Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1160-2023.pdf
PDF · 89.4 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1160/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: FCP-SK s. r. o., so sídlom Slovnaftská 100, 824 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 44605391, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50473522, proti povinnému: N.. H. T., B.. XX.XX.XXXX, O. L. U. XX, XXX XX Z.W., o vymoženie príslušenstva k pohľadávke vo výške 860,83 EUR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.04.2023 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva k pohľadávke vo výške 860,83 EUR, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXCpr/X/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa XX.XX.XXXX súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal dňa 28.04.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 03.05.2023. Dňa 18.05.2023 bol súdnemu exekútorovi doručený na exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Súdny exekútor ho predložil súdu na rozhodnutie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a prílohami k predmetnému návrhu, doručil súdny exekútor vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Povinný podal voči vydanému Upovedomeniu o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi na exekútorský úrad dňa 18.05.2023 o 11:30 hod.. Súčasťou podania od povinného, ktoré priložil k návrhu na zastavenie exekúcie, bola Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou povinný spísal oznámenie o nevyplácaní miezd od oprávneného (t. j. zamestnávateľa povinného) za obdobia december 2013 a január 2014, čím vznikla škoda povinnému vo výške 1492,59 EUR. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uvádzal, že oprávnený mu nevyplácal mzdy. Ďalej poukázal na priznaný nárok, a to nárok na náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré si oprávnený ani nenárokoval, a súčasne neboli priložené ani trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Povinný uvádzal, že došlo k porušeniu rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti,
a práva na spravodlivé konanie, čo bolo zavŕšené uznaním neoprávnených trov konania. Z uvedených dôvodov žiadal povinný zastaviť exekúciu ako neprípustnú a podvodnú.
5. Na základe výzvy súdneho exekútora podal oprávnený prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. V úvode oprávnený uviedol, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, a na základe právoplatného rozhodnutia. Nakoľko si povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť, oprávnený si nárok priznaný rozhodnutím vymáhal prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, teda prostredníctvom exekúcie. Oprávnený uvádzal, že povinný poukazuje na skutočnosti základného konania, a všetky tvrdenia povinného považoval za nezmyselné, bez právneho základu, a ktoré nie sú založené na pravde. Oprávnený podotkol, že dané tvrdenia mohol povinný uplatňovať v základnom konaní. V závere oprávnený uviedol, že tvrdenia povinného sú účelové s cieľom oddialiť splnenie povinnosti, nakoľko mal zato, že exekúcia je vedená dôvodne, a neexistuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..“
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
10. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek
štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, súd k predmetnej veci uvádza nasledovné stanovisko. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať priebeh základného konania. Zo strany Exekučného súdu dochádza len k preskúmaniu výsledku základného konania, ktorým je rozhodnutie, a to zo stránky formálnej a materiálnej. Súd má tiež za to, že povinným uvádzané skutočnosti mali byť uplatnené v základnom konaní, a nie v exekučnom konaní. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutia, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, nebol zrušený. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. V neposlednom rade súd konštatuje, že povinný mal možnosť podať proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX opravný prostriedok - sťažnosť, a tam uviesť všetky skutočnosti, ktoré je možné namietať v základnom konaní. Povinný svoje právo využil a voči predmetnému rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté zamietnutím. Zároveň poukázal na prílohu, ktorú predložil, a to je Trestné oznámenie. Z pohľadu exekučného súdu ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, a ktoré mohol povinný namietať v základnom konaní ešte pred vydaním rozhodnutia, ktorého obsahom je exekučný súd viazaný.
14. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti a rovnako aj práva na spravodlivý proces. Súd k uvedenému tvrdeniu povinného uvádza nasledovné. Z obsahového hľadiska pojmu „Právo na spravodlivý proces“ ide o pomerne široký pojem, pod ktorý je možné subsumovať právo na prístup k súdu, právo na rozhodovanie nezávislým a nestranným súdom, právo na zákonného sudcu, právo byť právne
zastúpený, právo na spravodlivé prejednanie veci bez prieťahov, právo byť poučený o procesných právach a povinnostiach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní a iné. Ak by došlo k porušeniu niektorého z daných práv účastníka konania postupom súdu, išlo by o pochybenie súdu, avšak k porušenia práva na spravodlivý proces dochádza len vtedy, ak bolo nesprávnym postupom súdu znemožnené právo účastníka konania na realizáciu procesných práv, a toto konanie dosiahlo takú intenzitu konania, ktoré odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Pochybenie súdu musí byť v kontexte celého konania. Záverom teda možno konštatovať, že nie každé porušenie zákonnej normy súdom má za následok odopretie spravodlivosti, ale musí ísť o natoľko závažné porušenie, ktoré má podstatný vplyv na rovnosť účastníkov konania. Proti exekučnému titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom mal povinný právo podať opravný prostriedok - sťažnosť, a toto svoje právo využil. Vzhľadom na možnosť podania opravného prostriedku mal povinný aj právo vyjadriť sa, predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň exekučný súd konštatuje, že aj v danom exekučnom konaní využil povinný svoje právo podať návrh na zastavenie exekúcie, s uvedením vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval za sporné, resp. nesprávne. Súd na základe preukázaných skutočností tvrdenie povinného považoval za bezdôvodné. 15. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
16. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal súd za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
17. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný, a ktorý nebol zrušený, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že náhrada trov konania, a to nielen v základnom konaní, ale aj v konaní vykonávacom, sa riadi princípom úspechu vo veci, resp. princípom zodpovednosti za zavinenie. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň jeho druhým, fakultatívnym štádiom. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania - trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu (§ 195 Exekučného poriadku). Táto špeciálna právna úprava trov v Exekučnom poriadku zároveň neupravuje dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, ako je to v podmienkach civilného sporového konania, ale exekučný súd rozhoduje súčasne nielen o nároku na náhradu trov exekučného konania, ale aj o ich výške (§ 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku). 20. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, možno prisúdiť oprávnenému plný úspech vo veci. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii
oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.