Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-63-2012.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: M. Ž., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XX, Z., proti žalovanému: V. V., O.. XX.XX.XXXX, T.. Y. XX, Z., o zaplatenie 1.590,00 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 480,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd ruší Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 29.5.2012 č. k. 16C/63/2012-17.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom neuhradenia nájomného za podnájom garáže za obdobie r. 2010, 2011 na tom základe, že účastníci uzavreli Podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nebytový priestor - garáž, zapísaná na LV č. 6XXX Sk Z. na parc.č . XXXX/X. Žalovaný platil nájom v sume 180 eur štvrťročne, v r. 2010 uhradil iba 120 eur - 18. 5. 2010. Dňom 25. 6. 2010 dal žalobca žalovanému výpoveď, žalovaný však garáž neodovzdal a doposiaľ ju užíva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný užíva ako nájomca garáž na F. na základe podnájomnej zmluvy od 1. 1. 2009, nevie, či ju užíva doteraz. Nájomné bolo dohodnuté sumou 189 eur štvrťročne, žalobca bol a doposiaľ je vlastníkom nehnuteľnosti: Dražba, ktorá mala prebehnúť, je neplatná, žalobu o jej neplatnosť nepodal. Žalovanému dal výpoveď z nájmu v r. 2010, žalovaný ju však riadne neodovzdal. Ak tvrdí, že niekomu platil a mala mu vzniknúť škoda, musí si túto uplatniť u inej osoby. Je pravdou, že je voči nemu vedená exekúcia, avšak čísla „nesedeli“, exekúcia bola vedená voči firme N.. a tieto objekty neboli jej majetkom. Telefón mu ukradli, p. D. odobral kľúče od obchodných priestorov, takže kľúče od garáže mu dať nemohol. Výpovedná doba mala byť 6 mesiacov, keďže odporca bol podnikateľský subjekt, a teda aby mal čas nájsť si náhradné priestory. Nájom mal teda skončiť ku koncu roku 2010. Písomne nikdy nevyzval odporcu na odovzdanie garáže, iba mu telefonoval, kedy nájom ukončia. Odporca s ním nekomunikoval. Celý objekt je opustený, neužívaný, kľúče od garáže nemá a brána na objekte býva otvorená. Prednedávnom bola jedna brána násilne otvorená, miestnosti sú pospájané dverami. Polícia potom oslovila p. D., ktorý má kľúče od objektu aj garáže, aby objekt zamkol.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že od žalobcu mal prenajatú garáž, ktorú prestal užívať dva týždne po obdržaní výpovede z nájmu niekedy v júli 2010. Chcel kontaktovať žalobcu, tento nezdvíhal telefón a osobne ho nezastihol. P. sa preukázal rozhodnutím exekútorského úradu, že je vlastníkom garáže, tomuto odovzdal kľúče, garáž vypratal a p. D. mal kľúče odovzdať na prevádzke žalobcu. Posledné nájomné vo výške 60 eur uhradil. P.. Od toho času v garáži nebol, ani ju neužíva. Priestory užíval na skladovanie tovaru v rámci živnosti, ktorú ukončil, takže priestory i tak už nepotreboval. V zmluve je uvedené, že ak nebude platiť nájom, môže navrhovateľ do objektu vstúpiť a zobrať si veci, toto právo nevyužil. Žalobcovi hrozila exekúcia zo zväzu záhradkárov, lebo garáže sú na ich pozemku. Upozorňovali žalovaného, že chcú deložovať žalobcu a žalovaného, aby platil nájomné priamo im. Bolo to pred výpoveďou nájmu, preto sa so žalobcom dohodol, že bude platiť tri mesiace spätne, nie vopred. Potom chodil žalobca za jeho pracovníčkou do predajne a chcel od nej, aby platila nájomné. Odo dňa výpovede zmluvy mu nevolal ani neprišiel do predajne. Žalobca sa rozvádzal, a teda nevedel, komu garáž pripadne. Garáž žalovaný nepotreboval, lebo rušil predajňu.
Svedok P. uviedol, že u navrhovateľa pracoval, obdobie si nepamätá. Mal od neho prenajatú garáž, užíval ju ako dielňu. Garáž, ktorú užíval odporca, svedok právoplatne vydražil, konanie ohľadne garáže je skončené, ale garáž neužíval, lebo o skončení konania sa dozvedel iba nedávno. Kľúče má iba od dielne, nechodí tam aspoň dva roky a pokiaľ vie, sporná garáž tiež nie je užívaná aspoň dva roky. Od tejto však kľúče nemá. Keď ju vykradli, volali mu policajti, zrejme im povedal navrhovateľ, že má kľúče. Tieto ale nemá, preto garáž nezamkol ani tam nebol. Netvrdí, že je vlastník garáže, ale papier, ktorý má od exekútora, je právoplatný. Ing. M. má inú garáž a nevie, či mu dal nejaké kľúče. Odporca mu povedal, že dostal výpoveď, chodil tam na dvor. Nevie, kedy mal končiť nájom. Peniaze za garáž mu nemal prečo dávať.
Z predložených dokladov vyplýva, že účastníci uzavreli podnájomnú zmluvu na dobu neurčitú od 1. 1. 2009, predmetom ktorej bola garáž nachádzajúca sa na F.. Nájomné bolo dohodnuté sumou 189 eur štvrťročne - táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Súdu však nebol predložený originál zmluvy, a teda bolo potrebné vychádzať len z tvrdení účastníkov. V zmluve bolo dohodnuté, že pre prípad vypovedania zmluvy prenajímateľom a neodovzdania nebytových priestorov podnájomníka najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že nebytové priestory môže v takom prípade vypratať prenajímateľ na náklady a zodpovednosť podnájmníka.
Dňa 6. 5. 2010 vyzval žalobca žalovaného na úhradu nájomného /sumu neuviedol/. Dňa 1. 8. 2011 adresoval žalobcovi ďalšiu výzvu na úhradu neuhradeného nájmu vo výške 1000 eur, keď medzičasom dňa 25. 5. 2010 dal žalobca žalovanému výpoveď z nájmu.
Zo spisu 15Er 119/2008 vyplýva, že táto bola vedená vo veci oprávneného L. proti povinnému CAREL s.r.o. /ktorej konateľ je Mgr. M./. Dňa 26.5. 2010 súdny exekútor JUDr. P. vykonal dražbu hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného - panelová typizovaná garáž prenosná 4x, prestrešenie /konštrukcia dielne/. Vydražiteľom sa stal P.. Dňa 9. 6. 2010 žalobca žiadal o zmarenie a neplatnosť dražby z dôvodu, že v prípade vydražených vecí sa jednalo o osobné vlastníctvo, nepatriace povinnému - spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podľa LV č. 6XXX SK Z.a žalobca je o. i. vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. TE., parc. Č. XXXX/X - popis stavby sklad.
Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej úžitky. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nájom prenajatej veci je odplatný, ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva bola riadne uzavretá a bola dohodnutá aj cena nájmu. Pre vznik nájomnej zmluvy sa v zásade nevyžaduje písomná forma. Podľa § 682 Obč. zák. ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci. Ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Povinnosti nájomcu vrátiť prenajatú vec zodpovedá i oprávnenie a povinnosť prenajímateľa prevziať vrátenú vec.
Spornou bolo v danom prípade platenie nájomného od mája 2010 ku dňu podania návrhu - 3. 4. 2012 vo výške 60 eur mesačne. Nájom bol v dôsledku výpovede ukončený 31. 12. 2010. Žalobca nepodal návrh na vypratanie prenajatej veci, ani túto v zmysle dohody účastníkov nevypratal na náklady žalovaného.
I napriek skutočnosti, že nebola predložená riadna zmluva podpísaná účastníkmi, medzi týmito nebolo sporné, že bola uzavretá a neboli sporné ani jej jednotlivé ustanovenia. Je tiež nesporné, že od mája 2010 žalovaný neplatil po dobu výpovednej lehoty a naďalej nájomné. Svedok nepotvrdil prevzatie nájmu za máj 2010 a ak by sa tak aj stalo, žalovaný nemal relevantný právny titul plniť v prospech tretej osoby - tu by sa jednalo o samostatný právny vzťah. Predloženie zápisnice o dražbe bez ďalšieho nie je takým právnym titulom, aby nájomca plnil v prospech inej osoby. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by po uplynutí výpovednej doby žalovaného vyzval akýmkoľvek spôsobom na vypratanie priestorov a ich odovzdanie. Sám túto skutočnosť ani nevyvrátil, odvolával sa len na telefonickú komunikáciu. Tu je však potrebné uviesť, že ak zmluva bola uzavretá písomne tak, ako uvádzajú účastníci, potom je potrebné realizovať všetky jej zmeny, dodatky a ostatné právne úkony súvisiace s touto zmluvou písomnou formou. Žalobca dal žalovanému písomne iba výpoveď z nájmu, ktorú žalovaný nepoprel. Žalobca však nepreukázal, že by ku dňu podania žaloby žalovaný garáž užíval. Zásadne by žalobcovi prináležalo plnenie i po uplynutí výpovednej lehoty, avšak za daného stavu sa javí konanie žalobcu ako účelové. Žalobca doposiaľ nemá vedomosť o tom, či je garáž skutočne užívaná. Nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že túto neužíva, naopak, sám potvrdil, že žalovaný nemal v garáži uskladnené veci, keď bol privolaný políciou. Ako vlastník veci by takúto náležitú starostlivosť predmetu svojho vlastníctva mal vykonávať.
Žalobca nielen písomne nevyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu po jeho ukončení, ale nepodal ani žalobu o vypratanie. Ani v priebehu konania nevykonal žiadny úkon smerujúci k realizácii výkonu svojho vlastníckeho práva i napriek tomu, že žalovaný popieral užívanie garáže. Z tohto dôvodu sa sčasti javí žaloba ako účelová. V prípade, že by bolo preukázané užívanie garáže žalovaným i po skončení nájmu, prináležalo by žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko užívanie by bolo na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.
S poukazom na uvedené má súd za to, že žaloba je dôvodná sčasti, a to za obdobie od 1. 5. 2010 do 31. 12. 2010, teda do ukončenia nájmu. Za obdobie 8 mesiacov pri dohodnutej výške nájmu 60 eur mesačne potom prináleží žalobcovi nájomné vo výške 480 eur a vo zvyšku je nárok nedôvodný a nepreukázaný. Žalobca nepreukázal užívanie zo strany žalovaného, ani okolnosti, ktoré by bránili užívaniu garáže priamo žalobcom. Okrem súdnej ochrany je mu táto možnosť poskytnutá i samotnou zmluvou účastníkov, ktorú žalobca nevyužil. Po dobu do ukončenia nájmu je žalovaný povinný uhradiť nájomné bez ohľadu na skutočnosť, či priestor skutočne užíval, a to z dôvodu, že k inému spôsobu ukončenia nájmu /napr. dohodou/ do uplynutia výpovednej lehoty nedošlo. Za ďalšie obdobie sa predpokladá, že priestor je vyprataný, i keď nebol riadne odovzdaný. Z výpovede nielen žalovaného, ale i svedka, vyplýva, že žalovaný už priestor ďalej neužíval a žalobca ani užívanie v ďalšom období nepreukázal, teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a tvrdenia žalovaného a svedka nevyvrátil. Plnenie po uplynutí výpovednej lehoty by žalobcovi patrilo v prípade reálneho užívania, prípadne okolností, ktorými by mu žalovaný bránil v užívaní veci a jeho vlastníctva. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané neboli, a teda žalobe nie je možné vyhovieť v časti po 1. 1. 2011.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspech žalobcu bol iba čiastočný a trovy konania vznikli i na strane žalovaného.
V zmysle ust. § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.