Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/11/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného L. J., stíhaného pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1, 3 písm.a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 14. februára 2013, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 05. 11. 2012, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 05. 11. 2012.

Podľa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 05. 11. 2012 bol obž. L. J. uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.1, 3 písm.a/ Tr.zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že aj napriek tomu, že bol majiteľom domu č. XX v obci W. E. F. W., nar. XX.XX.XXXX, v dňoch 29.09.2011 a 01.10.2011 opakovane upozornený, aby sa so svojou družkou W. E. z domu vysťahoval najneskôr do 12.10.2011, obž.L. J. naďalej dom neoprávnene užíval, dňa 16.10.2011 do domu prišiel poškodený F. W., vyzval obžalovaného , aby z domu ihneď odišiel a odovzdal mu kľúče od domu, obžalovaný majiteľovi domu odovzdal kľúč, pričom druhý kľúč zatajil, ponechal si ho a z domu odišiel, do domu sa však opätovne vrátil dňa 17.10.2011 okolo 19.00 h s použitím pravého kľúča, pričom dňa 18.10.2011 v čase okolo 15.10 h dom znovu prišiel skontrolovať jeho majiteľ F. W., kedy obvineného vyzval, aby dom okamžite opustil.

Za toto konanie ho Okresný súd vo Veľkom Krtíši odsúdil podľa § 218 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka , pričom podľa , Tr.zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že okresný súd voči L. J. konal ako voči ušlému v zmysle a nasl. tak, že voči tomuto rozsudku v mene obžalovaného podal odvolanie jeho ustanovený obhajca JUDr. Vladimír Zvara. V písomných dôvodoch tohto odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že s napadnutým rozsudkom v žiadnom prípade sa nie je možné stotožniť. V prvom rade vytýkal okresnému súdu skutočnosť, že sa nevysporiadal s otázkou nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorého sa mal obž. L. J. dopustiť. Uviedol, že v zmysle Tr.zák. nejde o prečin a vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho okolnosti, následky, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. V konaní , ktoré je v dôsledku podanej obžaloby vedené voči L. J., možno vzhliadnuť jeho závažnosť len ako nepatrnú. Obžalovaný sa zdržiaval údajne neoprávnene v dome poškodeného F. W. v čase od 12.10.2011 do 18.10.2011, takže celkovo obýval dom len 6 dní, pričom zároveň pri jeho prvom a jedinom výsluchu uviedol, že nemal kam ísť a

čakal, či sa náhodou jeho družka nevráti. Z jeho výpovede vyplýva, že nekonal v úmysle zdržiavať sa v tomto dome neoprávnene, avšak tam čakal na svoju družku, ktorá obývala dom oprávnene. Tak isto podľa obhajcu nie je možné uvedené konanie obžalovaného považovať za trestný čin a to z toho dôvodu, že trestné právo má vychádzať zo zásady ultima ratio a to prostriedkami trestného práva len vtedy, keď iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb sú vyčerpané, neúčinné, alebo nevhodné. Poškodený mal možnosť použiť nútený výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti v zmysle predpisov občianskeho práva, pričom nie je možné akýmkoľvek neprípustným spôsobom vyložiť len formálnu stránku prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Z uvedeného dôvodu sa preto obhajoba domnieva, že skutok obžalovaného nenapĺňa znaky trestného činu tak, ako bolo obžalovanému kladené za vinu a navrhol, aby bol obžalovaný L. J. spod obžaloby oslobodený. Na základe podaného odvolania krajský súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného, na toto verejné zasadnutie predvolával obžalovaného jednak z adresy bydliska, ktorú sám naposledy uviedol a to z mesta G. z Českej republiky, ako aj zároveň vyvesil predvolanku obžalovaného na vývesnú tabuľu krajského súdu, keďže voči nemu konal ako voči ušlému. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, predvolanie ani neprevzal, prítomný bol len jeho obhajca. Tento vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s podaným odvolaním a navrhol, aby v zmysle záverov uvedených v odvolaní, bol napadnutý rozsudok zrušený a v konečnom dôsledku, aby došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Naopak, krajský prokurátor prítomný na tomto verejnom zasadnutí uviedol, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok správny a zákonný a odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Ako už bolo vyššie uvedené, na podklade podaného odvolania krajský súd v zmysle preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj podstatný obsah spisu a zistil, že odvolanie obž. L. J. je v celom rozsahu dôvodné. Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že v čase, keď došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi W. E., družkou obž. L. J. a pôvodným majiteľom nehnuteľnosti T. W., jednalo sa o nehnuteľnosť, ktorá bola prázdna, bez zariadenia , odpojená od verejného vodovodu a plynu tak, ako to vyplýva z tejto nájomnej zmluvy viď. č.l. 54 trestného spisu. Ďalej je z predloženého trestného spisu zrejmé aj to, že v čase, keď malo dôjsť ku konaniu, ktorého sa mal dopustiť obž. L. J., bol dom zariadený a nachádzalo sa v ňom rôzne zariadenie, oblečenie, ako aj nábytok tak, ako je to zrejmé z pripojenej fotodokumentácie v trestnom spise č.l. 47 až 50. Obžalovaný L. J. vo svojej jedinej výpovedi, ktorú urobil v uvedenej trestnej veci a to hneď dňa 18.10.2011 potom, čo bol príslušníkmi polície zadržaný na mieste činu uviedol, že do domu sa vrátil preto, lebo nemal kam ísť, čakal na svoju družku, o ktorej si myslel, že sa vráti do domu späť vzhľadom aj k tomu, že v dome mali celé zariadenie. Z trestného spisu taktiež jednoznačne vyplýva, že obžalovaný po dni 18.10.2011, keď bol vypočutý ako obvinený a bol odvedený z domu poškodeného F. W., sa už viackrát do tohto domu nevrátil, pričom z výpovede poškodeného F. W. jednoznačne vyplýva, že prvýkrát sa dostavil do domu, kde býval obžalovaný dňa 16.10.2011, pričom W. E., teda družka obžalovaného, odišla z tohto domu do krízového centra v Y. už dňa 12.10.2011. Podľa Tr.zák. nejde o prečin , ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Ďalej musí krajský súd konštatovať, že vo fáze trestného konania pred začatím trestného stíhania musí byť prokurátor obozretný a nesmie sa nechať zatiahnuť do majetkových sporov, ktoré majú súkromno právny základ, pretože trestné oznámenia sú často zneužívané, najmä v podnikateľskom prostredí a z rôznych dôvodov. Tu je potrebné poukázať na princíp ultima ratio a zásadu subsidiarity trestnej represie. Z tejto zásady vyplýva, že je neprípustné, aby sa štandardné civilné spory riešili na úkor jedného účastníka prostriedkami trestného práva, čím evidentne dochádza k nerovnému postaveniu zainteresovaných osôb vo vzájomných záväzkovo-právnych vzťahoch. Preto má byť aplikácia princípu ultima ratio a zásady subsidiarity trestnej zodpovednosti čoraz viac aplikovaná, nejde o výnimočnú prax a presadzuje sa ako interpretačné pravidlo. Princíp ultima ratio bol pôvodne chápaný ako princíp obmedzujúci zákonodarcu v tom smere, že trestno-právne riešenie je krajným prostriedkom vo vzťahu k ostatnej deliktuálnej právnej úprave, ale v súčasnosti je už v zásade všeobecne uznávané, má nepochybne význam aj pre interpretáciu trestno-právnych noriem a plynie z neho, že trestnými činmi môžu byť len závažnejšie prípady protispoločenských konaní a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestno-právne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho

štátu tiež neprípustné. Pritom tento princíp je uplatňovaný tak v systémoch s formálnym poňatím trestného činu, ako aj v systémoch s materiálnym poňatím trestného činu. Z vyššie uvedených skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je správny, nie je možné sa s ním stotožniť. Okresný súd sa vôbec vo svojom konaní nezaoberal nebezpečnosťou konania obžalovaného v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr.zák., pričom odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že sa jedná o prečin, keď samotný obžalovaný len 6 dní nerešpektoval povinnosť vypratať dom, jeho motív nebol trvale zostať v tomto dome, ale práve tak, ako to vyplýva z jeho výpovede, motívom bola snaha počkať na družku a vyriešiť otázky jednak bývania, ako aj nábytku a zariadenia, ktoré do domu oni priniesli. Taktiež nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo nielen prvostupňový súd, ale dokonca ani prokurátor v tomto prípade neaplikovali princíp ultima ratio, keďže tak, ako je to zrejmé z predloženého trestného spisu, poškodený mal veľké množstvo možností, ako sa vyhnúť sporu s obžalovaným bez toho, aby muselo dôjsť k trestnoprávnemu konaniu obžalovaného a jeho trestnej zodpovednosti. Okresný súd potom absolútnym spôsobom ignoroval svoje povinnosti, keď sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nie sú úplné jeho skutkové alebo právne zistenia, nie je zrejmé , na základe čoho dospel k záveru, že konanie obžalovaného je prečinom, prečo sa nejedná prípadne len o priestupok alebo či vôbec ide o trestno-právne konanie zo strany obžalovaného, nie je možné sa s takýmto postupom okresného súdu stotožniť a preto odvolací súd musel v zmysle aj ustálenej judikatúry súdov SR v zmysle princípu ultima ratio v celom rozsahu zrušiť napadnutý rozsudok. Povinnosťou prvostupňového súdu bude v novom konaní sa vysporiadať s otázkou, či konanie obžalovaného malo nejaké zásadné známky tak, že jeho závažnosť konania nebola nepatrná, taktiež s otázkou , či nebolo možné účel vypratania domu dosiahnuť aj inými než trestno-právnymi spôsobmi a až potom bude môcť zhodnotiť, či trestné konanie obžalovaného je trestným činom, alebo nie a pokiaľ nie, či sa jednalo len o všeobecné protiprávne konanie v zmysle zákona o priestupkoch alebo či vôbec išlo o trestno-právne protiprávne konanie. Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Banskej Bystrici v celom rozsahu napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle , keď vyhovel odvolaniu obhajcu obžalovaného, vec vrátil prvostupňovému súdu s tým, aby túto vec súd znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.