Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-42-2012.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825 právne zastúpený advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti odporcom: 1/ P.. Z. A., bytom v Miloslavove, Z. XXX, štátny občan SR, 2/ Z. A., bytom v Miloslavove, Z. XXX, štátny občan SR, 3/ B. A., bytom v Bratislave, K. XX, štátny občan SR o zaplatenie 12.553,73 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.
Odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 04.10.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov 1/ - 3/ na zaplatenie sumy 12.553,73 Eur s riadnym úrokom vo výške 6,90 % p.a. z istiny 11.135,57 Eur od 16.02.2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,90 % p.a. z istiny 11.135,57 Eur od 16.02.2005 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Gröslingova 77 Bratislava, IČO: 313 510 26 a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 17.08.1999 Úverovú zmluvu k číslu stavebného sporenia 16922819/7930 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol odporcovi v 1. rade poskytnutý medziúver vo výške 19.916,35 Eur, pri úrokovej sadzbe 6,90 % p.a. Prílohami uvedenej Zmluvy boli ručiteľské listiny odporcov v 2. a 3. rade, ktorými sa títo zaviazali ručiť za poskytnutý medziúver, obaja do výšky 300.000 Sk ( 9.958,17 Eur). Nakoľko odporcovia svoj záväzok neplnili riadne a včas, pôvodný veriteľ listom zo dňa 25.05.2001 požiadal odporcov 1/ - 3/ o okamžité splatenie úveru a to v súlade s bodom II ods. 3 písm. b) Zmluvy s tým, že pre prípad omeškania sa dohodla úroková sadzba vo výške 2 % p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. úrok z omeškania vo výške 8,90 % p.a. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2002 bola žalovaná pohľadávka prevedená na navrhovateľa, pričom táto skutočnosť bola odporcom oznámená. Po postúpení žalovanej pohľadávky na navrhovateľa boli na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy poukázané viaceré platby spolu vo výške 2.370,33 Eur, pričom po započítaní poslednej čiastkovej úhrady pripísanej na účet navrhovateľa dňa 15.02.2005 zostal neuhradený zostatok v žalovanej výške ( z tohto istina vo výške 11.135,57 Eur a úroky z omeškania vo výške 1.418.15 Eur).
Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod č.k. 30 Ro/1107/2011-27 zo dňa 14.02.2012. K účinnému doručeniu platobného rozkazu voči odporcovi v 3. rade došlo ešte v oddelení „Ro“, kedy tento prevzal platobný rozkaz dňa 23.02.2012 a nepodal odpor. Následne, po prevode spisu do oddelenia „C“ bol platobný rozkaz doručovaný odporcom v 1. a 2. rade, pričom podľa doručenky
na č.l. 41 spisu vyplýva, že platobný rozkaz spolu s návrhom a prílohami si prevzal dňa 20.04.2012 aj odporca v 1. rade. Odpor s odôvodnením v zákonnej lehote podaný nebol. Rovnako, dňa 18.08.2012 bol platobný rozkaz doručený aj odporcovi v 2. rade, ktorý proti nemu podal včas odpor.
Podľa § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./, ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Charakter samostatného spoločenstva na strane odporcov vyplýva z povahy predmetu plnenia vyplývajúceho z hmotného práva. Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi ide o nerozlučné spoločenstvo. Naopak v prípadoch, keď hmotné právo nebráni tomu, aby nárok mohol byť uplatnený samostatne proti každému spoločníkovi, resp. aby v prípade, že je uplatnený proti niekoľkým spoločníkom, vo vzťahu k jednému z nich bolo žalobe vyhovené a voči ostatným bola žaloba zamietnutá, budú mať takýto účastníci postavenie samostatných spoločníkov v spore. Tak je tomu aj vtedy, pokiaľ na strane odporcov vystupujú dlžník a ručiteľ, nakoľko žalobu na plnenie dlhu možno podať a prejednať samostatne voči každému z nich, pričom výsledok konania ( výrok rozhodnutia) môže byť pre oboch rozdielny. Akcesorický charakter ručenia je pre posúdenie, či v danom prípade ide o samostatné, resp. nerozlučné spoločenstvo irelevantný.
Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcov sa jedná o samostatné procesné spoločenstvo, pričom odpor proti platobnému rozkazu podal len odporca v 2. rade, nadobudol vydaný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k odporcovi v 1. rade dňa 07.05.2012 a vo vzťahu k odporcovi v 3. rade dňa 09.03.2012. Následne sa predmetom konania stal len návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 2. rade.
Odporca v 2. rade v podanom odpore namietol premlčanie celého uplatneného nároku.
V nadväznosti na odpor odporcu v 2. rade navrhovateľ vo svojom vyjadrení pokiaľ ide o námietku premlčania uviedol, že predmetná pohľadávka nie je podľa jeho názoru premlčaná v plnom rozsahu. Úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neznášajú osud pohľadávky, nakoľko premlčanie práva na zaplatenie úrokov z omeškania je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. Keďže podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 04.10.2011 na príslušný súd došlo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka k spočívaniu premlčacej doby pre úroky z omeškania, má navrhovateľ voči odporcovi v 2. rade nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tri roky spätne od podania predmetného návrhu na súd, t.j. od 04.10.2008 až do zaplatenia vo výške 8,90 % p.a. z istiny 11.135,57 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise ich prečítaním, konkrétne: č. l. 7, 8, 9 - žiadosti o okamžité splatenie úveru adresované právnym predchodcom navrhovateľa odporcom v 1. až 3. rade, č. l. 10 - zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4 s prílohou na č.l. 14, č. l. 16 - úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade ako dlžníkom zo dňa 13.8.1999, č. l. 20 - ručiteľskej listiny č. 1 o ručení odporcom v 2. rade za dlh z úveru, č. l. 21 - ručiteľskej listiny č. 2 o ručení odporcom v 3. rade za dlh z úveru, č. l. 50- odporu proti platobnému rozkazu podaného odporcom v 2. rade, č.l. 61-63- prehľad úhrad do 13.2.2013 z príslušného stavebného úveru. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 529/B, s dátumom vzniku dňa 26.05.1993 a s predmetom podnikania okrem iného poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 zákona o stavebnom sporení.
Navrhovateľ je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 2975/B, s dátumom vzniku dňa 21.06.1997 a s predmetom podnikania okrem iného faktoring a forfaiting.
Odporcovia v 1. až 3. rade sú fyzické osoby- nepodnikatelia.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 17.08.1999 Úverovú zmluvu k číslu stavebného sporenia 16922819/7930 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol odporcovi v 1. rade poskytnutý medziúver vo výške 19.916,35 Eur, pri úrokovej sadzbe 6,90 % p.a. Odporcovia v 2. a 3. rade sa na základe ručiteľských listín č. 1 a 2, ktoré tvoria prílohy vyššie uvedenej zmluvy zaviazali ručiť za poskytnutý medziúver, obaja do výšky 300.000 Sk ( 9.958,17 Eur). Dňa 25.05.2011 právny predchodca navrhovateľa v súlade s čl. II. ods. 3 Zmluvy, ako aj § 11 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie požiadal odporcov v 1. až 3. rade o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 335.470, 30 Sk ( 11.135,57 Eur). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2002 právny predchodca postúpil žalovanú pohľadávku na navrhovateľa. Po postúpení žalovanej pohľadávky na navrhovateľa boli na úhradu žalovanej pohľadávky poukázané viaceré platby, spolu vo výške 2.370,33 Eur, pričom po započítaní poslednej čiastkovej úhrady pripísanej na účet navrhovateľa dňa 15.02.2005 zostal neuhradený zostatok v žalovanej výške ( z tohto istina vo výške 11.135,57 Eur a úroky z omeškania vo výške 1.418.15 Eur).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 100 ods. 3 OZ, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby. Právne následky premlčania určitého práva nastávajú, ak toto právo nie je vykonané pred uplynutím premlčacej doby. Zmyslom tohto inštitútu je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri časovo neobmedzenej príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde. Premlčanie tiež donucuje veriteľa k aktivite pri uplatňovaní vlastných nárokov. Zároveň sú chránení aj dlžníci, ktorí tiež nie sú vystavení donucujúcemu úkonu zo strany štátnej moci po neobmedzenú dobu. Následkom premlčania nie je zánik práva ako takého, ale oslabenie nároku. Ak dlžník uplatní v konaní prd súdom námietku premlčania, nemôže byť premlčané právo priznané.
Súd sa stotožnil s obranou odporcu v 2. rade uplatnenou v podanom odpore, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný. Pokiaľ ide o premlčanie istiny pohľadávky, túto skutočnosť nenamietal ani samotný navrhovateľ. Pre korektnosť tohto rozhodnutia konajúci súd k tomuto dodáva, že istina sa stala splatnou dňa 25.05.2001, kedy právny predchodca navrhovateľa v súlade s bodom II ods. 3 písm. b) Zmluvy zosplatnil zostatok záväzku. Premlčacia doba ohľadne celého zostatku dlhu tak začala plynúť 26.05.2001 (§ 103 veta druhá OZ v spojení s § 101 OZ), pričom skutočnosť, že odporcami boli po tomto okamihu na úhradu záväzku poukázané ďalšie platby v celkovej výške 2.370,33 Eur je z hľadiska plynutia premlčacej doby irelevantná, nakoľko OZ, ktorého právna úprava inštitútu premlčania je vzhľadom na spotrebiteľský charakter žalovanej pohľadávky v prejednávanom prípade kogentná ( § 54 ods. 1 veta prvá OZ) nepozná právnu domnienku uznania zvyšku dlhu pri čiastočnom plnení záväzku dlžníkom (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Posledný deň takto určenej premlčacej doby pripadol na 26.05.2004 ( § 122 ods. 2 OZ). Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 04.10.2011, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odporu trval na zaplatení úrokov z omeškania od 04.10.2008 až do zaplatenia vy výške 8,90 % p.a. z istiny 11.135,57 Eur, nakoľko úroky z omeškania podľa neho predstavujú samostatnú pohľadávku, ktorá neznáša osud hlavného záväzkovo právneho vzťahu. S týmto tvrdením navrhovateľa však nemožno súhlasiť.
Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky ( § 121 ods. 3 OZ). Záväzkovoprávny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkovoprávny vzťah ide vtedy, ak jeho kauza priamo smeruje k zaplateniu, resp. získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok dlžníka zo zmluvy (aj úverovej), alebo zo zákona platiť veriteľovi úrok, ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku. Úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi založený hlavný peňažný právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkovoprávny vzťah. Ak teda dlžníkovi vznikne povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene obsahu práv a povinnosti dlžníka, ku zmene v obsahu záväzkovoprávneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší. Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať veriteľovi súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť platiť úroky z omeškania významná. Súd dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevznikne samostatne nanovo každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.02.2007 pod. sp. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo 682/2006 vyslovil obdobný právny názor, keď uviedol že, „nelze souhlasit s názorem, že úroky z prodlení se promlčují po dnech a promlčecí doba tedy běží samostatně pro právo na zaplacení
úroků za každý den prodlení se zaplacením jistiny. V opačném případě by se popíralo, že povinnost platit úrok z prodlení jako právní následek prodlení dlužníka se splněním dluhu je příslušenstvím pohledávky tomuto dluhu odpovídajíci a že povinnost platit úroky z prodlení tedy představuje vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Tento názor by nutně musel mít za následek ( v rozporu s účelem právního institutu promlčení) vznik kategorie „nepromlčitelných práv“, v níž by byl dlužník „donucován“ prostřednictvím nikdy nepromlčitelných úroků z prodlení ke splnění jistiny pohledávky, ačkoliv již došlo k jejímu promlčení. Takový následek by byl nepochybně absurdní.“ V uvedenom prípade teda Najvyšší súd Českej republiky pri interpretácii okamihu začatia plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania dospel k záveru, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Ďalej konajúci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 06.11.2007, sp. zn. 21 Cdo 3477/2006 v ktorom tento dospel k záveru, že „ povinnost platit úroky a úroky z prodlení nemůže trvat déle, než trvá závazek hlavní. Splněním dluhu (závazku) nebo jeho zánikem z jiného důvodu zaniká také povinnost platit úroky a úroky z prodlení jako vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Zůstavá tu jen povinnost zaplatit dospělé úroky a úroky z prodlení. Dojde-li k promlčení hlavního závazkového právního vztahu, nemůže se takový právní následek uplynutí času nevztahovat k závazku vedlejšímu (akcesorickému)“. Je teda zrejmé, že rozhodnutia na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojom vyjadrení k podanému odporu sú v súčasnosti už prekonané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol návrh navrhovateľa aj na zaplatenie úrokov z omeškania z premlčanej istiny z dôvodu tiež úspešne vznesenej námietky premlčania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p, tak, že v konaní úspešnému odporcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Hoci to bol odporca v 2. rade, ktorý mal v konaní plný úspech, boli teda splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania odporcovi v 2. rade, tento náhradu trov konania nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .