Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/44/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Praha 4, Ul. Novodvorská č. 994, Česká republika, IČO: 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ul. Údernícka č.5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Ul. D. č. 7, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Ul. Važecká č.16, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, AK so sídlom Lučenec, Ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 91,48 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -39, zo dňa 27. 11. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 48,46 Eur, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 16,11 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Lučenec, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a zároveň vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 9,87 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 48,46 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18. 6. 2012 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 91,48 Eur.

Súd vo veci vydal dňa 25. 6. 2012 platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX.

Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorý podaním zo dňa 21. 9. 2012 podal proti platobnému rozkazu odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil ( ).

Po výzve súdu k vyjadreniu navrhovateľa k podanému odporu navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania podaním zo dňa 5. 10. 2012 v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) konanie zastavil a o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rozhodol podľa , keď poukázal na to, že navrhovateľ zobral návrh späť, čím zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Odporca si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej služby po 16,60 Eur v zmysle ustanovenia vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 Eur za každý úkon právnej služby v zmysle vyhlášky, t.j. celkom vo výške 48, Eur, ktoré mu súd priznal a uložil navrhovateľovi nahradiť mu tieto trovy.

Proti rozhodnutiu sa odvolal včas navrhovateľ. Žiadal napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania podľa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní celkom vo výške 19,12 Eur.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Uviedol, že cieľom združenia právna pomoc spotrebiteľom (ďalej len „združenie“), je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ( ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa .

Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Poukázal na to, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. V zmysle dôvodovej správy k bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Uviedol tiež, že združenie vstupuje do konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, pričom združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a navyšuje trovy konania.

Podľa jeho názoru, trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatnenie a bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. . Zároveň nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje súd základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, keďže tieto trovy neboli účelné vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,11 Eur.

Uviedol, že združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov, vstúpilo legitímne v súlade s , z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej

pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Tento postup je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s našim vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o našom vstupe do konania. Vstup do konania bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd „návrh zamietol“ po vstupe vedľajšieho účastníka do konania na základe argumentácie obsiahnutej v odpore.

Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity združenia. Z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné.

Podľa jeho názoru by bolo vhodné prijať takú právnu úpravu, ktorá by súdu umožnila v súdnych konaniach proti spotrebiteľom prihliadať na premlčané pohľadávky ex offo, nakoľko ust. a nasl. nie je v súlade s čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ.

Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ s odstupom viacerých rokov uplatňuje pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych titulov - prevažne spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v rozpore s právnymi predpismi, ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. Vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľ už nenájde len neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa, ale rovnocenného partnera, pričom aj v spotrebiteľských konaniach musí platiť staré rímske pravidlo „vigilantibus iura scripta sunt“.

Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením, pričom účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z .

Argumentácia navrhovateľa je účelová, nelogická až absurdná. Občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Práve preto je vedľajší účastník zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastúpenie realizovať.

V predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, je preto nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania podľa ods. l, uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa ods. l, 2 .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 18. 6. 2012, pričom súd vo veci vydal dňa 25. 6. 2012 platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním zo dňa 5. 9. 2012 doručeným okresnému súdu elektronicky dňa 11. 9. 2012. Zároveň pripojil aj plnú moc pre advokáta, uplatnil si náhradu trov konania.

Podaním zo dňa 21. 9. 2012 podal proti platobnému rozkazu vedľajší účastník odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil ( ).

Po výzve súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril k podanému odporu vedľajším účastníkom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania podaním zo dňa 5. 10. 2012 v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd sa danou vecou zaoberal v rozsahu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu.

Podľa ustanovenia platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Citované ustanovenie predstavuje špeciálnu právnu úpravu voči ustanoveniu § 146 ods. 1. Okresný súd z daného ustanovenia správne vychádzal, teda správne aplikoval príslušnú právnu normu.

V danom prípade z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto je povinný hradiť trovy konania, a to aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupuje na úspešnej strane, teda na strane odporcu.

Navrhovateľ žiadal aplikovať ustanovenie ods. l .

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z hľadiska ustanovenia za určitých okolností súd nemusí priznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi v prípade, ak sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ide skôr o výnimočný prípad, kedy súd zohľadňuje celkové okolnosti prípadu, postoj účastníkov k veci v priebehu konania a ich sociálne zázemie. Pokiaľ ide o sociálne zázemie, táto skutočnosť u navrhovateľa zrejme neprichádza do úvahy. Z hľadiska vedľajšieho účastníka nedošlo k žiadnemu pochybeniu vo vzťahu k danému ustanoveniu, ktoré by malo za následok, že existujú také dôvody, pre ktoré by mu súd náhradu trov konania nemohol priznať.

Je preto nepochybné, že pokiaľ navrhovateľ žiadal aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie , súd mu nemohol vyhovieť, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ ani neuviedol žiaden relevantný dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia.

V zmysle ustanovenia ods. l pod dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno podradiť námietky, ktoré vzniesol zástupca navrhovateľa, a to účelnosť vynaložených trov konania, resp. právo vedľajšieho účastníka na zastupovanie.

Odvolací súd vzhľadom na námietku navrhovateľa si dovoľuje poukázať na ustanovenie , podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu pod písm.10a je takouto organizáciou vedľajší účastník v zmysle o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie umožňuje takémuto subjektu vstúpiť do konania, pretože ide o hlavnú činnosť danej organizácie, ktorou je ochrana práv podľa citovaného predpisu a túto ochranu môže združenie poskytovať aj v rámci súdneho konania.

Z ustanovenia nepochybne vyplýva, že trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, okrem iného aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Článok 47 ods. 2 SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi organmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

upravuje takéto podmienky v ustanovení a nasl.. V zmysle ods. l ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom v zmysle citovaného ustanovenia, teda v súlade s citovaným článkom SR aj má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta.

Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník, v danom prípade združenie založené na ochranu spotrebiteľov, sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať samostatne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na právo zastúpenia. Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom, to znamená, že navrhovateľ je zastúpený po odbornej stránke advokátskou kanceláriou, avšak na druhej strane toto právo pre druhého účastníka popiera s poukazom na to, že zbytočne sa navyšujú trovy konania.

Z námietok navrhovateľa vyplýva, akoby chcel vytvoriť nerovné podmienky pre účastníkov v konaní, keď navrhovateľ je právne zastúpený a toto právo vedľajšiemu účastníkovi ako riadnemu účastníkovi upiera. Popiera tak základný princíp „rovnosti zbraní“. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do tzv. spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, kedy sa jej ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov. Právo spotrebiteľov na vytváranie týchto združení upravujú príslušné smernice EÚ, napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES, ako aj článok 38 Charty základných práv EÚ.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, spotrebiteľského združenia - právnickej osoby, advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-XXX/ XX DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je ustanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia ods. l , a ods. l , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. o pričom v zmysle vyhlášky za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania

bol nárok na náhradu trov, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov odvolacieho konania. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 48,46 Eur, z ktorej v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 Eur a v súlade s ustanovením vyhlášky patrí i režijný paušál vo výške 7, Eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú 24, Eur. Vzhľadom na to, že uplatnená suma v súlade s ustanovením je nižšia - 16,11 Eur, súd priznal trovy odvolacieho konania v súlade s týmto návrhom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.