Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-147-2012.pdf
PDF · 106.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/147/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XX, právne zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom AK Vranov nad Topľou, M.R.Štefánika 171 a otca: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., G..J. X/c, zast. splnomocneným zást. T.. T. Ľ., bytom I., V. XXX/XX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia a návrhu matky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti , takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 15Nc/14/03-12 zo dňa 03.06.2003 tak, že s účinnosťou od 01.10.2012 sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Nedoplatok matky na výživnom za obdobie od 01.10.2012 do 14.02.2013 vo výške 106,56 eur súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 5 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si maloletého v určenom čase prevezme v mieste bydliska otca a v určenom čase ho otcovi na rovnakom mieste vráti.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a .
Návrh matky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.10.2012, doplneným dňa 30.11.2012, sa otec domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého tak, že ho žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať výživným vo výške 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že maloletý bol síce súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky ale od 01.12.2010 žije s otcom. Otec naďalej k rukám matky platí súdom určené výživné vo výške 2.500,- Sk ( 82,98 eur), pretože prebieha exekúcia na návrh matky. Uviedol, počas spolužitia s matkou, hoci maloletý bol už vtedy zverený do jej starostlivosti, naďalej spolu hospodárili, otec sa o neho staral a na výživu prispieval. Matka nepracovala, pričom v spoločnej domácnosti s nimi žili aj jej dve staršie deti z prvého manželstva, ktoré jej pomáhal živiť aj otec, hoci k nim inak nemal vyživovaciu povinnosť. Keď napriek tomu matka, zrejme pod vplyvom nového partnera a svojej rodiny, podala na neho návrh na začatie exekúcie pre vymoženie súdom určeného výživného, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti v decembri 2010 a spolu s nm sa rozhodol odísť aj syn T.. Uviedol, že so synom majú vybudovaný veľmi pekný vzťah, matka sa však o syna nestará a nepodiela sa ani na jeho výžive, navyše naďalej profituje z výživného, ktoré jej cestou exekútora otec musí stále platiť.
Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletého otcovi a navrhuje striedavú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch. Uviedla, že maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti na základe jej návrhu, ktorý podala za účelom uplatnenia si dávok sociálnej pomoci, keďže s otcom neboli manželia. Žili v spoločnej domácnosti od r. 1995 do konca r. 2010 v jej byte spolu s dvomi deťmi z jej prvého manželstva. Problémy v ich vzťahu nastali asi v r. 2007, kedy otcovi začali tieto deti prekážať a nástojil na tom, aby sa odsťahovali. V r. 2007 sa dcéra T. vydala, ale syn J. zostal žiť s matkou, v súčasnosti je plnoletý a má vlastné príjmy. Následkom toho sa však vzťahy medzi účastníkmi naštrbili a postupne prestali spolu komunikovať s výnimkou vecí, týkajúcich sa mal. T. a napokon sa spolužitie s ním stalo pre matku utrpením, pretože na domácnosť prestal prispievať. Keďže nereagoval na jej výzvu aby sa odsťahoval, začala od neho vymáhať dlžné výživné. V decembri 2010 opustil spoločnú domácnosť, ale syna citovo vydieral, aby odišiel s ním. Matka uviedla, že ona sa vždy o syna riadne starala, zabezpečovala všetky jeho potreby a venovala mu všetok svoj voľný čas a aj v súčasnosti sa z toho mála, čo má, snaží kúpiť mu, čo potrebuje. Otec si je vedomý toho, že je lepšie materiálne zabezpečný ako matka, to ho však neoprávňuje k tomu, aby si syna kupoval (napr. mu obstaráva počítačové hry a iné) a bránil jej v styku s ním. V poslednom období jej syn prestal zdvíhať telefóny a matka má pocit, že otec mu zakazuje akýkoľvek kontakt s ňou. Matka sa však nechce syna vzdať, chce sa naďalej podielať na jeho výchove a stretávať sa s ním kedykoľvek to bude možné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s ich písomnými podaniami, výsluchom maloletého T., potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch rodičov maloletého, potvrdeniami príslušných úradov práce, spisom Okresného súdu Trnava č.k. 15Nc/14/2003, upovedomením o začatí exekúcie, potvrdením exekútora o stave konania, ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 15Nc/14/2003-12 zo dňa 03.06.2003 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do výchovy a opatery matky a otec bol povinný platiť na dieťa výživné v sume 2.500,- Sk mesačne.
Podľa predložených listinných dôkazov dňa 19.05.2010 začalo exekučné konanie, vedené súdnym exekútorom Y.. N.. N. I. pod sp. zn. Ex 2260/10 a toto sa proti otcovi vedie dodnes.
Zo súhlasných výpovedí účastníkov konania vyplýva, že maloletý je od decembra 2010 u otca. Je žiakom 1. ročníka SOU s maturitou na Mojmírovej ul. v Piešťanoch, do školy dochádza z V., takže platí cestovné autobusom vo výške 1,22 eur denne (2 x 0,61 eur), stravuje sa buď v školskej jedálni, alebo v čase praxe si kupuje stravu v bufete, denne mu otec dáva na jedlo 1,50 eur. Platené mimoškolské aktivity nemá, hráva iba air-soft, k čomu si polročne dokupuje guličkové náplne v hodnote 10 -11 eur. S výnimkou kožných problémov, na ktoré kupuje masti, je zdravý. Jeho bežné náklady sú primerané veku.
Otec v konaní uviedol, že s návrhom matky na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasí, jednak si to nepraje mal. T. a jednak podľa názoru otca nejde o záujem matky o dieťa ale o ekonomickú otázku, pretože platenie výživného sa stalo zdrojom jej príjmov, hoci o dieťa sa stará otec a tento rozpor s dobrými mravmi sa zrejme matka snaží nejakým spôsobom zahladiť. Poprel, že by pri odchode zo spoločnej domácnosti bol na syna vyvíjal psychický nátlak, syn sa jednoducho rozhodol, že keď odchádza otec, odíde s ním aj on. Vo februári 2011 matka syna na narodeniny u otca navštívila, inak k nej občas chodí maloletý. Otec uviedol, že mu nezakazuje matku navštevovať, ani sa o nej pred synom nevyjadruje neúctivo, je to jeho matka. Dokonca keď syn nechce matke zdvihnúť telefón, nalieha na neho, aby tak urobil a vypočul si ju. Matka na výživu maloletého neprispieva, finančný príspevok, zasielaný otcom cestou exekútora, mu nevracia. Otec poberá výsluhový dôchodok 318 eur, okrem toho je zamestnaný na plný úväzok s priemerným čistým mesačným príjmom cca 450 eur. Býva s maloletým v trojizbovom byte, ktorý kúpil v júni 2012, platí zálohové úhrady za užívanie bytu vo výške 59,57 eur, plyn 50 eur, elektrinu 30 eur, spláca úver na bývanie vo výške 245,11 eur, maloletému T. poistku mesačne po 7,70 eur.
Matka v konaní uviedla, že na návrhu na striedavú osobnú starostlivosť trvá a súčasne žiada, aby si rodičia vzájomne neplatili na syna výživné. Uviedla, že má právo a povinnosť sa o syna starať a chce to robiť. O syna sa od narodenia riadne starala, ale otec ich vzťah nabúral. Vždy sa k nemu správal autoritatívne, matku maloletého psychicky deptal a trápil. Hoci je maloletý už dva roky u otca, stále matku navštevoval, každý deň cestou zo školy, ale od septembra 2012 to už nerobí, ani jej už neberie telefóny a nekomunikuje s ňou. Podľa jej názoru je ovplyvňovaný otcom. Matka by chcela, aby syn vyrastal v zdravom prostredí bez nátlaku a citového vydierania a tak, aby sa na starostlivosti mohli podielať obaja rodičia. Nie je pravdivé tvrdenie syna, že sa mu nevenovala, mali spolu veľmi dobrý vzťah a syn ani pri svojom otcovi nechcel byť. Pokiaľ ide o návrh na exekúciu, ktorý podala v r. 2010, je síce pravda, že výživné jej je posielané aj keď syn už dva roky býva u otca, ale matka ho nepoužíva pre vlastné potreby.Z týchto peňazí platila synovi školské potreby, školskú tašku, oblečenie, vreckové a všetko čo potreboval. Výživné za obdobie od septembra 2012, odkedy syn prestal za ňou chodievať, matka nemíňa, peniaze sú stále na účte. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 95 eur, ďalších 90 eur jej dopláca úrad práce formou sociálnych dávok a napokon poberá prídavky na mal. T., iné príjmy nemá. Matka je nemajetná, býva spolu so synom J. I. v 2-izbovom byte, ktorého vlastníctvo previedla na jej dve deti z prvého manželstva, ktoré sú plnoleté. Platí inkaso 56 eur, plyn 49,70 eur, elektrinu 44 eur, telefón 20 eur, káblovú TV 10 eur a lieky od 50 do 70 eur, strava ju stojí cca 250 eur, inak má bežné výdavky na ošatenie, hygienu a podobne. Syn J. jej prispieva na domácnosť sumou 130 eur. Iné vyživovacie povinnosti okrem syna T. nemá. V prípade, že by súd jej návrhu na striedavú osobnú starostlivosť nevyhovel, žiadala upraviť jej styk s maloletým každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod.
Výsluchom maloletého T. bolo zistené, že chce žiť s otcom. Keď sa jeho otec sťahoval zo spoločnej domácnosti, odišiel s ním aj on, pretože matka sa o neho nezaujíma. Už počas spolužitia rodičov sa mu viac venoval otec, ktorý je starostlivejší. Odvtedy maloletý svoje rozhodnutie nikdy neoľutoval a v žiadnom prípade by sa k matke nechcel vrátiť. Nemá záujem ani o striedavú starostlivosť, pretože u mamy sa necíti dobre. Odkedy žije s otcom, u nej párkrát bol (napr. matka ho zavolá napr. na Vianoce), ale nemajú si čo povedať, sedia na gauči a pozerajú televíziu, matka sa ho nepýta na jeho záujmy, ani o neho nejaví záujem. Uviedol, že on s mamou bol dosť dlho a ona nikdy nemala záujem. Telefonovať s ňou nechce, lebo keď mu volá, vie, že vždy jej ide len o peniaze ( napr. volá keď potrebuje od neho nejaké potvrdenie zo školy). Starší súrodenci mu nechýbajú, je medzi nimi veľký vekový rozdiel a nemajú si čo povedať. Maloletý tiež uviedol, že pokiaľ by ho matka veľmi tlačila, mohol by sa ňou stretávať raz možno dvakrát do mesiaca, otec mu v stykoch s ňou nebráni, hovorí mu, že je to jeho mamina a musí ju brať takú, aká je.
Kolízny opatrovník súdu doporučil vyhovieť návrhu otca vychádzajúc s názoru maloletého s tým, že súčasne bude upravený styk matky s maloletým tak, ako ho navrhla. Výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu v závislosti od zistených majetkových pomerov.
Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Predmetom konania je návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého a návrh matky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletý žije od decembra 2010 s otcom, ktorý zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že dieťa je stále ešte zverené do osobnej starostlivosti matky, dochádza k rozporu medzi skutkovým a právnym stavom, navyše otec je podľa stále platného rozhodnutia povinný platiť na dieťa výživné, hoci sa o maloletého on stará aj ho živí. Výsluchom maloletého mal súd za preukázané, že si praje zostať naďalej bývať s otcom a to z dôvodu, že má k nemu lepší vzťah ako k matke, cíti sa u neho dobre a otec sa mu venuje. Maloletý je u otca spokojný a nechce tento stav meniť. Nemá záujem byť ani v striedavej starostlivosti oboch rodičov, pretože má pocit, že matka mu nerozumie, nejaví o neho skutočný záujem a maloletý si s ňou nemá čo povedať. Navyše s matkou žije starší brat maloletého, s ktorým mal. Milan má iba vlažné vzťahy. Vychádzajúc z týchto zistení, pri posudzovaní matkinho návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd dospel k záveru, že takéto riešenie by nebolo v záujme maloletého. Ak aj v minulosti boli citové väzby medzi matkou a maloletým pevné, v súčasnosti sú nedostatočné na to, aby tento model starostlivosti dokázal zabezpečiť maloletému optimálne podmienky pre jeho zdravý psychický a fyzický vývoj. Maloletý uviedol, že matka sa o neho reálne nezaujíma a ani v minulosti počas spolužitia rodiny, sa mu nevenovala tak, ako otec. Matkin záujem o neho vníma iba ako účelový z materiálneho hľadiska. Keďže maloletý je už vo veku, kedy dokáže zrozumiteľne vyjadriť svoj názor, pričom tento jednoznačne uviedol, že je u otca spokojný a nechce tento stav meniť, súd pri rozhodovaní musel na jeho názor prihliadnuť. Súčasne mal súd zistené, že otec má pre maloletého vytvorené vhodné podmienky, bývajú sami v trojizbovom byte, kde má T. vlastnú izbu a navyše súd v doterajšej starostlivosti otca nezistil žiadne nedostatky, ktoré by bránili vyhovieť jeho návrhu. Z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že zverenie maloletého do otcovej osobnej starostlivosti bude v záujme dieťaťa, takéto rozhodnutie potvrdí vlastne aj dlhodobo pretrvávajúci spôsob zabezpečovania starostlivosti o maloletého, ktorý tu existuje od r. 2010 a je aj v súlade s vôľou maloletého. Keďže vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že takáto úprava bude v najlepšom záujme maloletého, považoval matkou navrhnuté znalecké dokazovanie za nadbytočné a tento dôkaz nevykonal.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zveril maloletého do otcovej osobnej starostlivosti a to od podania návrhu, t.j. s účinnosťou 01.10.2010, pričom obom rodičom priznal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pretože u žiadneho z nich neboli zistené dôvody pre nepriznanie týchto práv. Keďže napriek ochladnutým vzťahom medzi maloletým a matkou, má matka v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu, bolo súčasne v záujme mal. T., aby súd upravil ich styky tak, aby bolo zachované právo matky podielať sa aspoň touto formou na výchove svojho syna a aby obaja mali možnosť obnoviť narušené vzťahy. Matkin návrh v tomto smere bol primeraný, zabezpečujúci dostatočne časté a pravidelné styky a súčasne rešpektoval aj prianie maloletého, aby stretnutia boli krátke. Súd preto upravil styk v navrhovanom rozsahu, čo však nebráni tomu, aby si prípadne účastníci mimosúdne dohodli aj širší rozsah s ohľadom na záujem maloletého.
Súčasne súd v zmysle ustanovenia § 65 Zákona o rodine rozhodol o výživnom, ktoré bude matka platiť na maloletého, ktorý bude v otcovej osobnej starostlivosti. Pri určení výživného vychádzal zo zistených majetkových pomerov oboch rodičov a súčasne odôvodnených potrieb maloletého. V konaní bolo preukázané, že zatiaľ čo otec dosahuje celkový mesačný príjem vo výške cca 760 eur, matka poberá iba čiastočný invalidný dôchodok 98,60 eur a dávky v hmotnej núdzi 68,57 eur, spolu vo výške 167,17 eur, z ktorého príjmu musí uhrádzať náklady na bývanie 180 eur ( o ktoré sa delí s plnoletým synom Dávidom, ktorý jej prispieva sumou 130 eur), lieky vo výške 50-70 eur a ostatné bežné náklady na život ako strava, ošatenie, hygienické prostriedky a pod. Je zrejmé, že životná úroveň matky je podstatne nižšia než otca a finančné prostriedky jej postačujú sotva na zabezpečenie základných životných potrieb. Nie je preto schopná prispievať na výživu maloletého T. sumou vyššou než 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplanoleté dieťa podľa osobitného predpisu, čo predstavuje minimálne výživné, ktorým musí každý rodič na maloleté dieťa prispievať bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výška tejto sumy je určená zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s príslušnými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými sa vždy k 01. júlu príslušného kalendárneho roka upravujú sumy životného minima. V zmysle uvedených právnych predpisov 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa predstavuje od 01.07.2012 sumu 26, 64 eur, ktorú bude matka platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého s účinnosťou od 01.10.2012, odkedy bol maloletý súdom zverený do otcovej osobnej starostlivosti. Návrh otca na spätné určenie výživného od decembra 2010 súd zamietol, keď nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože nič otcovi nebránilo, aby návrh na súd podal už skôr.
Vzhľadom k tomu, že matke bola povinnosť platiť výživné určená od 01.10.2012 ( v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine) a doteraz neuhradila nič, vznikol jej do 14.02.2013 dlh na zročnom výživnom vo výške 106,56 eur ( ( 4 x 26,64 eur), ktorý jej s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným.
O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba matka a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. Odvolanie otca akolízneho opatrovníka by bolo neúčinné, keďže sa ho po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.