možnostiam a schopnostiam predovšetkým osoby povinnej platiť výživné za dôvodné zvýšenie výživné na 180 Eur mesačne. Výživné vo výške 180 Eur mesačne je podľa názoru krajského súdu primerané zisteným pomerom.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav. Zo svojich skutkových zistení vyvodil správny právny záver o tom, že je dôvodné zvýšenie výživného na mal. P., aj keď odvolací súd považuje za potrebné výšku výživného určiť v nižšom rozsahu, ako túto určil súd prvého stupňa. V odvolacom konaní neboli otcom dieťaťa tvrdené také skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, odvolací súd zdôrazňuje, že pred rozhodnutím vo veci samej návrhy na doplnenie dokazovania nemal, preto súd prvého stupňa uznesením podľa vyhlásil dokazovanie za skončené. Aj napriek tomu odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že dôkazy, ktoré sú pre zvýšenie výživného rozhodujúce, sú súčasťou spisu a súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd z nich pri svojom rozhodovaní vychádzal.

Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na mal. P. zmenený, bol zároveň určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti od 04.07.2012 do 31.01.2013, t. j. 7 mesiacov x 47,20 Eur, ktorého výška a podmienky zročnosti boli určené vo výroku rozsudku.

Z uvedených dôvodov krajský súd v zmysle rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .