Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-5-2013.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloletého: P. F., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: Mgr. U. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX Q. a otca: Mgr. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX P., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/18/2012-55 zo dňa 23. októbra 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že rozsah styku počas letných prázdnin každého kalendárneho roka sa u p r a v u j e tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. F., nar. X.X.XXXX, celý druhý júlový týždeň od pondelka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a celý tretí augustový týždeň od pondelka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 12.00 hod., každý kalendárny rok cez letné prázdniny počas celého druhého júlového týždňa a celého tretieho augustového týždňa a každý kalendárny rok cez vianočné sviatky od 25.12. od 14.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod.. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 12P/48/2008-15 zo dňa 8.9.2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 12P/48/2008-19 zo dňa 23.9.2008 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia mal. P. nie sú a nikdy neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom č.k. 12P/48/2008-15 zo dňa 8.9.2008 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.9.2008 bol upravený styk otca s mal. P. na každú nepárnu kalendárnu sobotu v roku od 9.00 hod. do 17.00 hod., každú párnu kalendárnu nedeľu v roku od 9.00 hod. do 17.00 hod., vždy 26.12. v roku od 9.00 hod. do 17.00 hod. a Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 12.00 hod.. Po komplexnom zhodnotení dokazovania a po zadovážení stanoviska mal. P. dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom je dôvodný. Nakoľko mal. P. prejavil snahu u otca aj prenocovať, súd toto jeho prianie rešpektoval. Ďalej v odôvodnení uviedol, že aj otec, hoci je vylúčený z bezprostredného výkonu rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu (najmä zo sústavného výchovného pôsobenia), nie je zbavený zodpovednosti za jeho všestranný vývoj a v záujme zdravého psychického vývoja, udržiavania a prehlbovania rodičovského vzťahu má ako otec nezastupiteľnú úlohu. Z hľadiska optimálneho fyzického a psychického vývinu dieťaťa a dôležitého vzoru
otca, považoval okresný súd čo najširšie stretávanie sa otca s dieťaťom za potrebné. Pri rozhodovaní starostlivo posúdil časové vymedzenie stretávania, vzal do úvahy vek dieťaťa, jeho režim, vhodnosť prostredia, v ktorom sa budú stretávať a tráviť voľný čas, okolnosti na strane rodičov a ich vzájomný vzťah. Je potrebné, aby otec so synom strávil aj dlhší čas, a preto upravil aj stretávanie v lete na dva celé týždne nenasledujúce po sebe, pričom vychádzal z toho, že minimálne 6 mesiacov budú spolu tráviť 2 dni. Preto nebude problém, aby boli spolu aj dlhšiu dobu. Pri úprave styku počas vianočných sviatkov vychádzal z toho, že aj otec má právo tráviť so svojim synom časť jedného z najvýznamnejších sviatkov. V závere odôvodnenia uviedol, že je len na obidvoch rodičoch, či stretávanie syna s otcom bude pozitívne a obohatí jeho vývoj. Vzťahy medzi rodičmi, ktoré z pohľadu súdu nie sú optimálne, nesmú zasahovať do oprávnených záujmov mal. P., ktorý má právo prežiť určitý čas aj s druhým rodičom. Ani jeden z rodičov nemôže mariť výsledky výchovy druhého rodiča, práve naopak, obaja musia vytvárať priaznivé podmienky k stretávaniu majúc na zreteli predovšetkým záujem ich detí a nie svoje vlastné priania, pocity a záujmy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti rozsudku podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá ho navrhla zrušiť z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.
V dôvodoch odvolania uviedla, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal čisto z návrhu otca, jej argumentáciu nebral do úvahy. S otcom sa dokázala dohodnúť aj na obmenách stretávania sa s mal. P., nakoľko mu umožnila stretávať sa aj v nedeľu. Otcovi neboli z jej strany nikdy upierané rodičovské práva. S rozsahom úpravy styku podľa napadnutého rozsudku nesúhlasila z dôvodu, že mal. P. spontánne ani raz neprejavil záujem prespávať u otca, doteraz sa stalo iba raz, keď jej otec telefonicky oznámil, že by syn chcel u neho prespať. Mal. P. nie je zvyknutý prespávať mimo domu, dokonca ani u jej rodičov, s ktorými má skvelý vzťah. Ďalším dôvodom, pre ktorý nesúhlasila, aby syn prespával cez víkend u otca a domov sa vracal až o 17-tej hodine, je ten, že od septembra nastúpil do školy a má úplne iný režim ako keď bol škôlkar. Návrh otca na zmenu úpravy styku považuje len ako jeho ťah z vypočítavosti, nakoľko v rovnaký čas ako ona podala návrh na zvýšenie výživného, podal otec návrh na zmenu úpravy styku. Na pojednávaní pred prvostupňovým súdom uviedla, že by bolo vhodné vypočuť aj iných ľudí, ktorí zažili situácie s prespávaním syna mimo domu napr. rodinných priateľov (Y. A., P. X.), ktorých deti u nej už spali. Ju ako matku je možné považovať za neobjektívnu, ale výpovede iných by poukázali na stav, že mal. P. nie je zrelý prespávať mimo domu. Syn jej po výsluchu v kancelárii sudkyne povedal, že by mu možno nevadilo prespať niekedy u otca, ktorú skutočnosť si však nemohla overiť u kolízneho opatrovníka, nakoľko jeho zástupca sa na pojednávania v dňoch 3.10.2012 a 23.10.2012 nedostavil. Rada by kolízneho opatrovníka konfrontovala so synovými vyjadreniami, nakoľko sudkyňa tvrdila, že syn povedal, že by u otca prespal jednu noc, čo je však iné ako povedať „možno by mu to nevadilo“. Ako matku by ju ďalej zaujímali výsledky šetrení kolízneho opatrovníka o bytových pomeroch otca dieťaťa, najmä či má dieťa u otca vybudované prostredie, ktoré by bolo vhodné a prijateľné, kde by sa syn cítil ako doma a nerušene v takomto prostredí aj prespal. Mal. P. je na svoj vek veľmi hravý, naviazaný na ňu, má problémy v koncentrácii pozornosti, v jemnej motorike, čo je viditeľné najmä teraz po nástupe na povinnú školskú dochádzku. Mala za to, že bolo by vhodné brať v úvahu názor dieťaťa až v jeho 12. či 13. roku veku. Pokiaľ sa v rozsudku prvostupňového súdu uvádza, že syn by chcel u otca spať jednu noc, nie dve, prečo bolo vydané rozhodnutie, že syn má byť u otca nepretržite celý týždeň. V ďalšej časti odvolania poukázala na skutočnosť, že od vypočutia v kancelárii sudkyne dňa 20.9.2012 mal. P. ani raz spontánne nespomenul tému prespávania u otca. Syn je hrdina počas dňa, so stmievaním a rastúcou únavou ho už to tiahne domov. Odvolateľka nemala výhrady, aby bol syn s otcom každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a následne v tú istú víkendovú nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod., ale nesúhlasila s tým, aby syn prenocoval mimo domu. Výhrady voči úprave styku počas Veľkonočného pondelka nemala, pokiaľ ide o úpravu styku počas vianočných sviatkov, trvala na zachovaní pôvodného termínu stretávania, t.j. dňa 26.12. od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Nesúhlasila s dňom 25.12., nakoľko celý život ho trávia u jej babky, kde sa stretáva celá rodina a táto tradícia by bola narušená. V období letných prázdnin súhlasila, aby sa otec s mal. P. stretával druhý júlový a tretí augustový týždeň, ale každý deň od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prenocovania.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s matkou bolo veľmi ťažké sa dohodnúť na stretávaní so synom P.. Pokiaľ v odvolaní uvádza, že mu vychádzala v ústrety (čo sa týka stretávania so synom napr. počas jeho štúdia), to sa udialo možno 6-krát. Naopak on matke vychádzal v ústrety v tom smere, že si
brával syna v sobotu, hoci mu na stretnutie s ním vychádzala nedeľa. Pokiaľ ďalej matka uvádza, že mu ponúkala náhradné alternatívy stretávania sa so synom v čase ich odcestovania (napr. na dovolenku k rodičom jej partnera), vždy to bolo realizované tak, že mu matka nadiktovala čas a hodinu stretnutia, ako aj činnosti, ktoré smie, resp. nesmie so synom vykonávať. Matka sa mylne domnieva, že syn neprejavil záujem u neho prespávať. Tento záujem prejavil viackrát, tešil sa na to, avšak keď telefonoval s matkou, tá ho zahriakla. Syn dostal strach a pri neskorších náznakoch, keď chcel znovu u neho prespať, už nemal odvahu to matke povedať. Matka pritom píše, že by to malo byť rozhodnutie syna samého, avšak toto jeho rozhodnutie sama ignoruje. Tvrdenia matky, že keby sa syn vrátil domov v nedeľu o 17.00 hod., nemal by čas spraviť si úlohy, okúpať sa a podobne, hraničia s absurdnosťou, nakoľko si úlohy môže robiť aj u neho. Má vyženenú dcéru P., ktorá je druháčka, obaja s manželkou sú učitelia, takže by synovi nič nebránilo, aby si úlohy robil v jeho domácnosti. Pokiaľ matka ďalej v odvolaní uvádza, že jeho návrh na zmenu úpravy styku bol len jeho vypočítavosťou, táto argumentácia je bezpredmetná, nakoľko rozsudok ohľadne zvýšenia výživného už bol vydaný. Argumentácia matky, že v konaní neboli vypočutí ňou navrhnutí svedkovia (jej priateľky), neobstojí, pretože skutočnosť, že syn nechce prespávať u cudzích ľudí, neznamená, že nechce prespávať u svojho otca. Syn pri výsluchu sám povedal, že chce u neho prespávať, že sa mu v jeho domácnosti páči a že má výborný vzťah s členmi jeho domácnosti. Argumentácia matky, že vraj syn povedal slová, že by mu možno nevadilo prespať u neho, sú vytrhnuté z kontextu. Syn odpovedal na to, či chce u neho prespávať dve noci alebo jednu noc, nakoľko jeho pôvodný návrh bol na stretávanie sa so synom v čase od piatku večera do nedele večera. Následne súhlasil s jednou nocou, aby tak akceptoval želanie syna. Matka stále vidí v synovi malé dieťatko, neschopné sa samo rozhodovať a vyjadrovať, čo by chcelo. Tento prístup však P. život sťažuje. Mnohé činnosti, ktoré by mu napríklad v rozvoji jemnej motoriky pomohli, mu pritom matka paradoxne zakazuje. Na synovi pritom nie sú znateľné nijaké podstatnejšie problémy vyplývajúce z predčasného pôrodu. Dokazuje to aj fakt, že syn bol normálne prijatý do 1. ročníka ZŠ už od minulého školského roka. Odborníci na zápise posúdili jeho dostatočnú zrelosť. Naviac od podania jeho návrhu na rozšírenie styku s mal. P. je tento už o vyše roka starší. Onedlho bude mať 8 rokov. Súhlasil s názorom sudkyne, že do leta je adekvátny čas na to, aby si syn na prespávanie u neho zvykol. Ak by napr. plánoval nejakú dovolenku so synom, bolo by nelogické, aby ho každý večer zanášal prespať k matke. Výhrady matky voči rozsudku sa mu zdajú nielen nelogické, ale i scestné, nakoľko syn jasne a opakovane prejavil záujem prespávať u neho. V jeho domácnosti a s jeho rodinou sa cíti príjemne, je tu vyrovnaný a spokojný. Doterajšia úprava styku bola jeho veku neadekvátna. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky matky nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Podstatnou odvolacou námietkou matky bolo, že mal. P. vzhľadom na svoj vek, citovú naviazanosť na ňu a skutočnosť, že je už žiakom základnej školy, nie je pripravený na to, aby počas prvostupňovým súdom vymedzenej úpravy styku prespával u svojho otca.
Z dôkazov vykonaných v rámci prvostupňového konania (výsluch účastníkov, zadováženie stanoviska mal. P., správa kolízneho opatrovníka zo dňa 31.8.2012) vyplýva, že otec mal. P. býva s manželkou Mgr. F. P. a jej dcérou P. S., nar. XX.X.XXXX v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve oboch manželov. Ide o dobre dispozične riešený byt, ktorý prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Byt je komplexne zariadený a udržiavaný na požadovanej úrovni. Mal. P. má k dispozícii vlastnú izbu a veľa hračiek. Otec a jeho manželka sú pedagógmi na Základnej škole v Záturčí. Vyživovaciu povinnosť k mal. P. si plní pravidelne a včas. Aj jeho manželka a nevlastná dcéra P. majú k mal. P. vytvorený pekný vzťah. Naposledy o výživnom na mal. P. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 23P/14/2012-101 zo dňa 27.4.2012, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na mal. P. vo výške 130,- eur mesačne počnúc dňom 19.1.2012. Mal. P. pri pohovore s konajúcou sudkyňou za prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedol, že by u otca chcel spať jednu noc. Je rád s otcom, tetou F. a P., u otca sa nenudí, hrajú sa. Z dôkazov nazhromaždených v prvostupňovom konaní nevyplýva skutočnosť, že by otec styk s mal. P. podľa poslednej úpravy nejakým spôsobom zanedbával.
Ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine vychádza zo základnej zásady, že matka a otec sú si pri výkone rodičovských práv a povinností rovní. Obom rodičom zároveň ukladá povinnosť vykonávať práva a povinnosti tak, aby boli chránené záujmy maloletého dieťaťa. Zákon zároveň stanovuje, že rodičia sú povinní rešpektovať názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine). Aj v zmysle čl. 9 bod 2 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej republiky uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 104/1991) štáty Dohovoru uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
Nakoľko napadnutý rozsudok dôsledne vychádza z vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil s tým, že časovo upresnil styk otca s mal. P. počas druhého júlového a tretieho augustového týždňa, ktoré upresnenie absentovalo v prvostupňovom rozsudku.
V závere poznamenáva, že v prípade, že ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností (§ 26 Zákona o rodine), medzi ktoré sa zaraďuje i rozhodnutie o úprave styku dieťaťa so svojím rodičom.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko v predmetnej veci išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.