Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-49-2022.pdf
PDF · 138.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Peter Pavelka, s.r.o., Prešovská 40A, 821 02 Bratislava, IČO: 45 970 548, zast. Mgr. Zuzana Gavorová, advokátka, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.397,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 07.09.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 7.9.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022 potvrdzuje.
Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu doručenú súdu dňa 31.05.2017 zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.397,97 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti (poistnej udalosti). Škoda vznikla dňa 23.10.2014 na majetku žalobcu (na motorovom vozidle Škoda Octavia N.) v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej motorovým vozidlom W. vo vlastníctve ORAVIA spol. s r.o., M.R. Štefánika 2231, Dolný Kubín, IČO: 36 383 821. Škodca bol poistený u žalovaného na základe Poistnej zmluvy 657884638 pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná udalosť bola dňa 24.10.2014 ohlásená u žalovaného a bolo jej pridelené číslo PU 9522675292. Na poškodenom vozidle žalobcu bola vykonaná oprava, ktorej náklady boli uhradené žalobcovi vo výške 6.315,84 eur. Okrem nákladov na opravu vozidla bola žalobcovi spôsobená aj škoda na organickom skle a na zariadení EMP celkovo vo výške 162 eur, ktorá nebola zo strany žalovaného uhradená. Okrem toho - konateľ žalobcu si počas prebiehajúcej opravy vozidla musel zabezpečiť náhradné motorové vozidlo. Náklady z titulu nájmu náhradného vozidla predstavovali sumu 684 eur, avšak žalovaný uhradil len sumu 602,03 eur (zostalo neuhradených 81,97 eur). Žalobca si dal vyhotoviť Znalecký posudok č. 2/2015 u znalca Ing. Drobného, v zmysle ktorého predstavovala všeobecná hodnota vozidla pred poškodením čiastku 28.956 eur a po oprave 27.802 eur. Rozdiel predstavuje sumu 1.154 eur. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný žalobcovi uhradil a skutočnou škodou predstavuje sumu 1.154 eur. Z uvedeného dôvodu žalobca od žalovaného požaduje úhradu 243,97 eur z titulu škody na organickom skle a neuhradenej časti nákladov na prenajaté vozidlo a sumu 1.154 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa ponížila hodnota motorového vozidla škodovou udalosťou (aj napriek oprave). Žalobca žalovaného vyzval na úhradu uvedenej sumy opakovane, avšak žalovaný túto sumu neuhradil. Podaním doručeným súdu dňa 08.11.2017 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a zároveň sa vyjadril k uplatnenej výške škody. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi procesnými stranami nebolo sporné, že dňa 23.10.2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že škodová udalosť bola ohlásená 24.10.2014 žalovanému (nakoľko motorové vozidlo škodcu bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného) a nebolo sporné, že žalovaný uhradil za opravu vozidla žalobcu 6.315,84 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy pozostávajúcej: zo sumy 162 eur ako náklady na opravu organického skla a EMP, 684 eur - náklady na prenajatie náhradného vozidla a 1.154 eur - suma, o ktorú sa ponížila hodnota vozidla napriek oprave. Žalovaný uhradil časť nákladov z titulu prenajatého vozidla - 602,03 eur, celkovo teda neuhradil 1.397,97 eur. Žalobou doručenou súdu 31.05.2017 sa žalobca domáha uhradenia uvedenej sumy, žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko bola žaloba doručená po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 100, § 101, § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd konštatoval, že ustanovenie § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby súčasne aj na podmienku uplynutia tejto doby od vedomosti poškodeného o škode, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o škode skutočne (teda nie iba predpokladane dozvedel), t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Pojem „dozvedel sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške (o rozsahu v peňažnom zmysle). V súvislosti s uvedeným mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca sa ako poškodený o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel už v deň škodovej udalosti a o výške škody najneskôr dňa 15.01.2015 (vyhotovenie znaleckého posudku). O výške škody za poškodené organické sklo a o škode na zariadení EMP sa žalobca dozvedel z faktúry vystavenej 17.12.2014. Deň 15.01.2015 je teda rozhodujúci pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Nakoľko si žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatnil až žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2017, dospel súd k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, bez skúmania dôvodnosti nároku na náhradu škody. Súd mal za preukázané, že žalobca mal vedomosť o osobe škodcu (poistený u žalovaného) v deň dopravnej nehody a o rozsahu škody najneskôr 15.01.2015 (vyhotovenie znaleckého posudku). Ak teda žalobca podal žalobu 31.05.2017, podal ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Opravným uznesením č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 07.09.2020 záhlavie v časti označenia predmetu konania, ktorý má správne znieť: „o zaplatenie 1.397,97 Eur s príslušenstvom“.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie pri závere o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nevzal do úvahy tvrdenia žalobcu, ktorý poukazoval na nevyhnutnosť aplikácie § 104 OZ, v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Právo žalobcu je jednoznačne právom na plnenie z poistenia. Uvedené ustanovenie § 104 OZ výslovne uvádza slovné spojenie „plnenie z poistenia“, ktorým žalované plnenie bez pochybností je a súčasne zákon o PZP aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevylučuje. Vo vzťahu k ustanoveniu § 104 OZ žalobca poukázal na skutočnosť, že „zákon v tomto ustanovení opätovne normuje špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty pri právach na plnenie z poistenia. Toto právo vznikne, ak nastala poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Pre dĺžku premlčacej lehoty zákon žiaden osobitný právny režim neustanovuje, preto sa uplatní všeobecný režim § 101; premlčacia lehota bude preto aj v týchto prípadoch trojročná. Nesprávne sú preto názory, že celková dĺžka premlčacej lehoty je štvorročná. Zákon len posúva začiatok plynutia premlčacej lehoty na deň, ktorý je svojim číselným označením zhodný s číselným označením dňa, v ktorom došlo k poistnej udalosti. Medzi týmito dvoma dňami, t.j. dňom poistnej udalosti a dňom začatia a plynutia premlčacej lehoty však musí uplynúť jeden rok. Táto osobitná jednoročná lehota je ustanovená na to, aby v rámci nej mohlo dôjsť k skončeniu vyšetrovania poistnej udalosti, a predstavuje tak zvýšenú právno-ochrannú funkciu súkromného práva.“ Poukázal na judikát, na ktorý odkazuje vyššie citovaná literatúra, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 113/2006, z ktorého je zrejmé, že právna úprava § 104 OZ platí aj pre plnenie z poistenia škodcu, ktoré by mal žalovaný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému. Aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase po poistnej udalosti boli akékoľvek úkony medzi žalobcom a žalovaným označované ako úkony vo vzťahu k poistnej udalosti, žalobca bol vyrozumený o poistnom plnení a súčasne žalovaný opakovane žiadal o doručenie dokumentácie tak, aby mohol pristúpiť k prešetreniu poistnej udalosti mal žalobca za to, že nie je možné v prípadoch týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu pri posudzovaní premlčania nárokov bez ďalšieho vylúčiť ustanovenie § 104 OZ. Žalobca sa taktiež domnieval, že žalovaný účelovo opísal celý priebeh riešenia poistnej udalosti. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel zo Znaleckého posudku Ing. Pavla Drobného dňa 15.01.2015. Uvedené tvrdenie neodzrkadľuje skutkový stav. V súvislosti s prešetrovaním poistnej udalosti boli uskutočňované úkony zo strany žalobcu a žalovaného až do 10.11.2015, a teda otázky týkajúce sa ustálenia výšky škody boli otvorené minimálne do dňa 10.11.2015. Žalobca po poistnej udalosti obdržal zo strany žalovaného oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.12.2014. V nadväznosti na oznámenie o poistnom plnení zaslal žalobca žalovanému na adresu pobočky v Košiciach v dňoch 27.02.2015 a 27.07.2015 dve výzvy, pričom prílohou prvej výzvy bol už v mesiaci február 2015 vyššie uvedený Znalecký posudok Ing. Pavla Drobného č. 2/2015 zo dňa 15.01.2015. Na prvú výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Na druhú výzvu reagoval žalovaný až v mesiaci august 2015 tak, že pristúpil k prešetreniu správnosti likvidácie poistnej udalosti a vyzval žalobcu na doručenie znaleckého posudku, nakoľko znalecký posudok údajne nebol súčasťou spisovej zložky. Dňa 07.09.2015 žalobca zaslal žalovanému znalecký posudok opätovne. Žalovaný na opätovne doručený znalecký posudok reagoval listom zo dňa 10.11.2015, v ktorom žiadal žalobcu o doplnenie informácie - koeficientu dopytu trhu pred nehodou a po nehode a súčasne žalobcovi oznámil, že po doručení informácií opätovne pristúpi k prehodnoteniu riešenia poistnej udalosti. Uvedená informácia bola žalovanému doručená v mesiaci december 2015. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom liste zo dňa 31.08.2015 deklaroval, že pristúpil k prešetreniu správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti, avšak opätovne žiadal od žalobcu znalecký posudok. Následne žalovaný v liste zo dňa 10.11.2015 tvrdil, že znalecký posudok je nepreskúmateľný a dožadoval sa ďalších informácií. V nadväznosti na nepreskúmateľný znalecký posudok žalovaný neskôr v konaní pred súdom tvrdil, že na základe znaleckého posudku zo dňa 15.01.2015 mal žalobca podrobnú vedomosť o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá (napriek tomu, že žalovaný ho považoval za nespreskúmateľný). Argumentácia žalovaného sa v tejto časti javí byť žalobcovi účelová, nakoľko žalovaný najskôr považoval znalecký posudok za nepreskúmateľný a dožiadal si k znaleckému posudku ďalšie údaje a následne ho považuje za určitý a tvrdí, že dátum jeho vypracovania je moment určenia výšky škody a osoby, ktorá je za škodu zodpovedná. V každom prípade ešte ku dňu 10.11.2015 nebola zrejmá žalobcovi výška škody, nakoľko žalovaný prisľúbil, že po doručení informácie o koeficiente dopytu trhu pred nehodou a po nehode pristúpi k prehodnoteniu riešenia poistnej udalosti. Zo strany žalobcu bol dňa 07.12.2015 žalovanému zaslaný požadovaný dokument s vysvetlením poskytnutým zo strany znalca. Odo dňa 07.12.2015 nemá žalobca žiadne informácie ani správu zo strany žalovaného, akým spôsobom a či vôbec žalovaný pristúpil k prešetreniu poistnej udalosti. Žalobca sa domnieval, že ku dňu 10.11.2015 mu nebola zrejmá výška škody, nakoľko žalovaný prisľúbil prešetrenie správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti a až z dôvodu nečinnosti žalovaného podal žalobca žalobu, ktorej podkladom je suma uvedená v znaleckom posudku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase do 10.11.2015 uskutočňoval žalovaný úkony smerujúce k prešetreniu správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti a až na základe výsledku prešetrenia prichádza do úvahy prípadná žaloba. Keďže však žalovaný do roka od poistnej udalosti neuskutočnil žiaden ďalší právny úkon smerujúci k ustáleniu výšky škody alebo k oznámeniu, že poistnú udalosť a jej likvidáciu považuje za dostatočne prešetrenú, pristúpil žalobca k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou súdu. Žalobca mal preto za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nesprávne vysporiadal so skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre rozhodnutie, t.j. s otázkou začatia plynutia premlčacej lehoty v prípade poistného plnenia a s dôkazmi vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti v roku 2015. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že prizná žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.397,97 eur s príslušenstvom proti žalovanému a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.12.2020. Nestotožnil sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Uviedol, že žalobca mal o osobe, ktorá zodpovedala za vznik škody vedomosť už v momente vzniku škody, teda dňa 23.10.2014. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobca si uplatňuje žalovaný nárok v troch častiach. Časť žalovanej istiny v sume 1.154 eur ako tzv. doplatok za „znehodnotenie“ motorového vozidla žalobcu značky Škoda Octavia, EČV: N. XXXHA (ďalej aj „MV žalobcu“), odvodzuje žalobca zo Znaleckého posudku č. 2/2015, ktorý z podnetu žalobcu vypracoval súdny znalec Ing. Pavol Drobný (ďalej aj „Znalecký posudok“). Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 15.01.2015, a preto od tohto dňa mohol žalobca vedieť o výške škody v tejto časti žalovanej istiny. Zároveň na základe faktúry č. 20140314, vystavenej dňa 17.12.2014 mohol žalobca vedieť o výške škody za poškodené organické sklo ako aj o škode na zariadení EMP, celkovo vo výške 162 eur. O výške škody predstavujúcej nájomné za náhradné vozidlo v sume 684 eur s DPH sa žalobca mohol dozvedieť z faktúry č. FA14 131362, vystavenej dňa 10.12.2014. Pokiaľ ide o neuznanie časti sumy vo výške 81,97 eur (ako žalovanej časti istiny) uplatňovanej z vyššie zmieňovanej faktúry č. FA14 131362 za prenájom náhradného motorového vozidla, o jej výške sa žalobca mohol dozvedieť na základe Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 10.03.2015. Vzhľadom na to, že žaloba bola na konajúci súd doručená až dňa 31.05.2017, teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, považoval žalovaný všetky tri časti žalovaného nároku za premlčané v kontexte § 15 ods. 2 zákona o PZP v spojitosti s § 106 ods. 1 OZ. Nestotožnil sa s obranou žalobcu, že by v prípade žalobcom uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody bolo možné na otázku premlčania tohto nároku použiť § 104 OZ. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k založeniu poistného vzťahu, a teda tu nie je daný dôvod na aplikáciu § 104 OZ, ktoré sa striktne viaže na poistný vzťah medzi žalovaným a poisteným (škodcom). Žalobca v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou nepredložil žiadnu poistnú zmluvu, z ktorej by vo vzťahu k žalovanému vyplývalo právo na poistné plnenie vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému. V prípade predmetnej dopravnej nehody bol totiž poistný vzťah založený medzi žalovaným a poisteným ako vinníkom dopravnej nehody. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP, z ktorého vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2 zákona o PZP. Poistné plnenie ako také je poistným plnením vo vzťahu k poistenému, nie však vo vzťahu k poškodenému, kedy toto plnenie ostáva aj naďalej náhradou škody, na čo pamätá aj § 15 ods. 2 zákona o PZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Z predmetného ustanovenia teda vyplýva, že v prípade, ak sa nároky poškodeného premlčia priamo voči samotnému škodcovi, dôjde zároveň aj k premlčaniu týchto nárokov vo vzťahu k poisťovateľovi tohto škodcu. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o PZP. S uvedenými závermi korešpondujú aj závery odbornej literatúry. Z gramatického, logického aj teleologického výkladu § 15 ods. 2 zákona o PZP v spojení s § 106 ods. 1 OZ tak vyplýva, že nároky žalobcu sú v celom rozsahu premlčané vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný podporne poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom na znenie § 15 ods. 2 zákona o PZP, ktoré sa priamo odvoláva na § 106 OZ, nemožno podľa názoru žalovaného na prejednávaný prípad aplikovať § 104 OZ. V spojitosti so žalobcom odkazovaným českým rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR žalovaný uviedol, že česká právna úprava, z ktorej rozhodnutie vychádza, neobsahuje v rámci zákonnej úpravy PZP ustanovenie obdobné § 15 ods. 2 zákona o PZP, ktoré ustanovuje rovnakú právnu úpravu na premlčanie nárokov voči poisťovateľovi ako voči škodcovi. Preto nie je možné uvedenú rozhodovaciu prax českých všeobecných súdov aplikovať na rozhodovanie slovenských všeobecných súdov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania nárokov zo zákona o PZP. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca sa v rámci odvolania účelovo snaží o posunutie plynutia subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody. Žalovaný v tomto smere poukázal na konštantnú judikatúru súdov SR a ČR ohľade začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody, konkrétne ohľadne získania vedomosti poškodeného o škode. S prihliadnutím na uvedené mal za to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je potrebné, aby žalobca ako poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne, ale pre podanie žaloby postačí orientačná (približná) znalosť rozsahu (výšky) škody, ktorá sa následne zisťuje v súdnom konaní. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že o výške škody v sume 1.154 eur ako časť žalovanej istiny sa nemohol dozvedieť dňa 15.01.2015 (deň vyhotovenia znaleckého posudku), ak prihliadneme, že vo vzťahu k uplatnenej časti žalovanej istiny žalobca pri koncipovaní žaloby vychádzal práve a len z výšky ustanovenej znalcom v znaleckom posudku. Žalobca si tak účelovo argumentačne odporuje s cieľom vyhnutia sa dôsledkom oneskorene podanej žaloby z jeho strany v podobe zamietnutia žaloby. Zdôraznil, že § 11 ods. 6 zákona o PZP predpisuje pre žalovaného 3 mesačnú lehotu na šetrenie, čo ale nespôsobuje neexistenciu nároku na náhradu škody, nakoľko tento nárok vzniká už v momente vzniku škody. Daný nárok, ktorý je povinný za škodcu plniť žalovaný ako poisťovateľ sa premlčuje ako iný nárok, a aj preto nie je možné čakať na šetrenie žalovaného a riskovať premlčanie nárokov na náhradu škody. Šetrenie poistnej udalosti nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. S poukazom na uvedené žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ak mu v súvislosti s týmto konaní tieto trovy vzniknú.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.02.2021. Uviedol, že § 15 ods. 2 zákona o PZP ani žiaden iný právny predpis aplikáciu § 104 OZ nevylúčil, práve naopak, žalobca sa domnieva, že vylúčením uvedeného ustanovenia dochádza k výraznému zásahu do práv a oprávnených záujmov osôb poškodených prevádzkou motorového vozidla. Právo žalobcu je jednoznačne právom na plnenie z poistenia, bez existencie poistného vzťahu by si žalobca svoje nároky uplatňoval voči škodcovi, t.j. voči osobe zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ustanovenie § 104 OZ výslovne uvádza slovné spojenie „plnenie z poistenia“, ktorým žalované plnenie bez pochybností je a súčasne zákon o PZP aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevylučuje. V čase po poistnej udalosti boli akékoľvek úkony medzi žalobcom a žalovaným označované ako úkony vo vzťahu k poistnej udalosti, žalobca bol vyrozumený o poistnom plnení a súčasne žalovaný opakovane žiadal o doručenie dokumentácie tak, aby mohol pristúpiť k prešetreniu poistnej udalosti. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil jednoznačné dôkazy o tom, že v súvislosti s prešetrovaním poistnej udalosti boli uskutočňované úkony zo strany žalobcu a žalovaného až do 10.11.2015, a teda otázky týkajúce sa ustálenia výšky škody a osoby zodpovednej za škodu boli otvorené minimálne do dňa 10.11.2015. Zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nesnaží účelovo predĺžiť premlčaciu dobu, žalobca uvádza objektívne verifikovateľné skutočnosti a predkladá listiny na podporu svojich tvrdení, z ktorých vyplýva, že bol žalovaným opakovane vyzývaný na predkladanie dokumentácie, dokumentáciu riadne predložil a mal za to, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k prešetreniu poistnej udalosti. Žalovaný do roka od poistnej udalosti neuskutočnil žiaden právny úkon smerujúci k ustáleniu výšky škody alebo k oznámeniu, že poistnú udalosť a jej likvidáciu považuje za dostatočne prešetrenú a žalobcu a ním predloženú dokumentáciu de facto ignoroval. Aktuálne tvrdenia žalovaného sú v zjavnom protiklade s jeho predchádzajúcim konaním a tvrdeniami o pristúpení k prešetreniu poistnej udalosti, čo je podľa názoru žalobcu možné považovať za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 OBZ.
6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.03.2021. Trval na tom, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa § 106 OZ a nie podľa § 104 tohto zákona, nakoľko žalobcovi neprislúcha voči žalovanému nárok na poistné plnenie. Žalobca nemal totiž so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu, z ktorej by si mohol uplatniť nárok na poistné plnenie. Poistné plnenie ako také je poistným plnením vo vzťahu k poistenému, nie však vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému, kedy toto plnenie ostáva aj naďalej náhradou škody, na čo pamätá aj § 15 ods. 2 zákona o PZP. Predmetom konania je tak uplatnenie priameho nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP v spojitosti s § 15 ods. 1 tohto zákona. Takáto možnosť uplatnenia si nároku na náhradu škody voči žalovanému ako (poisťovateľovi) je daná špeciálnym zákonným ustanovením v § 15 ods. 1 zákona o PZP. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia dostatočne jednoznačne vyplýva, že ide o priamy nárok na náhradu škody. Zákon o PZP v § 15 upravujúcom možnosť uplatnenia si nároku poškodeného priamo voči poisťovateľovi ďalej tiež špeciálnym spôsobom upravuje premlčanie takto uplatnených nárokov, a to takým spôsobom, že je upravené rovnakým spôsobom, ako je to pri nároku na náhradu škody v § 106 OZ. Poukázal na ďalšie súdne rozhodnutia. Ohradil sa voči tvrdeniu ohľadne výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 OBZ, na ktoré žalobca poukázal prvýkrát až v odvolacom konaní. Akékoľvek úkony, na ktoré žalobca poukazuje, boli robené v súvislosti s prešetrením správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti evidovanej pod č. 9522470991 (oprava) na základe podnetu žalobcu. Žalobca v tejto prešetrovacej fáze bol zastúpený svojím právnym zástupcom, ktorý disponuje potrebnými právnymi znalosťami, pričom aj tu platí, že akékoľvek šetrenie poistnej udalosti alebo prešetrovanie postupu šetrenia nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
7. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.
8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 07.09.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
10. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
11. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
12. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 07.09.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
16. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.397,97 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu doručenú súdu dňa 31.05.2017 zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 100 % trov konania. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Trval na tom, že súd mal na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 104 OZ, v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Okrem toho namietal, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti v roku 2015 vyhodnotil v neprospech žalobcu, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalovaný účelovo opísal priebeh riešenia poistnej udalosti, pričom ešte dňa 10.11.2015 žalobcovi nebola zrejmá výška škody.
17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčacej dobe, keď nevzal do úvahy § 104 OZ, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Žalobca v tomto smere tvrdil, že jeho právo je právom na plnenie z poistenia, pri ktorom nie je možné vylúčiť predmetné ustanovenie. Mal za to, že právna úprava v § 104 OZ platí aj pre plnenie z poistenia škodcu, ktoré by mal žalovaný poskytnúť žalobcovi ako poškodenému. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil a zastáva názor, že na posudzovaný prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 104 OZ.
18. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil poisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP), pričom poškodený má nárok uplatniť si právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 veta druhá zákona o PZP). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale aj priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona o PZP). Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok na náhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom alebo si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne. Plnenie na náhradu škody mu však patrí len jedenkrát. V prejednávanej veci si žalobca ako poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi škodcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Odvolací súd poukazuje na to, že § 15 ods. 2 zákona o PZP výslovne ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. V poznámke pod čiarou č. 22 k ustanoveniu § 15 ods. 2 zákona o PZP je odkaz na § 106 OZ. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ustanovenie § 106 OZ teda upravuje jednak kratšiu dvojročnú subjektívnu lehotu a jednak dlhšiu trojročnú objektívnu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody poškodeným. V uvedených lehotách sa premlčí právo na náhradu škody, a to tak vo vzťahu k škodcovi ako aj vo vzťahu k poisťovni, pričom vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá lehota. Z § 15 ods. 2 zákona o PZP (a poznámky k nemu) tak podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje ustanovenie § 104 OZ.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29.04.2022, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2022, podľa ktorého: „Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla)... Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom.“
20. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že žalovaný účelovo opísal celý priebeh riešenie poistnej udalosti, poukazujúc na to, že otázky týkajúce sa ustálenia výšky škody boli otvorené minimálne do dňa 10.11.2015. Odvolateľ tvrdil, že ku dňu 10.11.2015 mu nebola zrejmá výška škody, nakoľko žalovaný prisľúbil prešetrenie správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti a až z dôvodu nečinnosti žalovaného podal žalobca žalobu, ktorej podkladom je suma uvedená v znaleckom posudku. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v čase do 10.11.2015 uskutočňoval žalovaný úkony smerujúce k prešetreniu správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti a až na základe výsledku prešetrenia prichádza do úvahy prípadná žaloba. Uvedenú námietku žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už bolo uvedené, rovnaká úprava ako sa používa na posúdenie premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou motorového vozidla sa použije aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 a 2 zákona o PZP). V § 106 OZ je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. 25 Cdo 721/2005).
21. Ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v konaní bolo preukázané, že žalobca sa ako poškodený o tom, kto za škodu zodpovedá, dozvedel už v deň škodovej udalosti. Uvedenú skutočnosť žalobca v odvolaní ani nespochybňoval. Čo sa týka vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že o výške škody sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 15.01.2015 (vyhotovenie znaleckého posudku). Konajúci súd preto správne ustálil, že deň 15.01.2015 je rozhodujúci pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Nakoľko si žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatnil až žalobou doručenou súdu dňa 31.05.2017, dospel konajúci súd k správnemu záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, a preto vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania žalobu v celom rozsahu zamietol, bez skúmania dôvodnosti nároku na náhradu škody. Skutočnosť tvrdená v odvolaní žalobcom, a síce, že v čase do 10.11.2015 uskutočňoval žalovaný úkony smerujúce k prešetreniu správnosti postupu likvidácie poistnej udalosti, nie je pre posúdenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby relevantná. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ uvádza, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, pričom za uvedené nemožno považovať oznámenie o výsledku poistného šetrenia, nakoľko z takéhoto oznámenia nemožno zistiť výšku škody a zároveň nešlo o prvý moment, kedy sa poškodený v danom prípade dozvedel o výške škody (faktúra č. 20140314 vystavená dňa 17.12.2014 za organické sklo a remontáž zariadenia EMP, faktúra č. FA14 131362 vystavená dňa 10.12.2014 za náhradné vozidlo, Znalecký posudok č. 2/2015 zo dňa 15.01.2015).
22. Odvolací súd na podporu uvedeného záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/9/2021 zo dňa 31.03.2022, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2022, v ktorom uvádza: „Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., je podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o škode (napr. z dokladu o cene opravy poškodeného motorového vozidla) a kto za ňu zodpovedá a nie okamih doručenia oznámenia o výsledku poistného šetrenia zo strany poisťovateľa (ktorým poisťovateľ len oznamuje poškodenému, či a v akom rozsahu poskytne poškodenému plnenie na uplatnený nárok na náhradu škody). Dovolací súd k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že oznámenie o výsledku poistného šetrenia nie je oznámením o výške škody, ale oznámením, či a v akom rozsahu bude poisťovateľ plniť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a prípadných zmluvných, či zákonných limitov plnenia poisťovateľa na uplatnený nárok na náhradu škody ( v danom prípade zo strany poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZPZ v spojení s ust. § 823 a § 799 Občianskeho zákonníka).“
23. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
24. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
25. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/82/2017-130 zo dňa 07.09.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 33Cb/82/2017-187 zo dňa 10.03.2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).