Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8C-2-2009.pdf
PDF · 133.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/2/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľov: 1. W.. X. W., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX/XX, O., 2. V. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. I. XXXX/XX, B., obaja zastúpení: JUDr. Tibor Sanák, advokát Nám. SNP 2, Trnava, proti odporcovi: V. W., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX/X, O. - O. O., zastúpený: Mgr. Eva Bačiková, advokátka, Andreja Žarnova 1, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v rade 1, navrhovateľa v rade 2 a odporcu k parcelám registra „C“ č. XXX/X záhrady o výmere 932 m2, č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 431 m2, rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie O. O..
II. Do vlastníctva navrhovateľky v rade 1 sa prikazuje novovytvorená parcela KN č. XXX/XX záhrady o výmere 454 m2 v zmysle geometrického plánu R.. L. D. zo dňa 11. 4. 2012 pod č. 8C/2/2009 tvoriaceho súčasť rozsudku v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.
III. Do vlastníctva navrhovateľa v rade 2 sa prikazuje novovytvorená parcela KN č. XXX/XX záhrady o výmere 454 m2 v zmysle geometrického plánu R.. L. D. zo dňa 11. 4. 2012 pod č. 8C/2/2009 tvoriaceho súčasť rozsudku v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku.
IV. Do vlastníctva odporcu sa prikazuje novovytvorená parcela KN č. XXX/X m2 záhrady o výmere 290 m2 v zmysle geometrického plánu R.. L. D. zo dňa 11. 4. 2012 pod č. 8C/2/2009, novovytvorená parcela KN č. XXX/XX m2 záhrady o výmere 188 m2 v zmysle geometrického plánu R.. L. D. zo dňa 11. 4. 2012 pod č. 8C/2/2009 tvoriaceho súčasť rozsudku, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísanú LV č. XXXX katastrálne územie O. O., rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie O. O. v celosti.
V. Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke v rade 1 sumu 2040 eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľovi v rade 2 sumu 2040 eur a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 5. 1. 2009 doručeným súdu dňa 12. 1. 2009 sa navrhovatelia domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v kat. území O. O. I. obec O., zapísanú na LV č. XXXX, parcela č. XXX/X, záhrady o výmere 932 m2, parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2, dom s. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, že navrhovatelia sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi k novovytvorenej parcele o výmere 680 m2 každý v podiele 1/2 a odporca sa stáva výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely o výmere 680 m2 spolu so stavbou - rodinným domom s. č. XXX. Odporca je povinný zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 2000 eur a náhradu trov konania.
Uznesením č. k. 8C/2/2009-252 zo dňa 16. 11. 2012 boli navrhovatelia prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzvaní, aby podanie zo dňa 4. 7. 2012 doručené súdu dňa 9. 7. 2012 označené ako „vyjadrenie“ v časti petitu a opísania rozhodujúcich skutočností návrhu na začatie konania alebo vzájomného návrhu doplnili.
Navrhovatelia na výzvu súdu /Uznesenie č. k. 8C/2/2009-252 zo dňa 16. 11. 2012/, ktorá im bola doručená dňa 20. 11. 2012 prostredníctvom ich právneho zástupcu nereagovali vôbec a na výzvu súdu predmetné podanie nedoplnili v určenej lehote do 30. 11. 2012. Na pojednávaní dňa 24. 1. 2013 sa právny zástupca navrhovateľov vyjadril tak, že navrhovatelia nepodávajú žiaden vzájomný návrh ani samostatný návrh, ktorým by sa domáhali zaplatenia finančnej čiastky od odporcu titulom vzniku škody v dôsledku zanedbania starostlivosti. Súd sa vzhľadom na uvedené vyjadrenie ďalej v konaní nezaoberal podaním navrhovateľov zo dňa 4. 7. 2012.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyňou F. W., znalca R.. G. O., znaleckým dokazovaním a to znaleckým posudkom č. 9/2011, znaleckým posudkom č. 45/2012, listom vlastníctva č. XXXX k. územie O. O. I, listom zo dňa 21. 4. 2010, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia navrhujú zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov a prikázať navrhovateľom nehnuteľnosť vo výške ich reálneho podielu a odporcovi uložiť povinnosť ich vyplatiť. Nehnuteľnosti užíva výlučne užíva odporca. V dome, ktorý má 50 rokov nikto nežije. Znalecký posudok znalca geodeta nenamieta, ale nesúhlasí s návrhom na prikázanie parciel do vlastníctva odporcovi. Navrhovatelia navrhujú, aby k parcele č. XXX/XX dostali parcelu č. XXX/X, ktorá je väčšia, alebo parcelu č. XXX/XX, ktorá je menšia. Navrhuje, aby súd vyhodnotil správanie sa odporcu v rámci voľnej úvahy súdu v zmysle § 136 O.s.p. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že od roku 2002 odporca bránil navrhovateľom užívať nehnuteľnosť a jeho správanie sa voči navrhovateľom je potrebné zohľadniť v rozhodnutí s poukazom § 142 OZ ako určitú formu násilného sa správania sa odporcu, ktorá bráni k riadnemu užívaniu nehnuteľnosti ďalšími spoluvlastníkmi. Ak sa súd stotožní s argumentáciou navrhovateľov a so skutočnosťou, že správanie odporcu prispelo aj k znehodnoteniu nehnuteľnosti, bolo by nespravodlivé voči navrhovateľom, keby súd rozhodol v zmysle návrhu odporcu. Aj keď na druhej strane v dôsledku zníženia hodnoty nehnuteľnosti je výplatok nehnuteľnosti vyšší, keď cena pozemkov úmerne neklesala vo vzťahu k nehnuteľnosti. V prípade, že by súd vyhovel návrhu odporcu, došlo by k neúmernému zvýhodneniu odporcu s ohľadom na jeho správanie sa voči navrhovateľom aj voči nehnuteľnosti, keď zanedbal starostlivosť. Stanovisko odporcu, že nehnuteľnosť chce predať je stále aktuálne a jeho zmena v postoji je iba účelová pre toto konanie a uvedené navrhujeme zohľadniť v tom smere, aby navrhovateľom boli prikázané do vlastníctva parcely č. XXX/XX a č. XXX/X.
Navrhovateľka v rade 1 uviedla, že prikázať do vlastníctva by chceli parcelu, ktorá má charakter záhrady, na ktorej nič nie je. Nehnuteľnosti nadobudla na základe dedičského konania ešte v roku 2005, od tej doby je problém dostať sa do domu, odporca odmietol odovzdať kľúče od domu, na nehnuteľnosti nechodia. Dom je z riadnej tehly, je zavedená voda, plyn, elektrika. Na pozemku je postavená maštaľ, dielne spolu s rodinným domom. Vzťahy k odporcovi, ktorý je bratom jej mamy sú ochladnuté už 25 rokov. Ešte v roku 2002 osobne požiadala odporcu, aby im odovzdal kľúče od domu, v tej dobe tam ešte žila babička a chceli sa k nej dostať. Odporca to ignoroval. Asi v roku 2007 žiadal jej otec, od odporcu kľúče, odporca mu povedal, že tam nemá čo hľadať. Následne otec previedol svoj podiel na navrhovateľku. Dňa 20.4.2010 išla osobne za odporcom, pýtala si od neho kľúče od nehnuteľnosti a žiadala aj vydanie hnuteľných vecí. Odporca mávol rukou, povedal, že takto sa to nedá, že jej kľúče ani nepatria. Na druhý deň 21.4.2010 mu napísala žiadosť o vydanie kľúčov.
Navrhovateľ v rade 2 uviedol, že s odporcom, ktorý je jeho bratom nekomunikuje, neumožňuje mu vstup na nehnuteľnosti. Počas života mamy, kľúče mal, avšak nechal ich vo dverách. Následne, keď išiel za mamou, musel ísť cez okno, tak si povedal, že tam viac už nepôjde, považoval to za nedôstojné. Po smrti otca boli v dome so švagrom, s odporcom, ktorý tam mal synov. Synovia odporcu fyzicky napádali jeho švagra, odporca synom nepovedal, aby prestali. Ešte po roku 2005 bol na nehnuteľnosti spolu so švagrom, ktorý si pýtal od nej kľúče, odporca mu povedal, že mu ich nedá. Obrábať záhradu sa nedalo, odporca tam doviedol kone, ktoré všetko rozdupali. Do roku 2004 podľa možností navštevoval rodičov, chodil do domu, príležitostne bral ovocie zo stromu. Po smrti otca, príležitostne mame ešte nakupoval.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca sa nebráni zrušeniu na vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasí s navrhnutým spôsobom rozdelenia, na základe ktorého by navrhovatelia do podielového spoluvlastníctva získali samostatnú parcelu o výmere 680 m2, na ktorej sa nenachádza nehnuteľnosť, nakoľko takáto výmera presahuje podiel pripadajúci navrhovateľom a predmetná stavba si vyžaduje rekonštrukciu nie je obývaná a s ohľadom aj na funkčné využitie tejto stavby a vedľajších stavieb ako garáž, letná kuchyňa a pivnica sa javí navrhnutý spôsob vyporiadania za taký ktorý nezohľadňuje veľkosť podielov účastníkov a taktiež funkčné využitie nehnuteľnosti ako celku. Odporca by súhlasil s reálnym rozdelením nehnuteľnosti tak, že by získal do vlastníctva samostatnú parcelu o výmere 400 m2, na ktorej by sa nenachádzala nehnuteľnosť a tým by bola aj zabezpečená využiteľnosť stavieb nachádzajúcich sa na zvyšnej časti pozemku. Znalecký posudok geodeta nenamieta. V zmysle záverov znaleckého posudku, navrhovatelia majú dostať nehnuteľnosť tak, ako žiadali už v návrhu vo väčšej výmere, ktorú možno využiť aj na stavené účely a iný spôsob rozdelenia nehnuteľnosti v tomto prípade podľa nášho názoru ani neprichádza do úvahy. V konaní nebolo preukázané násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľov, uvedené tvrdenie je účelové a klamlivé. Odporca sa staral o svojich rodičov a o nehnuteľnosti v podstate od roku 1999, najskôr otec a potom matka boli bezvládni. Zabezpečoval bežnú údržbu nehnuteľnosti, staral sa o dom, obrábal záhradu. Pred rokom 1996 zabezpečil plynovú prípojku, ani za života rodičova, ani po ich smrti sa navrhovatelia nedomáhali vstupu do nehnuteľnosti, nejavili o nehnuteľnosť záujem, nemali záujem o obrábanie záhrady, alebo o iný spôsob užívania nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi v podstate nebola žiadna komunikácia okrem dedičského konania. S prikázaním aj parcely č. XXX/X nesúhlasí, v prípade takéhoto rozdelenia by nebol zabezpečený vlastný vstup na nehnuteľnosť parc. č. XXX/X, na ktorej je postavený dom. Prechod medzi hranicou parcely XXX/X a stenou domu je 1,5 m. V prípade prikázania nehnuteľnosti parcela č. XXX/XX navrhovateľom, by sa výrazne znížila aj hodnota domu. V podstate od roku 2000 nebolo do domu investované, do roku 2005 boli realizované iba udržiavacie práce. Odporca má k predmetnej nehnuteľnosti citový vzťah s ohľadom na to, čo k nehnuteľnosti prežil, ale je si vedomý toho, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v spoluvlastníctve, preto akceptuje návrh znalca na rozdelenie nehnuteľnosti. Obaja navrhovatelia majú vyriešenú svoju bytovú otázku, žijú v iných obciach, nedomáhali sa využívania predmetných nehnuteľností. Znalec R.. O. sa vyjadril tak, že stav nehnuteľnosti by bolo možné odstrániť nie bežnou údržbou, ale generálnou opravou, na ktorej by sa mali podieľať, a o ktorej by mali rozhodovať všetci podieloví spoluvlastníci. Nesúhlasí s tým, aby prípadné zavinenie odporcu na stave nehnuteľnosti, či už len v rámci voľnej úvahy súdu bolo zohľadnené v spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ani vo výške výplaty podielov. Vlhkosť podľa vyjadrenia znalca by sa neodstránila bežnou údržbou. Nesúhlasí s návrhom navrhovateľov, aby súd postupoval v zmysle § 142 OZ a prisúdil navrhovateľom okrem parcelu č. XXX/XX aj parcelu č. XXX/X. Výzva odporcu na navrhovateľov na stretnutie bola daná potom ako začalo súdne konanie v tejto veci. Poukázala na to, že práve v zmysle znaleckého posudku by mala byť navrhovateľom prisúdená parcela, ktorá je čistá bez akýchkoľvek stavieb. Naopak odporcovi by mala byť prisúdená parcela, na ktorej sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je podľa vyjadrenia znalca v zlom technickom stave. Odporca je ochotný v budúcnosť znášať všetky náklady s touto nehnuteľnosťou. Odporcu nevedie pokiaľ ide o nehnuteľnosti žiadna ziskuchtivosť, ale snaha o zachovanie nehnuteľnosti vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu.
Odporca uviedol, že asi pred rokom a pol, jeho syn navrhol navrhovateľom, že od nich odkúpi ich spoluvlastnícke podiely. Zo strany navrhovateľov nebola žiadne reakcia. Od stavby rodinného domu má kľúče, ktoré mu zanechala matka, do domu však nechodí, ale záhradu obrábal. Navrhovatelia za ním nikdy neboli, s tým, že by chceli vstúpiť do domu, že by chceli obrábať záhradu. Vzťahy s navrhovateľmi nefungujú a nekomunikujú. Pokiaľ ide o spomínaný incident, je pravdou, že sa stretli, bolo to v nedeľu s navrhovateľom, jeho švagrom a synmi odporcu. Syn povedal, že by si to chceli odkúpiť, že hneď v pondelok to môžu vybaviť, ale zostalo ticho. Švagor zobral latu a chcel odporcu udrieť, tak ho jeden z jeho synov odsotil. Kľúče mu dala mama, jeden mala ona. Nevie prečo si navrhovatelia nepýtali kľúče ešte počas života mamy. Po smrti matky navrhovateľov pustil do nehnuteľnosti a pri tej príležitosti došlo k incidentu s latou. Od tej doby nikto nežiadal vstup, mal jeden kľúč. Pokiaľ žila mama, dovolila mu, aby nehnuteľnosť využíval, mal tam kone. Po smrti matky nehnuteľnosť nevyužíval, nesadil, záhrada leží úhorom. Keď navrhovateľka v rade 1 prišla pýtať kľúč, povedal jej, aby si ho dala urobiť. Nedal jej následne kľúč, pretože už neprišla. Ak navrhovatelia prišli, tak ich pustil. Nestalo sa, že by im povedal, že ich nepustí.
Svedkyňa F. W. uviedla, že včera sa zúčastnila stretnutia ohľadom tejto veci. Jej mladší syn napísal vlastnou rukou oznam dom na predaj, pri tom, ako to písal bol aj odporca. Najskôr chceli, aby bola nehnuteľnosť predaná, avšak mimo pozemku vo veľkosti 4 áre, 400 m2, o čom sa bavili aj na včerajšom stretnutí, že nehnuteľnosť chce odporca predať, ale tú zem o 4 ároch si chceme nechať. Právny zástupca navrhovateľov nám ponúkol sumu 800.000,-Sk za odporcov spoluvlastnícky podiel 4/6, mali o tom porozmýšľať. Keď sa právneho zástupcu navrhovateľov spýtali, aká by bola cena podielov navrhovateľov, vyjadril sa, že to nie je aktuálne. Vedela, že navrhovatelia by chceli čistú pôdu asi okolo 600 m2. Nemá vedomosť o tom, že v rámci tohto konania mala byť navrhnutá hodnota 50.000,- eur,
Znalec R.. G. O. uviedol, že pri vypracúvaní znaleckého posudku č. 45/2012, ohodnocovaní pozemkov postupoval metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou. Kubická metóda sa týkala životnosti stavby a jej opotrebenia. Stavba súp. č. XXX je v zlom technickom stave. Z ekonomického hľadiska nie je vhodné ju opravovať, rekonštruovať, je vhodné ju odstrániť. Azbestová strecha na rodinnom dome je zdraviu škodlivá a na likvidáciu tohto materiálu je špeciálny postup a konkrétne firmy, ktoré sa tým zaoberajú. Hodnota rodinného domu súp.č. XXX na parc. č. XXX/X je 6.883,41 eur a táto zohľadňuje aj hodnotu azbestovej strechy. Cena zohľadňuje stav všetkého, čo sa týka stavby rodinného domu, tak, ako sa to tam nachádza. Ostatné drobné stavby na parcelách, ktoré ohodnocoval sú v zlom technickom stave. V prípade, že by navrhovatelia mali aj parcelu XXX/XX znížilo by to hodnotu domu, ktorý je na parc. č. XXX/X a z toho dôvodu, že dispozícia usporiadania na pozemku XXX/X je v prípade odčlenenia parc. č. XXX/XX horšia, nakoľko pri vyčíslení hodnoty pozemku XXX/X zohľadnil trojnásobok rozšírenia súčasnej zástavby a pri odčlenení parc. XXX/XX od parcely XXX/X by došlo k zníženiu možnosti trojnásobného rozšírenia súčasnej zástavby. Na parc. č. XXX/X je možný vstup z dvoch strán, z východu a z juhu. Možnosť, že v okolí je kanalizácia a je možné sa na ňu pripojiť je zohľadnená v hodnote pozemku, keď v tomto prípade neexistuje napojenie na rodinný dom, nebolo možné uvedené ohodnotiť. Pri ohodnotení v zmysle znaleckého posudku vychádzal z aktuálneho technického stavu. Pod domom nie je hydroizolácia a vlhkosť stien a vlhkosť muriva má zásadný dopad na celkovú živnosť stavby a jej vhodné vnútorné mikroklimatické podmienky, to znamená, že odstránenie vlhkosti, nie je bežná údržba stavby, ale generálna oprava. Bežnou údržbou nie je možné odstrániť vlhkosť stavby v tomto prípade.
Z LV č XXXX k. územie O. O. I vyplýva, že vlastníkmi nehnuteľností parcela č. XXX/X záhrady o výmere 932 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 461 m2, rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X súd navrhovateľka v rade 1 vo veľkosti podielu 1/6, navrhovateľ v rade 2 vo veľkosti podielu 1/6, odporca vo veľkosti podielu 4/6. Bolo zistené, že na navrhovateľku pripadá podiel o výmere 227 m2, na navrhovateľa v rade 2 podiel o výmere 227 m2, na odporcu podiel o výmere 909 m2.
Zo znaleckého posudku č. 9/2011 R.. L. D. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. O. O. I., parcele č. XXX/X, parcele č. XXX/X a rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX/X sú reálne deliteľné. Rozdelenie nehnuteľností tak, že budú vytvorené dva pozemky o výmere 680 m2 nie je vhodné, pretože týmto rozdelením by vždy vznikol jeden pozemok, ktorého tvar a využitie by nebolo účelné. Rozdelenie nehnuteľnosti tak, že sa vytvorí samostatná nezastavaná parcela o výmere 400 m2 nie je vhodné, pretože táto výmera nezodpovedá výške spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov a vytvorená parcela č. XXX/XX má výmeru 454 m2 t. j. len o 54 m2 viac s tým, že nie je potrebné vzájomné finančné vyrovnanie za vlastnícke práva k pozemkom. Samotné rozdelenie nehnuteľností (pozemkov) si nevyžaduje žiadne náklady. Iný spôsob rozdelenia nehnuteľností sa prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a najmä na účelnosť využitia novovytvorených nehnuteľností nie je možný.
Zo znaleckého posudku č. 45/2012 R.. G. O. vyplýva, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 44 946,65 eur (pozemok parcela č. XXX/X a stavby na pozemku spolu v sume 7010,04 eur /6939,70 eur + 70,34 eur/ + pozemok parcela č. XXX/X a rodinný dom s. č. XXX a stavby na pozemku spolu v sume 22 232,87 eur /10 313,83 eur + 6883,41 eur + 5035,63 eur/ + pozemok č. XXX/XX a stavby na pozemku spolu v sume 10 902,21 eur /10 864,22 eur + 37,99 eur/ + pozemok parcela č. XXX/XX a stavby na pozemku spolu v sume 4 801,53 eur /4498,84 eur + 302,84 eur/). Stavby nie sú reálne deliteľné a to preto, že po rozdelení vo veľkosti spoluvlastníckych podielov nevzniknú také časti stavieb, ktorý by sa dali samostatne využívať. Stavby sú v zlom technickom stave, nevhodné na trvalé bývanie a užívanie a z ekonomického hľadiska je vhodnejšie ich odstrániť ako na nich vykonávať rekonštrukcie. Nehnuteľnosti sú prístupné po verejných spevnených komunikáciách z dvoch strán. Stavba má negatívny dopad na životné prostredie, pretože na streche je krytina z azbestových šablón, ktorej používanie je už v súčasnej dobe zakázané (v prípade likvidácie strešnej krytiny treba rátať so zvýšenými nákladmi na zneškodnenie tohto odpadu v zmysle Zákona o odpadoch). Splaškové vody z kúpeľne a kuchyne sú zvedené do trativodu, takéto odvedenie splaškových odpadových vôd z domácnosti má priamy dopad na zníženie kvality podzemných vôd a nie je v zmysle Zákona o vodách dovolené.
Z listu zo dňa 21. 4. 2010 vyplýva, že navrhovateľka v rade 1 žiadala odporcu o vydanie kľúčov do rodinného domu s. č. XXX.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, ods. 2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ods. 2 ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, ods. 2 o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, ods. 3 ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná, ods. 2 každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Návrhmi účastníkmi konania nie je súd viazaný. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nevyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keď žiadny z účastníkov nepreukázal, taký dôvod, ktorý by súd považoval za hodný osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 136 Občianskeho súdneho poriadku ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností preukázané, že k predmetným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie O. O. I naďalej existuje a pretrváva podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. Taktiež bolo preukázané, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam sa účastníci nevedeli dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva, a preto mal súd za to, že je dôvodné návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovieť, a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 141 Občianskeho zákonníka však do úvahy prichádzala deľba týchto nehnuteľností pokiaľ ide o pozemky, keď znaleckým dokazovaním, znalcom R.. L. D. bolo zistené, že predmetné pozemky je možné reálne rozdeliť, samotný rodný dom na parcele č. XXX/X nie je vhodné rozdeľovať. Znalec predmetné nehnuteľnosti rozdelil podľa výšky spoluvlastníckych podielov a zohľadnenia doterajšieho využívania nehnuteľností jednotlivými spoluvlastníkmi. V zmysle návrhu znalca na rozdelenie tento vyhotovil aj geometrický plán a navrhol priznať vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a to tak, že parcelu č. XXX/XX o výmere 454 m2 priznať navrhovateľke v rade 1 a navrhovateľovi v rade 2 každému v spoluvlastníckom podiele 1/2, novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 290 m2, parcelu č. XXX/X o výmere 431 m2 a novovytvorenú parcelu č. XXX/XX o výmere 188 m2 odporcovi v podiele 1/1. Znalcom ustanoveným v konaní bolo jasne zadefinované, že predmetnú nehnuteľnosť - pozemky je možné reálne rozdeliť, preto súd s poukazom na geometrický plán z 10. 4. 2012, znaleckým posudkom R.. L. D., súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že navrhovateľom v rade 1 a v rade 2 prikázal do vlastníctva novovytvorenú parcelu č. XXX/XX o výmere 454 m2 každému v spoluvlastníckom podiele 1/2 a odporcovi prikázal do výlučného vlastníctva novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere 290 m2, parcelu č. XXX/X o výmere 431 m2, novovytvorenú parcelu č. XXX/XX o výmere 188 m2 a dom s. č. XXX na parcele č. XXX/X. Samotný účastníci konania geometrický plán vyhotovený znalcom nenamietali. Súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu znalca, ktorý navrhol spôsob reálneho rozdelenia, ktorým nadobudnú navrhovatelia v rade 1 a v rade 2 novovytvorenú parcelu č. XXX/XX o výmere 454 m2 každý v 1/2, pričom týmto bude zachovaná aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov, ktorí majú na pôvodných nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania každý po 1/6-ine t. j. 227 m2 (2 x 227 m2).
Súd sa nestotožnil s požiadavkou navrhovateľov, ktorí sa domáhali, aby súd rozhodol tak, že im okrem novovytvorenej parcely č. XXX/XX prikazuje do vlastníctva aj parcelu č. XXX/X alebo parcelu č. XXX/XX a to s poukazom na násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľom, ktorý im mal bránil k riadnemu užívaniu nehnuteľností ako spoluvlastníkom a v súlade so zákonom § 142 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o ustanovenie § 142 ods. 1 OZ v časti, že súd prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využívať a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom uvedené sa týka prípadu, keď rozdelenie veci nie je dobre možné, čo v danej veci prichádza do úvahy pri rodinnom dome s. č. XXX a netýka sa pozemkov, ktoré sú podľa znaleckého dokazovania reálne deliteľné. Ale predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že z uvedeného ustanovenia ani v prípade, že by sa jednalo a bolo preukázané násilné správanie sa spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkov nie je možné uvedené aplikovať, tak ako to navrhujú navrhovatelia, ktorí navrhujú nerešpektovať veľkosti spoluvlastníckych podielov aj pokiaľ ide nehnuteľnosti a to stavby aj pozemkov. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané také konanie odporcu, ktoré je definované v ustanovení § 142 ods. 1 OZ a to násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľom, keď ako násilné správanie možno považovať napríklad správanie, ktoré napĺňa skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), b), e) Trestného zákona, alebo skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 Trestného zákona. Navrhovatelia tvrdili, že odporca im bránil v užívaní nehnuteľností od roku 2002, avšak v konaní bolo iba preukázané, že navrhovateľka v rade 1 listom zo dňa 21. 4. 2010 žiadala od odporcu vydať kľúče od domu s. č. XXX, čo však urobila potom ako bol podaný návrh na súd. Prípadné žiadosti navrhovateľov o vydanie kľúčov od odporcu pred podaním návrhu vo veci neboli preukázané, a ani v prípade ich preukázania uvedené nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia ani v konaní netvrdili, že by pred podaním návrhu v tejto veci domáhali žalobou na súde či už vydania kľúčov, alebo vstupu a podobne, teda nevyužili svoje právo podielových spoluvlastníkov v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Požiadavku na zmenu výšky podielov navrhovateľov v rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva považuje súd za účelovú a nedôvodnú. Pokiaľ ide udalosť opísanú navrhovateľov v rade 2 a odporcom, ktorý sa stretli aj so švagrom navrhovateľa v rade 2 a synmi odporcu, súd ohľadne uvedené neviedol žiadne dokazovanie, nakoľko uvedené nemá vplyv na rozhodnutie veci a výpovedí účastníkov vyplýva, že sa týka švagra a synov nie bezprostredne účastníkov konania a aj v prípade, že by sa týkalo účastníkov konania nenapĺňa násilné správanie sa medzi podielovými spoluvlastníkmi.
Argumentáciu navrhovateľov, ktorí sa domáhali pri rozhodovaní vo veci zmeny veľkosti spoluvlastníckych podielov z dôvodu, že správanie odporcu prispelo k znehodnoteniu nehnuteľnosti súd považoval za neodôvodnené a nemajúce oporu v ustanovení § 141 ods. 1 OZ ani v inom zákonnom ustanovení. Samotní navrhovatelia sa vyjadrili, že sa v konaní samostatným žalobným návrhom nedomáhajú voči odporcovi náhrady škody v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou a teda v konaní súd neviedol z dôvodu hospodárnosti ďalej žiadne dokazovanie.
V záujme objektívneho zistenia primeranej náhrady súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností. Znalec podal znalecký posudok stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu nehnuteľností 44 946,65 eur. Účastníci predmetný znalecký posudok v časti určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností nenamietali. Výsluchom znalca na pojednávaní boli zodpovedané otázky účastníkov a odstránené rozpory. Pri určení výšky primeranej náhrady na ustupujúce spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiach vychádzal súd z predmetného znaleckého posudku. Súd prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v rade 1 a navrhovateľa v rade 2 novovytvorenú parcelu XXX/XX záhrady o výmere XXX/XX m2 a to každému v 1/2 k celku, keď znalcom bolo predmetná nehnuteľnosť ocenená sumou 10 902,21 eur. Navrhovateľka v rade 1 a navrhovateľ v rade 2 sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/6, čo zo všeobecnej hodnoty zistenej znalcom 44 946,64 eur predstavuje na každého po 7491,11 eur. Súd prikázal do vlastníctva odporcu novovytvorenú parcelu č. XXX/X m2 záhrady o výmere 290 m2, novovytvorenú parcelu XXX/XX m2 záhrady o výmere 188 m2, parcelu č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 431 m2 zapísanú LV č. XXXX katastrálne územie O. O., rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X o výmere 431 a teda spolu v zmysle znaleckého posudku R.. G. O. predmetné nehnuteľnosti prikázané týmto rozhodnutím odporcovi boli ocenené spolu vo výške 34 044,44 eur (7010,04 eur + 22 232,87 eur + 4 801,53 eur). Odporca je vlastníkom nehnuteľností zapísaným na LV č. XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/6, čo zo všeobecnej hodnoty zistenej znalcom 44 946,65 eur predstavuje sumu 29 964,44 eur. Pri zachovaní veľkosti spoluvlastníckych podielov v zmysle rozhodnutia súdu, je odporca povinný vyplatiť navrhovateľom sumu 4080 eur (34 044,44 eur - 29 964,44 eur)a teda každému po 2040 eur. Na základe zisteného skutkové stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne F. W. súd jej výpoveď nepovažoval za nezaujatú, nakoľko táto sa nachádzala v pojednávacej miestnosti počas pojednávania vo veci a teda skutočnosti ňou uvádzané nezohľadnil v konaní, keď však tieto by ani nemali vplyv na rozhodovanie súdu, keď sa netýkali merita veci.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj návrh. Keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu navrhovateľov. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súdu uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, pri výplate primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti súd určil v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keď v priebehu konania tak navrhovatelia ako aj odporca uviedli, že disponujú finančnými prostriedkami. Súd poskytol dlhšiu lehotu na výplatu, aby účastník mal reálnu možnosť svoj finančný záväzok podľa rozsudku splniť včas a riadne.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
O náhrade trov konania súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď najskôr musí byť predložená vec odvolaciemu súdu, keď ustanovený znalec R.. D. a právny zástupca navrhovateľov podali odvolanie voči Uzneseniu č. k. 8C/2/2009-126 zo dňa 11. 8. 2011, ktorým bolo rozhodnuté o znalečnom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie žalobca do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.