Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-163-2011.pdf
PDF · 97.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/163/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: L. T., R. XXX, XXX XX R., I.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská č.2/B, 821 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 32, PO BOX 29, 827 99 Bratislava, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0057/99/2011 zo dňa 21.06.2011 pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, zmenil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 20.12.2010, č. P/0424/07/10, ktorým tento uložil žalobcovi za porušenie tam uvedených povinností predávajúceho pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vo výške 1.000,- eur tak, že žalobcovi za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 8 a § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 900,- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade podmienky uvedenej v bode č. 3 časti I „Osobitné zmluvné ustanovenia pre kúpnu zmluvu“ prvá veta, po jej vyhodnotení dospel k k názoru, že nejde o podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V odvolacom konaní bolo tiež pristúpené k zníženiu výšky postihu. Čo sa týka skutočností uvedených žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 20.12.2010, č. P/0424/07/10, tieto pokladá žalovaný za právne bezpredmetné, nezbavujúce ho zodpovednosti za kontrolou presne a spoľahlivo zistené porušenie zákonom stanovených povinností. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, právo na ochranu pred upieraním jeho práv na uplatnenie reklamácie a ochranu jeho majetkových záujmov, pred konaním v rozpore s dobrými mravmi, ako aj pred konaním, ktorým je spotrebiteľ klamaný, za čo sa považuje aj poskytnutie neúplných informácií. Žalobca porušil povinnosť a upieral spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, keď vo VOP uvádzal neprijateľné podmienky, čo bolo správnym orgánom preukázané. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím účastník konania v danom prípade spotrebiteľa jednostranne znevýhodnil. Podľa Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vzdať svojich práv alebo inak si zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa v prípade podmienok vyplývajúcich z časti I. bod 8, časti III. body 2 a 7 a časti IV. bod 5 Zmluvných podmienok, ktoré ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy síce majú charakter podmienok, s ktorými sa spotrebiteľ má možnosť oboznámiť ešte pred
uzatvorením zmluvy, no zároveň spotrebiteľ nemá možnosť pri uzatváraní zmluvného vzťahu ovplyvniť ich obsah, a preto nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Žalobca si takisto nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., a to v prípade podmienky vyplývajúcej z časti III. bod 3 zmluvných podmienok (jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že pri prezentačnej akcii, ako aj v štádiu uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy neboli voči nemu uplatňované zákonom zakázané praktiky), ktorou podľa názoru správneho orgánu je vytvorený priestor na možné použitie tejto podmienky s následkom ujmy spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a čestnosti účastníka konania. Pokiaľ ide o písomné uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 8 zákona č. 108/2000 Z.z., správny orgán tu konštatoval poskytovanie neúplných údajov zo strany žalobcu spočívajúce v tom, že podmienka uvedená v časti I. bod 5 Zmluvných podmienok, neupresňuje osobu, u ktorej možno uvedené právo zo strany spotrebiteľa uplatniť. Ak žalobca v súvislosti so zistenými nedostatkami uviedol, že vyvíja snahu na odstránenie predmetných zmluvných podmienok zo svojich zmlúv, je toto jeho konanie povinnosťou avšak nie okolnosťou zbavujúcou účastníka konania zodpovednosti za zistený protiprávny stav, ktorá by mohla byť zohľadnená pri preskúmavaní rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery, ku ktorým pri posudzovaní prípadu dospel a pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. Zmena vo výške uloženej pokuty bola žalovaným odôvodnená tým, že tento po vyhodnotení podmienky uvedenej v bode 3 časti I. Zmluvných podmienok dospel k záveru, že nejde o podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda, že nejde o podmienku neprijateľnú. Okrem toho výška uloženej pokuty sa zmenila len minimálne.
Včas podanou žalobou zo dňa 18.07.2011, podanou osobne na Krajskom súde v Bratislave dňa 17.08.2011 s následným postúpením veci uznesením tohto súdu č. k. 2S/121/2011 - 41 zo dňa 14.09.2011 Krajskému súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0057/99/2011 zo dňa 21.06.2011. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že správny orgán má pri ukladaní pokút vychádzať zo zisteného závažného protiprávneho konania. V tomto prípade je závažnosť určená tým, že žalobca nesplnil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 6, § 4 ods. 8 a § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Rozhodnutie správneho orgánu je však neprimerané vo vzťahu k spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu a najmä ohľadom na neustálu snahu účastníka konania upraviť zmluvné podmienky v súlade s rýchlo sa meniacou právnou úpravou v oblasti spotrebiteľských zmlúv. Dôkazom toho je aj fakt, že žalobca vypustil z uzatváraných zmlúv zmluvné podmienky alebo časti zmluvných podmienok, ktorých sa rozhodnutia správnych orgánov týkajú okrem zmluvnej podmienky v časti IV, bod 5. Túto zmluvnú podmienku žalobca neodstránil, ale upravil v tom zmysle, aby táto zmluvná podmienka nemohla upierať spotrebiteľovi právo na uplatnenie reklamácie. Preto má žalobca názor, že jemu uložená pokuta je neprimerane vysoká. Uloženie pokuty v takejto výške je likvidačné voči podnikateľskej činnosti žalobcu. Touto žalobou sa žalobca snaží znížiť negatívne dôsledky udelenia peňažnej pokuty, ktorá likvidačným spôsobom zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, keď napriek snahe riešiť danú situáciu promptne a konštruktívne zmenou zmluvných podmienok, ktoré by boli komfortné s právnou úpravou v tejto oblasti, správny orgán striktným sledovaním právnej úpravy neprihliadol na konkrétne okolnosti daného prípadu a riadil sa len skutočnosťou, že bolo porušené ustanovenie zákona. Fakt, že žalobca neustálou snahou o úpravu zmluvných podmienok v súlade so zákonmi či pripomienkami Slovenskej obchodnej inšpekcie, je podľa názoru účastníka konania dostatočne závažným dôvodom na zníženie udeleného likvidačného postihu. Účastník konania sa domáha ochrany svojich práv a záujmov súdnou cestou, nakoľko nedosiahol nápravu v rámci správneho konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2012 uvádza, že žalobca v podanej žalobe uviedol obdobné argumenty, ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sa s nimi v rámci svojich rozhodnutí primerane vysporiadali a žalovaný na týchto vyjadreniach naďalej trvá. Nie žalobca bol postupom správnych orgánov poškodený na svojich zákonom garantovaných právach, ale práve naopak, konaním žalobcu došlo k poškodeniu práv spotrebiteľov. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa jasne vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, právo na ochranu pred upieraním jeho práv na uplatnenie reklamácie a ochranu majetkových záujmov, pred konaním v rozpore s dobrými mravmi, ako aj pred konaním, ktorým je spotrebiteľ klamaný pri poskytovaní neúplných informácií. Ako nevyhovujúcich právnym predpisom bolo na ochranu spotrebiteľa bolo vyhodnotených
7 podmienok nachádzajúcich sa v zmluvách, ktorých obsah spotrebitelia podstatným spôsobom neovplyvňujú. Žalovaný poukazuje predovšetkým na rôzne jednostranné vyhlásenia spotrebiteľa, a to ako vo vzťahu k vlastnostiam tovaru, tak aj k priebehu prezentačnej akcie, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do nepriaznivej situácie v štádiu dokazovania, predovšetkým ak tvrdenia spotrebiteľa budú v rozpore s predformulovanými vyhláseniami, ktoré do zmluvy zakomponoval predávajúci. Pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu je rozhodujúce už len zistenie, že spotrebiteľom boli prekladané zmluvy s podmienkami, ktorých aplikácia v praxi mohla spotrebiteľov poškodiť. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola predkladaná všetkým záujemcom o produkty ponúkané žalobcom a vytýkané podmienky spôsobovali nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch zmluvných strán a mohli spotrebiteľov pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Pokiaľ ide o snahu žalobcu na odstránení vytýkaných nedostatkov, tak žalovaný k tomu uvádza, že zistené nedostatky sú tak vážneho charakteru, že ich nemožno touto snahou žalobcu ospravedlniť. Už v čase prvého kontaktu žalobcuso spotrebiteľmi, bolo v jeho možnostiach zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvárania zmlúv. Navyše samotné odstraňovanie nedostatkov sa začalo realizovať až po intervencii dozorného orgánu. K výške postihu pre žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že táto je vzhľadom na charakter a rozsah zisteného porušenia povinností primeraná. Záverom žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Úlohou súdu v tomto konaní bude posúdiť, či správne orgány prvého a druhého stupňa postupovali v súlade so zákonom, čo spočíva v súdnom zistení či konanie, ktorého sa žalobca dopustil bolo porušením jeho zákonných povinností a či uvedené konanie žalobcu odôvodňovalo jeho rozhodnutím uložený postih, teda či bol naplnený zákonný dôvod na uloženie pokuty vo výške 900,- eur.
Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov týchto orgánov dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
Súd pri štúdiu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu zistil, že jeho obsah tvorí sťažnosť T.. T. F. zo dňa 30.03.2010 adresovanú žalovanému, na konanie obchodných zástupcov spoločnosti KRAMER INTERNATIONAL so žiadosťou o prešetrenie postupu pri predvádzacej akcii tejto spoločnosti, sťažnosť T.C. R. adresovanú Slovenskej obchodnej inšpekcii, na prešetrenie postupu pri vrátení tovaru u podnikateľa - L. T. - KRAMER INTERNATIONAL, inšpekčný záznam s výsledkami kontroly u kontrolovanej osoby - L. T. - KRAMER INTERNATIONAL, vykonanej dňa 25.06.2010, inšpekčný záznam s výsledkami kontroly u kontrolovanej osoby - L. T. - KRAMER INTERNATIONAL, vykonanej dňa 01.10.2010, ktorá bola dokončením kontroly zo dňa 26.06.2010, z ktorej zároveň vyplývajú pre kontrolovanú osobu tam uvedené záväzné pokyny, v zmysle prílohy k inšpekčnému záznamu boli súčasne definované aj zistené nedostatky kúpnych zmlúv č. 10 0000 14 zo dňa 15.03.2010 (ako kupujúci označený T.. T. F. ) a č. 10 0000 49 zo dňa 16.03.2010 (ako kupujúci označený T. R.Č. ).
Podľa § 2, písm. a/ a b/, bod 1. zákona č. 250/2007 Z.z., sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., má každý spotrebiteľ právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 4 ods. 2, písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z., ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000 Sk (66 387,83 eur ); za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000 Sk (165.969,59). Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Predmetom úpravy zákona č. 250/2007 Z.z., sú okrem iného aj práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich v oblasti ochrany spotrebiteľa. Orgánom, ktorý vykonáva dozor a kontrolu nad dodržiavaním týchto povinností je Slovenská obchodná inšpekcia. Práve na základe ňou (Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj) zistených porušení povinností definovaných v inšpekčnom zázname o kontrole vykonanej dňa 01.10.2010, potom táto s odvolaním sa na ust. § 27 zákona č. 250/2007 Z.z., začala voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia sankcie. Nedostatky, resp. porušenia povinností predávajúceho - žalobcu, sa týkali obsahu kúpnych zmlúv (konkrétne zmluvných podmienok) č. 10 0000 14 zo dňa 15.3.2010, kde bol ako kupujúci označený T.. T. F. a č. 10 0000 49 zo dňa 16.3.2010, kde bol ako kupujúci označený T. R., pričom správny orgán každú situáciu zhodnotil individuálne s uvedením konkrétnych právnych argumentov, pre ten ktorý nedostatok. Práve tieto skutočnosti, zistené správnym orgánom z jeho úradnej činnosti, slúžili tomuto neskôr, ako podklad pre jeho rozhodnutie. Zároveň, na základe takto zisteného skutkového stavu Slovenská obchodná inšpekcia pre Prešovský kraj, vydala pre žalobcu záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov a vykonanie nevyhnutných opatrení a určila lehotu na podanie správy o ich splnení. Svoje žalobné námietky však žalobca nesmeroval k zisteným porušeniam zákona č. 250/2007 Z.z., ale k výške uloženej sankcie (odvolacím správnym orgánom zmenená výška sankcie z 1.000,- eur na 900,- eur), ktorú tento považoval za neprimerane vysokú. Z citovaného ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., vyplýva pre správny orgán obligatórnosť uloženia pokuty predávajúcemu v prípade zistenia porušenia jeho zákonných povinností. Ako už súd vyššie opísal, porušenie zákonných povinností predávajúceho bolo správnym orgánom jednoznačne preukázané a preto správny orgán ako prvého, tak aj druhého stupňa, musel žalobcu pokutou sankcionovať. Pri určovaní výšky ukladanej pokuty, uplatňuje správny orgán tzv. diskrečnú právomoc, t. j. aplikuje svoju správnu úvahu. Je povinný pritom prihliadať na hľadiská (kritériá) uvedené § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti). Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa takto postupovali. Výšku pokuty náležitým spôsobom odôvodnili, keď uviedli, že ako nevyhovujúcich právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa bolo vyhodnotených 7 podmienok nachádzajúcich sa v zmluvách, ktorých obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvňuje a ktorých nezrozumiteľnou formuláciou žalobca vytváral u spotrebiteľov stav právnej neistoty a pochybnosti o skutočnom obsahu týchto zmluvných podmienok. Správny orgán zhodnotil, že konaním žalobcu došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to ako vo vzťahu k spôsobu a rozsahu informovania spotrebiteľov o niektorých podmienkach fungovania zmluvného vzťahu, tak aj vytvorením nerovnováhy
vo vzájomných vzťahoch použitím podmienok, ktoré môžu spotrebiteľov pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Snahy žalobcu o zmiernenie uloženej sankcie dôvodiac jeho úmyslom promptne a konštruktívne riešiť zistené nedostatky, považuje súd za irelevantné, nakoľko stav, ktorý odôvodňoval sankčný postih, už u žalobcu nastal, a preto sa tento nijakým spôsobom nemôže za vzniknutý stav zbaviť zodpovednosti.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný uložil pokutu v zákonom stanovenom rozpätí, pričom prihliadol na zákonné kritériá určujúce výšku pokút. Pretože uložená pokuta nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, súd nie je v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. oprávnený posudzovať výšku uloženej pokuty, najmä ak výšku pokuty žalovaný náležite a podľa vyššie uvedených kritérií odôvodnil.
V tomto prípade správne orgány vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci a na vec aplikovali správny právny predpis. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite zdôvodnené, a preto súd dospel k právnemu názoru, totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu, že otázka porušenia zákonných povinností žalobcu ako predávajúceho a následného uloženia pokuty je dôvodná.
Neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.