Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-71-2012.pdf
PDF · 97.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej v právnej veci navrhovateľa: E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. 4, P. D. nad J., zastúpený Doc. JUDr. Jánom Cuperom, CSc., Búdková cesta 32, Bratislava, adresa na doručovanie: Chorvátsky Grob, Na Pasienku 79, Senec, proti odporcovi: Nemocnica Topoľčany, n. o., so sídlom Pavlovova 17, Topoľčany, IČO 37 971 981, zastúpený JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Lučenec, Dr. Herza 20, o odškodnenie za stratu blízkej osoby v sume 199 163,51 Eur a náhradu škody v sume 703,01 Eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. januára 2012 č. k. 5C/155/2008-172, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 000 Eur, 703,01 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 07. 10. 2008 do zaplatenia, ako aj v časti povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 3 108 Eur p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 5C/155/2008-172 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 100 000 Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti o náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku straty blízkej osoby a úroku z omeškania 6 % ročne od 15. 10. 2005 do zaplatenia návrh zamietol. Odporcu ďalej zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 703,01 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 07. 10. 2008 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ohľadne úroku z omeškania zo sumy 703,01 Eur od 15. 10. 2005 do 06. 10. 2008 súd návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 3 108 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 11 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z. z., § 13, § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 449 ods. 2, 3, § 450, § 450 OZ a § 4 zák. č. 277/1994 Z. z., čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, čl. 19 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a takisto aj s poukazom na dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 18. 01. 2011 č. k. 5Co/219/2009-129 dospel súd prvého stupňa k záveru, že podaný návrh navrhovateľa na začatie konania je čiastočne dôvodný. Čo sa týka uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch, súd prvého stupňa vzhľadom na citované ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, ako aj vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP), mal za to, že predpoklady pre priznanie tejto ujmy v konkrétnom prípade sú dané. V konaní bolo preukázané, že dňa 01. 10. 2005 v čase od 17.35 hod. v Nemocnici Topoľčany počas výkonu cisárskeho rezu v súvislosti s pôrodom pacientky I. D. (manželky navrhovateľa) anestéziologička D.. L. H. nesprávnym zabezpečením dýchacích ciest počas úvodu do anestézie, a to intubáciou endotracheálnej rúrky do pažeráka tejto
pacientky namiesto do priedušnice a nerozpoznaním takéhoto nesprávneho zabezpečenia dýchacích ciest, spôsobila u pacientky I. D. ťažké poškodenie mozgu, spôsobené nedostatočným okysličovaním krvi. Tento stav u pacientky spôsobil opuch mozgu s následnou smrťou I. D. dňa 12. 10. 2005 o 02.15 hodine. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 11. 2007 č. k. 3T/143/2006-453 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 05. 2008 sp. zn. 5To/65/2007 bola D.. L. H. uznaná vinnou, že inému (I. D.) z nedbanlivosti spôsobila smrť porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jej zamestnania. Predpokladom vzniku zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií na nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 13 OZ je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať. Taktiež sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Vzhľadom k tej skutočnosti, že postup lekárky MUDr. H. poskytujúcej lekársku starostlivosť bol v rozpore s ust. § 55 zák. č. 277/1994 Z. z., t. j. bol protiprávny, zodpovednosť odporcu v danom prípade (jeho pasívna legitimácia) vyplýva z obsahu ust. § 420 ods. 2 OZ, pretože odporca lekárku v inkriminovanom čase zamestnával. Odporca sa svojej zodpovednosti nezbavil. Nečakaným a hlavne šokujúcim úmrtím manželky navrhovateľa a zároveň aj matky jeho novonarodeného dieťaťa došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa spočívajúceho v obmedzení jeho súkromného a rodinného života. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 OZ v danom prípade nemôže byť namieste. Z odseku 2 ust. § 13 je v prvej vete použité slovo „najmä“, čo znamená, že predpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch môže byť aj iný ako tam uvedený, avšak porovnateľný aspekt. Za takýto porovnateľný aspekt považoval prvostupňový súd poskytnutie takej zdravotnej starostlivosti odporcom manželke navrhovateľa, ktorého dôsledkom bola smrť manželky navrhovateľa, s následným zásahom do osobnostnej sféry navrhovateľa. Následky tohto zásahu do súkromia navrhovateľa sú nereparovateľné, pričom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý navrhovateľovi vznikol, môže, vyjadrený v peniazoch, aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, čo je v konečnom dôsledku aj hlavným zmyslom nemajetkovej ujmy. Vzniklú ujmu na strane navrhovateľa je potrebné považovať za objektívne závažnú. Manželka navrhovateľa zomrela bezprostredne po pôrode s tým, že nažive zostalo ich spoločné novonarodené dieťa (E. D.). Uvedené dieťa spolu s navrhovateľom nebude poznať pocit materinskej a manželskej lásky. Strata možnosti rozvíjať a vzájomne prehlbovať citové väzby medzi manželmi a medzi matkou a maloletou E. sú práve v osobnom živote navrhovateľa dôvody osobitného zreteľa hodné. O možnosť rozvoja týchto väzieb bol navrhovateľ definitívne ochudobnený. V čase smrti mala teraz už nebohá manželka navrhovateľa 27 rokov, pričom išlo o osobu s úplným stredoškolským vzdelaním. Pred pôrodom bol jej stav dobrý. Venovala sa umeleckému kováčstvu a maľovaniu. Bola majiteľkou a zároveň aj spoločníčkou s. r. o., zaoberajúcou sa maloobchodom a veľkoobchodom ako aj výrobou technických zariadení. Vyživovaciu povinnosť má navrhovateľ iba k maloletej E., s ktorou ako vdovec žije v rodinnom dome vlastnícky patriacemu tomuto dieťaťu. Súčasne platný OZ neurčuje maximálnu a ani minimálnu výšku zadosťučinenia, upravené je iba to, že zadosťučinenie má byť primerané, pričom rozhodujúcou je závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom takéhoto zadosťučinenia nie je slúžiť ako zábezpeka, zdroj obživy ani náhrady príjmu. Kritériom, ktorým sa súd riadil, neboli iba okolnosti na strane navrhovateľa, ale aj okolnosti na strane odporcu, kde išlo o konanie nedbalostné, ale nie úmyselné. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z princípu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania, ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prvého stupňa určil sumu 100 000 Eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. V tejto časti súd navrhovateľovi úrok z omeškania nepriznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ, nakoľko rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch záviselo od rozhodnutia súdu. Pokiaľ ide o náhradu škody z titulu vynaložených pohrebných nákladov, tak s poukazom na obsah faktúry č. 366/10/05 a špecifikácie pohrebných služieb mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 14. 10. 2005 zaplatil Technickým službám Nové Mesto nad Váhom (pohrebníctvo) sumu 21 179,- Sk (703,01 Eur). S poukazom na uvedené dôvody, ako aj ustanovenie § 449 ods. 2, 3 OZ prvostupňový súd považoval náklady navrhovateľa spojené s pohrebom jeho nebohej manželky I. D. v sume 703,01 Eur za dôvodné, ktorú sumu spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04. 10. 2008 až do zaplatenia zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy dňa 07. 10. 2008, t. j. v nasledujúci deň po doručení návrhu na začatie konania. Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti uplatneného úroku z omeškania ročne vo výške 8,5 % za čas od 15. 10. 2005 do 06. 10. 2008 zo sumy 703,01 Eur ako nedôvodný. V súvislosti s tvrdeniami právneho zástupcu odporcu prezentovanými v konaní pred prvostupňovým súdom v tom smere, že k spáchaniu skutku, ktorý mala spáchať obžalovaná a následne aj právoplatne odsúdená MUDr. L. H. vôbec nedošlo, súd prvého stupňa poukázal na obsah ust. § 135 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd je viazaný príslušným rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, v danom prípade poukázal prvostupňový súd na rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 3T/143/2006-453 zo dňa 05. 11. 2007 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5To/65/2007 zo dňa 29. 05. 2008. Súd prvého stupňa ďalej rozhodol o tom, že v danom prípade nie je možné uvažovať o aplikácii ust. § 450 OZ (právo moderácie priznanej výšky náhrady škody), pretože odporcom v tomto konaní je právnická osoba, ktorá takýto postup vylučuje aplikovať. O poplatkovej povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v sume 3 108 Eur za podaný návrh na účet Okresného súdu Topoľčany v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku rozhodol súd prvého stupňa podľa § 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., a položky č. 1a) a 7b) Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania v tejto veci si súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku ohľadne zaplatenia sumy 100 000 Eur, sumy 703,01 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04. 10. 2008 až do zaplatenia, ako aj zaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh v sume 3 108 Eur podal včas odvolanie odporca. Žiadal, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže navrhovateľa aj na znášanie trov konania. Pri rozhodovaní o žalobe sa prvostupňový súd zaoberal iba rozsudkom a uznaním viny obžalovanej MUDr. H., pričom sa odvoláva iba na znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Vzhľadom na ust. § 3 ods. 4, § 6 ods. 1, § 19 ods. 2 až 4 zák. č. 382/2004 Z. z., nespĺňala Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach zákonom taxatívne stanovené podmienky pre vykonávanie znaleckej činnosti ako znalecký ústav v odvetví 4801 00 anestéziológia a resuscitácia. Z uvedeného dôvodu ani nemohla vypracovať znalecký posudok, ako znalecký ústav. Vypracovaný posudok pre účely trestného konania sp. zn. 3T/143/2006 je protizákonný a nemal byť vyhodnotený súdom ako dôkaz. Navrhovateľom predložený znalecký posudok vypracovaný I.. D.. B., W.. vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vypracoval ho znalec nezapísaný v zozname znalcov MS SR. Preto závery tohto lekára nemôžu byť súdom uznané ako názory znalca. Prvostupňový súd sa v rámci napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s dôkazmi v trestnom spise sp. zn. 3T/143/2006 sa nachádzajúcimi, ktorými sú písomné stanovisko I.. D.. D., W.. v čase smrti manželky navrhovateľa, hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva SR v odbore anestéziológia a resuscitácia. Ešte vážnejším dôkazom neviny D.. H. na smrti I. D. je záver vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý jednoznačne dospel k záveru, že pacientke I. D. bola zdravotná starostlivosť počas jej hospitalizácie v Nemocnici v Topoľčanoch poskytnutá správne. Súdny znalec E.. D.. A. D., W.. vypracoval znalecký posudok vo veci úmrtia I. D. pod č. 2/2009, z obsahu ktorého vyplýva, že k smrti I. D. nedošlo následkom pochybenia pri vykonávaní zdravotníckych úkonov alebo postupov zo strany odporcu, resp. jeho zamestnancov. Prvostupňový súd zamietol návrh právneho zástupcu odporcu ohľadne výsluchu znalca E.. D.. A. D., W.., napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu je v predmetnej veci veľmi dôležité. Procesného pochybenia sa prvostupňový súd dopustil tým spôsobom, že dňa 31. 10. 2011 vo veci pojednával napriek ospravedlneniu a žiadosti odporcu o odročenie tohto pojednávania.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol Krajskému súdu v Nitre ako odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť tak, že odvolanie zamietne a odporcu zaviaže aj k znášaniu trov celého vrátane odvolacieho konania. Vina odporcu a jeho zodpovednosť za spôsobenú nemajetkovú ujmu v sume 100 000 Eur, ako aj náhrada škody v sume 703,01 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania je iba slabou morálnou satisfakciou za spôsobenú morálnu ujmu. Navrhovateľ celkom po práve žiadal trojnásobnú satisfakciu, a to, že neodvolal, čo do výšky priznanej satisfakcie, k tomu ho viedli čisto humanitárne dôvody, že v prípade nemocnice ide o neziskovú organizáciu. Trestný súd v zmysle § 288 Trestného poriadku odkázal navrhovateľa s náhradou škody na občianskoprávne konanie. Vina obžalovanej vyjadrená rozsudkom v spise sp. zn. 3T/143/2006 je záväznou právnou skutočnosťou aj pre civilný súd, ktorý musí rešpektovať rozhodnutie trestného súdu.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach výrokov procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 OSP a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 135 ods. 1 veta tretia OSP, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu navrhovateľa týkajúceho sa zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 199 163,51 Eur (po rozhodnutí Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 01. 2011 č. k. 5Co/219/2009-129 navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 199 163,51 Eur, pretože rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 04. 02. 2009 č. k. 5C/155/2008-65 v spojení s rozsudkom toho istého súdu zo dňa 14. 07. 2009 č. k. 5C/155/2008-114 v zamietajúcej časti nad sumu 199 163,51 Eur po sumu 398 327,02 Eur nadobudol právoplatnosť) a náhrady škody v sume 703,01 Eur s príslušenstvom zistil vo veci skutkový stav v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP, ako aj záväzného právneho názoru (§ 226 OSP) obsiahnutého v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 01. 2011 č. k. 5Co/219/2009-129. Takto zistený rozsah skutkového stavu pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov zakotveného v ust. § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 11 zák. č. 576/2004 Z. z., § 13, § 420 ods. 2, § 442 ods. 1 a § 449 ods. 2, 3 a § 853 OZ). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd prvostupňový rozsudok zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 5C/155/2008-181 v napadnutých častiach výrokov, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia prvostupňového rozsudku týkajúceho sa napadnutých častí, s ktorým odôvodnením sa stotožňuje a v ďalšom naň poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na margo tvrdení právneho zástupcu odporcu v tom smere, že odporca, resp. jeho zamestnankyňa D.. L. H. nespáchala skutok, za ktorý bola právoplatne odsúdená (sp. zn. 3T/143/2006 na Okresnom súde Topoľčany v spojení so sp. zn. 5To/65/2007) odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 OSP sú súdy v občianskoprávnom konaní okrem iného viazané tým, že bol spáchaný trestný čin a taktiež aj kto ho spáchal. V tejto súvislosti je potrebné taktiež poznamenať, že na Okresnom súde Topoľčany sa pod sp. zn. 2Nt/16/2009 viedlo konanie o povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 05. 11. 2007 č. k. 3T/143/2006-453, pričom návrh v tejto veci pred zahájením verejného zasadnutia určeného na deň 06. 09. 2011 zobrala odsúdená D.. L. H. späť, pričom Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 26. 08. 2011 č. k. 2Nt/16/2009-42 predmetné späťvzatie návrhu na obnovu konania zobral na vedomie. Pokiaľ ide o samotnú výšku prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v sume 100 000 Eur, tak odvolací súd poznamenáva, že jej výška je adekvátna morálnej a psychickej ujme navrhovateľa vyvolanej nečakanou smrťou jeho manželky. Táto ako prvorodička zomrela v mladom veku (27 rokov), pričom po nej zostalo novonarodené dieťa (maloletá E., ktorá nikdy v živote nespozná pocit čistej materinskej lásky a ani nebude mať možnosť vyrastať v kompletnej rodine pozostávajúcej z jej obidvoch prirodzených rodičov. V prípade otca a zároveň aj navrhovateľa sa taktiež v čase úmrtia jeho manželky jednalo o mladú osobu (35 rokov), ktorá sa v dôsledku tohto úmrtia stala vdovcom so všetkými výchovnými právami a povinnosťami vo vzťahu k maloletej E.. Hlavným účelom takto priznanej výšky nemajetkovej ujmy nie je určitá finančná kompenzácia spojená s úmrtím manželky navrhovateľa, ktorá by mala slúžiť ako náhradný zdroj obživy, resp. straty jedného z príjmu rodičov do domácnosti, ale je určitým a primeraným finančným ekvivalentom spôsobilým poskytnúť zadosťučinenie za závažnosť ujmy na živote manželky navrhovateľa v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu. Súd v tomto smere správne určil sumu 100 000 Eur, ktorú aj odvolací súd vzhľadom na špecifiká prejednávnej veci a najmä nastalé dôsledky vo sfére osobného života navrhovateľa, ako aj maloletej E. považuje za primeranú.
Odvolací súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ ide o namietanie procesného pochybenia prvostupňového súdu v tom smere, že nereflektoval na ospravedlnenie a zároveň odročenie termínu pojednávania určeného na deň 31. 10. 2011, že súd prvého stupňa v uvedený deň správne pojednával v neprítomnosti odporcu, resp. jeho právneho zástupcu, pretože právny zástupca odporcu mal v čase prerušeného konania v tejto veci, t. j. od 14. 06. 2011, kedy podával žiadosť o odročenie pojednávania dostatok času na skontaktovanie sa s novým štatutárnym zástupcom.
S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. 01. 2012 č. k. 5C/155/2008-172 v napadnutých častiach výrokov ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 3 a § 151 ods. 3 OSP rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.