Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/92/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému: J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. N. X., vedenej súdnym exekútorom H.. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, o vymoženie pohľadávky 476,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15.6.2012 pod č.k. -13 a o jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 26.7.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku súdu prvého stupňa o nevyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

Z a m i e t a žiadosť oprávneného zo dňa 26.7.2012 na prerušenie odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Zároveň vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica č. N 2723/2003, NZ 75836/2003 spísaná dňa 29.8.2003 v Partizánskom notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom na žiadosť Mgr. Bruna Žlnaya, zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného povinným a to splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere zo dňa 15.4.2003. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Povinný ním splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu

na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Na základe uvedeného prvostupňový zistil, že zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval. Poukázal naviac na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko jeho meno už bolo v zmluve obsiahnuté. Všetky tieto skutočnosti, každá sama o sebe má za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne uzavretá plná moc. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa.

Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.

Ďalej v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Aj túto otázku súd nesprávne právne posúdil. Inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vznikol. Povinný mohol svoj dlh uznať už v čase uzavretia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na jeho ustanovenie . Zároveň žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Poukázal na to, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby

predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Má za to, že od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Uzavrel, že ak exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak uskutočnil revíziu exekučného titulu po tomto čase, konal v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušil základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku). Zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom a na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Povinný sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým uznesením nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v týchto výrokoch a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:

Oprávnený odvolaním napadol uznesenie v celom rozsahu, teda aj výrok uznesenia o zamietnutí jeho návrhu zo dňa 29.5.2012 na zmenu súdneho exekútora. O návrhu na zmenu exekútora pojednáva ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Neobsahuje však dôvetok, že proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu je prípustné odvolanie. Preto platí ustanovenie , podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora je teda konečné, nie je možné proti nemu podať žiaden opravný prostriedok. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti uvedenému výroku napadnutého uznesenia v zmysle ako neprípustné odmietol.

V odvolaní oprávnený napadá predovšetkým to, že súd prvého stupňa ako súd exekučný nesprávne vec právne posúdil, ak notársku zápisnicu č. N 2723/2003, NZ 75836/2003 spísaná dňa 29.8.2003 vo všetkých jej súvislostiach posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý má za následok aj neplatnosť tohto exekučného titulu.

Je nepochybné, že v predtlači Zmluvy o úvere zo dňa 15.4.2003 je uvedené meno splnomocneného zástupcu povinného, ktorého si nepochybne nevybral slobodne, a preto takýto úkon je podľa neplatný. K tomu, že si zástupcu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru povinný nevybral slobodne, nasvedčuje aj text plnomocenstva, umiestnený v zmluve o úvere, keď pozornosť dlžníka je zameraná na obsah hlavnej zmluvy. Aj text splnomocnenia nasvedčuje tomu, že nejde tak o obhajobu záujmov zastúpeného, ako o to, aby bol zabezpečený skorší exekučný titul bez toho, aby predtým prebehlo súdne konanie. Z týchto hľadísk teda súd prvého stupňa správne postupoval, ak právny vzťah zastúpenia povinného považoval za neplatný. Splnomocnenec teda nemal oprávnenie do uvedenej notárskej zápisnice zahrnúť právny záväzok povinného, ktorý obsahoval dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica č. č. N 2723/2003, NZ 75836/2003 nemôže byť exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. To, že túto okolnosť konštatuje exekučný súd až po vydaní poverenia, znamená len to, že bol oprávnený exekúciu zastaviť v zmysle v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti odvolací dôvod, že predmetná notárska zápisnica je platným exekučným titulom, nemožno uznať.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní uvádza dôvod, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, teda nebol v exekučnom konaní ako účastník vypočutý, ani tento odvolací dôvod nemožno uznať. V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal exekučný súd, aby ho poveril vykonaním exekúcie. V tomto štádiu exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle . V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), ale vychádza z tvrdenia oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Teda ide o námietku zo strany oprávneného za neopodstatnenú, pretože namietaným postupom exekučného súdu mu nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o nepripustení a zastavení exekúcie ako vecne správne ( ).

Osobitným podaním zo dňa 26.7.2012 oprávnený navrhol prerušiť konanie postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zároveň týmto podaním doplnil odvolanie o ďalšie dôvody, na ktoré však odvolací súd už neprihliadal, pretože boli podané po uplynutí odvolacej lehoty ( ).

Uvedeným podaním oprávnený žiadal prerušiť (podľa jeho obsahu) odvolacie konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na tieto predložené prejudiciálne otázky: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Odvolací súd podotýka, že citované ustanovenie predpokladá rozhodnutie súdu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením ani nepovažuje za potrebné rozhodnúť, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych otázkach predovšetkým z dôvodu, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávneným podaný návrh na prejudiciálne konanie Európskemu súdnemu dvoru nepredložil, a to zároveň aj z ďalších týchto dôvodov:

Čo sa týka prvej otázky ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, odvolací súd je toho názoru, že ak týmto uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení a zastavení exekúcie z dôvodov uvedených aj exekučným súdom, že notárska zápisnica pod vyššie uvedeným číslom zo dňa 29.8.2003 nie je exekučným titulom, túto predloženú prejudiciálnu otázku nie je potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru ES. Ako ďalší dôvod, prečo nie je potreba rozhodnúť o požiadaní Súdneho dvora ES o rozhodnutie o tejto otázke, je to, že uvedenú neplatnosť právneho vzťahu zastúpenia povinného ako dlžníka advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocneným na uzavretie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zároveň na uznanie záväzku povinného z poskytnutého úveru.

Keďže v danom prípade predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom (exekučný titul absentuje), nie je potrebné riešiť ani druhú v poradí prejudiciálnu otázku ohľadom zabránenia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s odkazom na Smernicu 93/13/EHS.

Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného zo dňa 26.7.2012 na prerušenie odvolacieho konania zamietol, pretože nevzhliadol dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným navrhnutých prejudiciálnych predbežných otázkach.

V zmysle ust. výnimkou pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvého stupňa zo zásad viazanosti dôvodmi podaného odvolania je aj to, ak konanie alebo rozhodnutie trpí vadami, ktoré síce neboli vyslovene namietané v podanom odvolaní, ak tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v posledných dvoch odstavcoch svojho výroku konštatuje na jednej strane, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, na druhej strane, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedené výroky si navzájom odporujú. Na jednej strane sa konštatuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, na druhej, že o trovách exekúcie sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Účastníkom exekučného konania pre určitý úsek je aj súdny exekútor v časti konania o trovách exekúcie. Ak súd rozhodne o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi, môže zaviazať povinného resp. oprávneného na úhradu týchto trov. Preto pred rozhodnutím o tom, kto bude tieto trovy znášať, nemožno rozhodnúť zatiaľ ani o náhrade trov medzi oprávneným a povinným. Rozhodnutie o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania je tak predčasným a zároveň vylučujúcim aj možnosť rozhodnúť o náhrade trov súdneho exekútora. Z týchto dôvodov odvolací súd výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia ( ).

Samotný výrok o tom, že sa o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, má charakter uznesenia o vedení konania. Vzhľadom na to odvolací súd odvolanie oprávneného proti tejto časti napadnutého uznesenia odmietol. Napokon, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť, postup, ktorý je v tomto výroku uznesenia súdu prvého stupňa bude aj dodržaný. Teda po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie súd rozhodne o trovách nielen povereného, či poverených súdnych exekútorov, ale aj o trovách oprávneného a povinného a taktiež o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.