Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_8CoP-13-2013.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Subarea
8CoP/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti: N. S., nar. XX. XX. XXXX a W. S., nar. XX. XX. XXXX, maloleté deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: Bc. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I., ul. M. č. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom H., ul. S. č. X a otca: Ing. JUDr. Mgr. N. S., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., C. S. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. Brankom Petrechom, bytom T., ul. I. č.., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/122/2012-48 zo dňa 8. októbra 2012, takto
rozhodol:
krajský súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh otca detí na vydanie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením č. k. 4P/122/2012-48 zo dňa 08. 10. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš maloleté deti S.: N., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX, odovzdal do starostlivosti otca JUDr. Ing. N. S., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., C. S. XXX/XX. Matku zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletých detí S.: N., nar. XX. XX. XXXX a W., nar. XX. XX. XXXX, na každé dieťa sumou minimálneho výživného, t. j. sumou 26,65 eur mesačne, vždy do každého pätnásteho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám otca, odo dňa nariadenia predbežného opatrenia. Súčasne rozhodol, že predbežné opatrenie trvá do vykonateľnosti rozhodnutia súdu sp. zn. 4P/122/2012.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi mal za osvedčené, že je potrebné dočasne upraviť pomery maloletých detí a tieto odovzdať do starostlivosti otca. „...Mal za osvedčené, že matka negatívne vychováva maloleté deti. Nevie usmerniť ich správanie; deti sú v jej prítomnosti drzé, arogantné, agresívne. Naopak v prítomnosti otca sú kľudné, rešpektujú jeho pokyny, spontánne ho objímajú, v jeho spoločnosti sú veselé, komunikatívne, šťastné. Matka v snahe vyhnúť sa realizácii stretávania sa otca s mal. deťmi v zmysle právoplatného rozsudku tunajšieho súdu 3P/37/2011-353 zo dňa 16. 02. 2012, aj s bežnými detskými ochoreniami navštevuje detskú lekárku, pretože jediným dôvodom, pre ktorý sa z jej strany nemusí realizovať stretávanie detí s otcom, je choroba na strane mal. detí. Súd mal za osvedčené, že vo viacerých prípadoch sa stretnutie otca s deťmi uskutočnilo len po predchádzajúcej intervencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Matka, hoci jej to bolo uložené právoplatným rozhodnutím súdu, deti na stretnutie s otcom riadne nepripravuje. Vyhýba odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb v Liptovskom Mikuláši tak, ako jej to bolo uložené vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom a z ktorého dôvodu sa neustanovila na pojednávanie na deň 02. 10. 2012, hoci zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 30. 09. 2012 (dva dni pred pojednávaním) mal súd za preukázané, že deti
nejavia známky akútneho ochorenia. V zmysle ust. § 25 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s mal. dieťaťom, môže súd, aj bez návrhu, zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti, teda bez ďalšieho. Súd mal za osvedčené, že je potrebné po začatí konania nariadiť predbežné opatrenie o odovzdaní detí do starostlivosti otca a to v záujme ich zdravého vývinu, pretože záujem detí si vyžaduje takéto dočasné opatrenie. Zároveň súd matku zaviazal prispievať na výživu mal. detí sumou minimálneho výživného, čo je minimálna suma, ktorú je povinný prispievať každý z rodičov bez ohľadu na jeho možnosti, schopnosti, majetkové pomery (ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine) a to odo dňa nariadenia predbežného opatrenia. Súd určil, že predbežné opatrenie trvá do vykonateľnosti rozhodnutia tunajšieho súdu 4P/122/2012...“.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu okresného súdu podala matka detí prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh otca na jeho vydanie zamietne.
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci, to, že neúplne zistil skutkový stav a následne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odňatie možnosti na konanie pred súdom a napokon to, že dôkazy, na ktoré sa súd pri vydávaní rozhodnutia odvoláva, sú nekompletné napriek tomu, že sú súčasťou spisu dôkazy, ktoré osvedčujú opak.
V bližších podrobnostiach uviedla, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v procesnom predpise, je nesprávne formulované, nevykonateľné, nemajúce oporu ani v hmotno-právnom predpise. Pri jeho vydaní boli porušené zásady rovnosti účastníkov. Jednoznačne a nespochybniteľne z ust. § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vyplýva, že predbežným opatrením sa povinnosť nariaďuje účastníkovi. Je to vyjadrené expressis verbis a o tejto skutočnosti nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť. Ak mala z rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia vzniknúť matke detí nejaká povinnosť (ktorú by následne mohol Okresný súd Liptovský Mikuláš vykonať vo vykonávacom konaní), musela by jej byť najskôr ako povinnej uložená slovami „matka je povinná odovzdať maloleté deti na čas do skončenia konania... do starostlivosti otca“.
Podľa výroku napadnutého uznesenia si túto povinnosť uložil súd sám, čo je ale úplná právna anomália, pretože:
1. súd žiadne maloleté deti S. nemá, a tak aj keď opomenie, že celý výrok uznesenia je protizákonný, tak sa vykonať nedá
2. súd žiadne maloleté deti S. ani nemôže dostať, pretože neexistuje rozhodnutie, ktoré by matke ukladalo povinnosť odovzdať ich komukoľvek (resp. ktoré by jej vôbec ukladalo nejakú povinnosť) a neexistuje ani rozhodnutie, ktoré by súdu poskytovalo oprávnenie maloleté deti S. odobrať matke (rozhodnutie o odňatí dieťaťa má byť vydané v konaní o výkon rozhodnutia, avšak žiadny výkon rozhodnutia nezačal, hoci prebieha.
Nesprávne formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia spôsobuje takú vadu, ktorá je nezhojiteľná opravou, aj napriek tomu sa konajúca sudkyňa rovno hodinu po vydaní predbežného opatrenia bez nariadenia výkonu rozhodnutia vydala s týmto predbežným opatrením v ruke k matke maloletých detí, ktorá sa o nich od narodenia sama starala, aby jej ich odobrala a zverila do starostlivosti otca, a to aj napriek tomu, že on osobnú starostlivosť o nich nikdy súvisle nerealizoval, deti sú na matku zvyknuté, milujú ju a mladší syn je dokonca ešte stále kojený, čo súd vedel.
Nesprávne zistenie skutkového stavu a jeho nesprávne vyhodnotenie spočíva v tom, že v prejednávanej veci ide o dve maličké deti - 4 a 2 ročné, ktoré od svojho narodenia vyrastali s matkou. Rodičia zrušili spoločnú domácnosť v čase, keď maloletý W. nebol ešte na svete, matka sa vtedy odsťahovala z T. do W. I.. V zápätí sa rozviedli. Maloletý N. mal vtedy 2 roky, maloletý W. asi 3 mesiace. Deti žijú odvtedy s matkou a otec ich vída každý druhý víkend, aj to len asi rok. Maloletý W. je stále kojený. Napriek tomu, už u ročného otec žiadal, aby s ním mohol tráviť v T. celé víkendy a v tom čase mu táto konajúca sudkyňa vyhovela a úplne v rozpore so súdnou praxou nariadila, aby deti (vtedy a 3 a 1 ročné) trávili s otcom celý víkend aj s prespaním. Vôbec nezohľadnila fakt, že matka detí kojí, na jej blízkosť a mlieko je maloletý zvyknutý a potrebuje ho, čo v praxi slovenského poručenského súdnictva úplne rarita. Toto rozhodnutie
zmenil Krajský súd v Žiline, ktorý zosúladil potreby maloletého dieťaťa a požiadavky otca tak, že otec musel vracať dieťa po styku do domácnosti matky na prespanie.
Teraz - rok po tomto rozhodnutí otec detí znova bezdôvodne inicioval konanie o zmenu zverenia a na základe čiastočne vykonaného dokazovania, ktoré nebolo ani vyhodnotené, súd rozhodol, že obe maloleté deti odníme zo starostlivosti matky, ktorá je pre nich absolútne prioritnou vzťahovou osobou a zverí ich do starostlivosti otca, ktorý s nimi doteraz strávil len malé percento času. Opäť súd nebral do úvahy ani kojenie maloletého W.. Potreby detí boli postavené úplne mimo a jednoznačne dochádza k uprednostňovaniu potrieb a požiadaviek otca, čo je však v rozpore so základnými zásadami, ktorými je rodinné právo ovládané.
Z hmotnoprávneho hľadiska nie sú splnené ani predpoklady na zmenu zverenia rozhodnutím vo veci samej. Žiadna podstatná zmena pomerov nenastala a matka styku otca s deťmi nebráni. Plnila rozhodnutie súdu veľmi precízne práve preto, že sa otca detí bála. Dokonca je to zjavné aj televíznych reportáží v TV MARKÍZA a STV 1, ktoré otec inicioval, kde ukazoval detskú izbičku s hračkami, hovoril ako deti k nemu radi chodia. Zmenu zverenia by súd mohol nariadiť, keby opakovane, zámerne a bezdôvodne dochádzalo k bráneniu stretnutí, čo však nie je tento prípad. Zo spisu jednoznačne vyplýva ako otec detí matku šikanuje pri výkone rodičovských práv a povinností. Rovnaký prístup zaujali pracovníčky ÚPSVaRu, ich správanie už je predmetom prešetrovania kontrolnými orgánmi ÚPSVaR. Na matku detí kričali, dopĺňali si do zápisníc čo chceli. Odmietali jej poskytnúť dôkazy, na ktoré mala právo, vyhrážali sa asistenciou polície a pod. Ich správanie však vadilo aj susedom matky detí, ktorý dokonca sami aj bez jej intervencie sa jej zastali a žiadali prešetrenie správania pracovníčok (v čase keď otec detí rozpútal mediálnu kampaň a matka detí sa už skrývala s maloletými deťmi v Bratislave).
Zo spisu okresného súdu je zjavné, že matka detí riadne umožňovala otcovi styk s deťmi v súlade s rozhodnutím súdu. Keď boli deti choré, tak mu ich buď odovzdala (ak to ich zdravotný stav dovoľoval) alebo mu poskytla náhradný termín podľa toho, čo odporučila detská lekárka. Toto je zjavné aj z podania otca detí. Jeho námietky smerovali ku skutočnostiam, ktoré sú nepreukázané, že matka detí nevie svoje deti vychovávať, čo vyvodzovali z toho, že napr. maloletý N. bil pracovníčky ÚPSVaRu pri návšteve. Treba ale vyhodnotiť správanie týchto štátnych zamestnankýň, to, ako na jeho matku kričali, ako ju ponižovali a v akom čase prišli. V kontexte týchto skutočností niet divu, že deti boli vystresované a reagovali skratovo okrem toho, že boli nevyspaté. Matka detí v tej chvíli tiež riešila skôr fakt, že pani z ÚPSVaRu zapisuje do záznamu skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé, než to, čo robí vystresované 4 ročné dieťa. Je nepochybné, že obe maloleté deti sú úplne v poriadku, žiadne anomálie na ich správaní nezistili ani pracovníci centra „Brána do života“, kde sa matka 3 týždne zdržovala po vydaní napadnutého predbežného opatrenia.
V závere podaného odvolania matka detí ešte namietla, že účastníkov rozvádzal Okresný súd Liptovský Mikuláš, a to napriek výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá svedčila Okresnému súdu Nitra.
Kolízny opatrovník v podanom vyjadrení zo dňa 20. 11. 2012 odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedol pritom, že považuje za nepravdivé tvrdenie matky, že sa o deti od narodenia starala sama, keďže bývala v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý sa taktiež podieľal na starostlivosti o maloletého N.. Matka navyše v tomto období mala zabezpečenú pani v domácnosti, ktorá jej so starostlivosťou o maloletého N. pomáhala.
Okresný súd mal pri vydávaní napadnutého rozhodnutia osvedčené základné skutočnosti pre jeho prijatie, ktorými sú najmä: znemožňovanie zo strany matky maloletých detí styku s otcom, zámerné psychické vplývanie na deti zo strany matky, ktorá sa o otcovi vyjadrovala negativisticky, čoho bol opakovane kolízny opatrovník svedkom. Išlo napr. o výroky maloletého N. pri rozhovore s ním, aby počúval maminku aj ocinka maloletý spontánne uviedol, že oni už ocinka nemajú, majú už len maminku a babinku. Matka na tieto slová maloletého nereagovala, pričom zareagoval kolízny opatrovník. Počas ďalšieho osobného šetrenia, ktoré sa uskutočnilo v čase keď už matka mala doručené predvolanie na súdne konanie o zmenu osobnej starostlivosti maloletý N. uviedol, že oni už k tatovi nepôjdu nikdy, lebo ich chce zobrať maminke. Matka na tieto slová opäť nereagovala. Popísané situácie sú len časťou toho čo sa v domácnosti matky počas osobných šetrení zistilo.
Na základe zistení ako aj iných závažných skutočností ako napr. to, že matka zneužíva chorobnosť maloletých detí ako dôvod ich neodovzdania otcovi, pričom deti boli schopné prevozu je treba mať za to, že výchovné prostredie u matky bolo a je vážne narušené, a preto sú stále aktuálne závery poslednej správy z osobného šetrenia uskutočneného na základe dožiadania okresného súdu počas konania o zmenu osobnej starostlivosti.
Z jedného vykonaného osobného šetrenia bola nezákonne získaná nahrávka vyhotovená bez súhlasu pracovníčok, ktoré v tomto období vykonávali osobné šetrenie, a taktiež bola bez ich súhlasu aj zverejnená. V nahrávke sú uvádzané účelne vysvetľované informácie vytiahnuté z kontextu (zostrihanie nahrávky).
Matka bolo vždy umožnené vykonať nahliadnutie do spisu, vyhotovovať si zo spisu výpisky, odpisy, fotokópie, keď o to žiadala. Aby nemusela za vyhotovenie fotokópií platiť, umožnili jej doniesť vlastné skenovacie zariadenie a záznamy zo spisu si takto prekopírovať, čo trvalo aj niekoľko hodín, pričom jedenkrát pritom zabezpečovali starostlivosť o maloletého W..
Pri výkone rozhodnutia, ktoré bolo opakovane uskutočnené v bratislavskom Krízovom centre Brána do života sa riaditeľky pýtali, či s matkou a maloletými deťmi pracovali odborníci centra. Vyjadrila sa, že s matkou a maloletými deťmi nepracoval žiaden odborník, nakoľko to nebolo potrebné. Je preto na úvahe súdu, či uzná ako relevantný dôkaz psychologickú správu z Krízového centra Brána do života. Informácie uvádzané v správe by mali byť následkom práce s klientom a následne by mala byť klientovi poskytovaná pomoc. To, že by s matkou v krízovom centre nejaký odborní pracoval však bolo popreté.
Podanie - žiadosť obyvateľov z ulice D. nie je pre konanie objektívnym dôkazom. Títo obyvatelia síce môžu matku s maloletými poznať, ale iba z návštev pri starej matke maloletých detí, ktorá na tejto adrese trvalo býva. Bolo by preto potrebné, aby si súd overil, či niekto z podpísaných bol opakovane na návšteve u matky maloletých detí na jej trvalom pobyte, keďže nie sú jej bezprostrednými susedmi. Býva totiž v inej časti W. I., kde bolo vykonané aj osobné šetrenie.
Otec detí v podrobnom vyjadrení k odvolaniu odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Nesúhlasil s tým, že napadnutý výrok je nevykonateľný a nezákonný, v ktorej súvislosti uviedol, že je bežnou praxou, a to i z druhostupňových súdov používať vo výrokovej časti predbežných opatrení o dočasnej úprave v zmene starostlivosti slovné spojenie typu „súd odovzdáva maloleté deti“, „maloleté dieťa sa dočasne odovzdáva“. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov.
V ďalšej časti podaného vyjadrenie podrobne opísal jednotlivé výchovné problémy, ktoré podľa jeho názoru matka s deťmi má, pričom zdôraznil, že dôkazy, ktoré boli vo veci doposiaľ zadovážené, odôvodňujú v dostatočnom rozsahu záver súdu o nutnosti nariadenia predbežného opatrenia. Jeho výkon bol plne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom konkrétne ust. § 273c a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 744/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Tvrdenia o sťažnosti na Súde pre ľudské práva v Strassburgu, ako aj slová v petícií o hrozbe „medializovania“, ak súd nerozhodne tak ako to si podpisovatelia petície žiadajú, označil otec detí za určitú formu ovplyvňovania a marenia spravodlivosti. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 59/12, podľa ktorého realizácia inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama o sebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyplývajúceho z ústavu alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom. Naposledy tak rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci APIS & Slovenská republika 10. 01. 2000 (sekcia II.) č. 39754/98 a považoval v konaní o zrušení predbežného opatrenia čl. 6 za neaplikovateľný. Tiež z doterajšej judikatúry ústavného súdu (II.ÚS 37/2000) vyplýva, že odporca je oprávnený navrhnúť aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa nej pominuli alebo vôbec neexistovali
dôvody na nariadenie napadnutého uznesenia o predbežnom opatrení. Možnosť dosiahnuť zrušenie predbežného opatrenia plynie priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 O. s. p.).
Podaním zo dňa 12. 12. 2012 otec maloletých detí prehlásil, že podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia berie späť a žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že od septembra 2012 deti nevidel, nevie kde sú, kde sa zdržiavajú a nevie v akom sú stave. Sprostredkovane cez tretie osoby má informácie, že ako náhle zoberie návrh na vydanie predbežného opatrenia späť, matka sa s deťmi vráti do W. I. a začne sa riadiť ustanoveniami rozsudku sp. zn. 3P/37/2011. Keďže otec detí má o ne strach a predbežné opatrenie sa nedarí vykonať, jeho existencia je s ohľadom na útek matky maloletých bez prínosu. Deti sú tak rukojemníkmi matky, pričom ich otec, ani kolízny opatrovník nemajú možnosť preskúmať v akom stave sú. Navyše v tom čase sa blížili vianočné sviatky a pre otca detí bolo nepredstaviteľné, aby deti sviatky prežili mimo rodiny na cudzom mieste a na úteku. S poukazom na uvedené skutočností mal otec detí za to, že pre ne bude lepšie predbežné opatrenie zrušiť a umožniť matke vrátiť sa do W. I.. Neostáva mu nič iné len dúfať, že tak aj učiní. Prípadný nesúhlas matky detí so spťävzatím návrhu žiadal ich otec neakceptovať s ohľadom na okolnosti prípadu.
Matka maloletých detí prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne podaním zo dňa 11. 01. 2013 vyjadrila nesúhlas so späťvzatím návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V podstate s odôvodnením „...mnohých pochybení Okresného súdu Liptovský Mikuláš ohľadne aplikácie Zákona o rodine, jednoznačne preferencie otca vo všetkých konaniach...“.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 01. 2013 vyslovil nesúhlas so späťvzatím návrhu na vydanie predbežného opatrenia majúc za to, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené, naďalej pretrvávajú. Matka sa teda stále s deťmi zdržiava na neznámom mieste, otec od vydania predbežného opatrenia deti nevidel, nemal umožnený telefonický, ani iný kontakt, čo je jednoznačne aj proti záujmom maloletých detí.
Vzhľadom k tomu, že po vydaní predbežného opatrenia a po podaní odvolania zo strany matky detí ich otec zobral svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia späť, odvolací súd sa v prvom rade pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou prípustnosti späťvzatia.
V zmysle § 208 O. s. p. totiž platí, že ak je návrh na začatie konania vzatý späť keď už rozhodol súd I. stupňa, ale jeho rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre pripustenie späťvzatia návrhu otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, keďže samotná matka (ale aj kolízny opatrovník) s takýmto späťvzatím nesúhlasila. Odvolací súd vychádzal z toho, že rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu I. stupňa (§ 208 O. s. p.) je závislé na stanovisku odporcu k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa (otca detí) a ak odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí, odvolací súd nemôže späťvzatie návrhu pripustiť, zrušiť rozhodnutie súdu I. stupňa a konanie zastaviť. Takýto názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/123/2012 zo dňa 26. 07. 2012.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:
Po vyriešení otázky prípustnosti späťvzatia návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa odvolací súd zaoberal vecou samou. Vychádzajúc z doposiaľ zisteného skutkového stavu, tak ako bol zistený pred
prvostupňovým súdom, na rozdiel od tohto nedospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia vyššie uvedeného znenia. Pravdou je, berúc do úvahy správy a informácie podávané prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako vyplývajú z obsahu spisu, že v starostlivosti matky môžu existovať určité nedostatky ohľadom zvládnutia výchovného procesu s deťmi, avšak tieto avizované skutočnosti nedosahujú podľa názoru odvolacieho súdu takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nutnosť okamžitého zásahu. Inak povedané, podľa záverov odvolacieho súdu nebolo doposiaľ preukázané to, že by výchova, zdravie, záujem maloletých detí bol tak vážne ohrozený, aby to odôvodňovalo potrebu ich zverenia do starostlivosti druhého z rodičov. V konečnom dôsledku ani samotný otec detí už na vydaní predbežného opatrenia v odvolacom konaní netrval aj keď z iných dôvodov, na akých založil svoje rozhodnutie odvolací súd. Druhostupňový súd ale vzal v úvahu aj to, že otec detí v súčasnosti už akceptuje stav, kedy deti, hoc z jeho pohľadu len dočasne, sú zverené v starostlivosti matky, preto aby mal aspoň možnosť sa s nimi stýkať. Pri svojom rozhodovaní odvolací súd tiež nemohol nechať bez povšimnutia fakt, že účelom predbežného opatrenia nie je konečná - definitívna úprava pomerov, ale len dočasné riešenie. Takéto rozhodnutie sa obmedzuje na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Predbežné opatrenie platí do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Porovnávajúc znenie otcom navrhovaného predbežné opatrenia s návrhom vo veci samej, by však v prípade potvrdenia preskúmavaného rozhodnutia okresného súdu došlo ku stavu aký svojím návrhom sleduje otec maloletých detí, teda ich zverenie do jeho osobnej starostlivosti.
Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Len na doplnenie sa žiada ešte uviesť, že pokiaľ bolo odvolateľkou vytýkané aj to, že vo veci rozhodovala zaujatá sudkyňa, uvedená skutočnosť bola predmetom rozhodovania krajského súdu, ako súdu nadriadeného s tým, že neboli zistené predpoklady pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O. s. p.). Z dôvodu zmeny rozhodnutia sa odvolací súd nezoberal odvolateľkou namietaným pochybenia v súvislosti s výkonom rozhodnutia a jeho vykonateľnosťou.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .