Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-206-2012.pdf
PDF · 85.8 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/206/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou M.. Ľ. D. v právnej veci navrhovateľa: O. Š.A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, N., zast. JUDr. Miroslavom Kúkelom, advokátom, so sídlom Súmračná 13, Bratislava, proti odporkyni: G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, N., zast. Mgr. Petrom Agalarevom, advokátom, so sídlom Adámiho 26, Bratislava, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov navrhovateľa O. Š., nar. XX.X.XXXX a odporkyne G. Š., rod. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného národného výboru v N. L.., vo zv. XX, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa XX.X. XXXX domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a rozvrátené, manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti - dcéra O., nar. XX.XX.XXXX a dcéra R., nar. X.X.XXXX.
Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že po narodení prvej dcéry nastal problém s financovaním domácnosti, nakoľko odporkyňa v tom období nepracovala. Po roku
1989 si založil živnosť, pričom práca vo firme bola veľmi časovo náročná a rodine sa venoval menej. Odporkyňa nemala záujem na riešenie problémov a všetku zodpovednosť pripisovala navrhovateľovi. Požiadavky na neho prenášala cez dcéry, ktoré sú doteraz voči navrhovateľovi zmanipulované. Odporkyňa mala priateľa, u ktorého trávila víkendy. Po pár mesiacoch mu oznámila, že sa k sebe vôbec nehodia a aby si našiel inú ženu. Situácia v manželstve je neriešiteľná a vzťahy medzi účastníkmi sa stále zhoršujú. Ako manželia nežijú spolu už viac ako desať rokov, nekomunikujú a nevedú spoločnú domácnosť. Navrhovateľ na záver uviedol, že nemá ľahkovážny vzťah k manželstvu, čo naznačuje aj to, že návrh na rozvod podal po dôkladnom zvážení všetkých okolností a dospel k názoru, že je lepšie manželstvo účastníkov rozviesť.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že vzťah s navrhovateľom bol od počiatku harmonický až do chvíle, kedy odporkyňu po pôrode mladšej dcéry, prinútil ísť trikrát na interrupciu. Keďže navrhovateľa ľúbila a chcela zachovať rodinu, nemala inú možnosť. Počas trvania materskej dovolenky s maloletými dcérami prestal navrhovateľ prispievať na vedenie domácnosti, čo odporkyňu donútilo predčasne nastúpiť do práce. Manželstvo fungovalo bez väčších problémov až do roku XXXX,
kedy navrhovateľ začal podnikať a prestal sa podieľať na vedení domácnosti, výžive detí a odporkyne. Finančne rodinu zabezpečovala odporkyňa s pomocou svojej mamy.
Odporkyňa ďalej uviedla, že približne v roku XXXX navrhovateľ prestal s odporkyňou jednostranne komunikovať a doposiaľ nevysvetlil, čo je toho príčinou. Odporkyňa napriek tomu naďalej dúfala, že navrhovateľ svoje správanie zmení a obnoví spolužitie s ňou. Naďalej sa o navrhovateľa stará, varí, perie, žehlí, upratuje a navyše mu prispieva na úhrady výdavkov spojených s užívaním bytu. Odporkyňa poprela, že by ona bola príčinou rozvratu manželstva s navrhovateľom, vždy mu bola dobrou manželkou a oporou. Nie je pravda, že by ho nabádala na vzťah s inou ženou. Neexistujú žiadne také dôvody, ktorými by navrhovateľ vedel preukázať, že manželstvo je rozvrátené a nie je predpoklad, že sa spolužitie manželov obnoví. Odporkyňa je toho názoru, že návrh na rozvod manželstva je výlučne účelový a spolužitie manželov je možné obnoviť. Z uvedených dôvodov odporkyňa nesúhlasila s rozvodom manželstva, miluje svoju rodinu, najmä dcéry a rozvod manželstva by nebol v záujme žiadneho z účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne O.. R. Š., oboznámením s obsahom listinných dôkazov, a to hlavne sobášnym listom účastníkov konania, výpismi z knihy narodení, záznamom Obvodného oddelenia PZ F.L. - S., N. L., zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ i odporkyňa sú občanmi Slovenskej republiky, národnosti slovenskej, u oboch ide o manželstvo prvé.Z manželstva účastníkov sa narodili dve deti, ktoré sú t.č. už plnoleté.
Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava L. na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na ulici F. XX.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo v poriadku cca 3 - 4 roky po jeho uzavretí. Potom bola odporkyňa dlho bez zamestnania, celé financovanie rodiny bolo na ňom, manželka nemala záujem sa zamestnať, ale mala nároky na financie. Odporkyňa mala priateľa na Záhorí, odchádzala tam aj s deťmi na víkendy, v tom čase sa manželia chceli aj rozviesť. Potom ju však priateľ opustil a odporkyňa návrh na rozvod nepodala. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nemá dobrý vzťah s dcérami, keď boli mladšie mali ho rady, ale odporkyňa ich postupne zmanipulovala. S odporkyňou si už dlhé roky nerozumejú, nemá k nej žiadnu dôveru, už desať rokov sa vôbec nerozprávajú, nemajú spolu nič spoločné. Sám si varí, perie, občas mu odporkyňa s dcérami vyžehlia.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy nebola nezamestnaná 2 - 3 roky, do práce nastúpila už keď mala dcéra 1 rok. V priebehu dvoch rokov podstúpila tri interrupcie, po prvej interrupcii musela navštíviť psychiatričku. Dvadsať rokov bolo manželstvo účastníkov normálne a bežné. Je pravdou, že sa veľa hádali ale niky manželovi nenadávala. Žiadneho milenca na R. nemala, kolegyňa tam mala chatu, chodievali tam s dcérami na návštevy. Dcéry nikdy nemanipulovala, majú svoj vlastný rozum. S navrhovateľom nekomunikujú cca osem rokov, nakupuje si, aj varí sám, ona s dcérami mu len perú a žehlia. Navrhovateľa už ako muža nemá rada, cíti k nemu len ľútosť, že sa tak zmenil. Vo svojom veku už nemá chuť riešiť novú domácnosť a nový život, rodina bola vždy na prvom mieste.
Z výpovede svedkyne, dcéry účastníkov konania, O.. R. Š., sú zistil, že s otcom nemá dobré vzťahy, napriek tomu je schopná posúdiť vzťah rodičov objektívne. Odporkyňa bola vždy tá, ktorá sa starala o domácnosť a rodinu, otec o deti nejavil záujem. Rodičia spolu nekomunikujú už niekoľko rokov, žijú síce v jednej domácnosti, avšak sú to dve samostatné jednotky. Mama zabezpečuje otcovi všetok servis, okrem varenia.
Svedkyňa ďalej uviedla, že so svojím otcom sa nezdraví, nemá vedomosť o tom, že by sa so sestrou správali k otcovi neadekvátne, skôr naopak, otec ju často fyzicky napádal, trestné oznámenie nikdy nepodala. Otec nekomunikoval, bol uzavretý do seba, neriešil veci s manželkou, zatajoval, čo sa deje.
Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že manželstvo nefunguje od roku XXXX. Samotná odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že problémy sú od roku XXXX. Manželia spolu nekomunikujú, nevedú spoločnú domácnosť. Odporkyňa uviedla, že manželstvo je nefunkčné, čo svedkyňa potvrdila. Navrhovateľ je vo svojom veku v dobrom duševnom zdraví a návrh podal po zrelej úvahe. Manželské spolužitie nie je možné obnoviť.
Právny zástupca odporkyne navrhol návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ parazitoval na svojej manželke, zneužil ju, a teraz ju chce odhodiť. Odporkyňa sa o neho stále stará a má záujem zotrvať v takomto zväzku. Ľudia v takomto veku by si mali vzájomne pomáhať a starať sa o seba.
Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. Z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií , ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine ( t. j. že manželia sú povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.) a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd sa posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov zameral na preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva, pričom pri posúdení výpovedí účastníkov konania týkajúcich sa skutkového zistenia vo vzťahu plnenia základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j. ekonomickej, biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Účastníci konania dlhodobo už niekoľko rokov žijú oddelene, nehospodária spolu, citovo sú odcudzení, už niekoľko rokov spolu vôbec nekomunikujú.
Hoci odporkyňa sama uviedla, že manžela nemá rada, cíti k nemu len ľútosť, nekomunikuje s ním, mala záujem v tomto zväzku zotrvávať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, kde bolo jednoznačne výpoveďami samotných účastníkov konania ako i výsluchom svedkyne preukázané, že manželstvo je vážne rozvrátené pričom nie je nádej na obnovu spolužitia a teda je daný jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu. Udržiavanie manželského zväzku nie je ani v záujme detí, ktoré sú už t.č. plnoleté, a ktoré s navrhovateľom nemajú dobrý vzťah, hoci s ním žijú v jednej domácnosti. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával vo vzťahu, ktorý je dlhodobo nefunkčný.
Súd zistil, že príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi boli rozdiely v názoroch a povahách manželov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 Zákona o rodine).