Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-102-2023.pdf
PDF · 100.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/102/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v právnej veci navrhovateľky: M. R., L.. X., I.. XX.XX.XXXX, T. M. L., G. B.: K. V. XXX, právne zastúpenej HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36 364 606, so sídlom Nám. Martina Benku 2, Bratislava a jej manžela: S. R., L.. R., T. G. L., I.. XX.XX.XXXX, G. B.: K. V. XXX, T. rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu: Y. S. R., I.. XX.XX.XXXX, G. B.: K. V. XXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v X. M., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky: M. R., L.. X., I.. XX.XX.XXXX, štátna občianka M. L. a jej manžela: S. R., L.. R., I.. XX.XX.XXXX, štátny občan G. L., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v meste N., G. L., E. O. N. W. W. O. M. L. - osobitná matrika Z., zväzok T., ročník XXXX, str. XXX, poradové č. XXX r o z v á d z a.
II. Maloletý Y. S. R., I.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne, podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve maloletý nachádza.
III. Otec maloletého j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého Y. S. R., I.L.. XX.XX.XXXX O. M. XXX,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
IV. Poberateľom daňového bonusu a rodinných prídavkov je matka.
V. Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým kedykoľvek po dohode s matkou.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 17.07.2023 doručila tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáha rozvodu manželstva a ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhuje schváliť rodičovskú dohodu priloženú k návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom, ktorý je občanom Tureckej republiky, sa zoznámili počas cestovania navrhovateľky v zahraničí, pričom po dlhšie trvajúcej známosti sa rozhodli vstúpiť do manželstva. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, pričom navrhovateľka sa tam aj naďalej i s maloletým dieťaťom zdržiava. Spočiatku bol vzťah manželov harmonický, neskôr však manželia zistili rozdielnosti v kultúrnych a povahových vlastnostiach u nich oboch, taktiež rozdielnosť životných cieľov i predstáv ohľadom spoločnej budúcnosti, čo postupne viedlo k ich citovému a fyzickému odlúčeniu. V čase podania návrhu manželia už žijú oddelene, nestýkajú sa, ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Napriek uvedenému sa však dokázali v záujme harmonického vývinu ich spoločného dieťaťa dohodnúť ohľadne
úpravy práv a povinností k ich spoločnému synovi na čas po rozvode, uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletý na čas po rozvode bude v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, s tým, že v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne, podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve maloletý nachádza. Súčasne sa otec zaviazal prispievať výživným vo výške XXX,- eur mesačne. Styk rodičia navrhli neobmedzený, po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa. K návrhu navrhovateľka doložila Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s úradne osvedčenými podpismi oboch rodičov zo dňa 28.06.2023, kópiu sobášneho listu manželov, kópiu rodného listu maloletého dieťaťa.
2. Podaním doručeným dňa 28.07.2023 manžel navrhovateľky súdu oznámil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu a rodičovskej dohody uzatvorenej dňa 28.06.2023. Súčasne manžel navrhovateľky oznámil, že nariadeného pojednávania sa nemôže zúčastniť, avšak súhlasí s rozhodnutím súdu v intenciách uzatvorenej rodičovskej dohody.
3. Predmetom konania vo veci samej v tomto konaní je rozhodovanie súdu o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.).
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením manžela navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka na pojednávaní, oboznámením ostatného obsahu spisového materiálu, ďalej tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, predloženými účastníkmi i zadováženými súdom, oboznámením obsahu Dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (č.l. 6). Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.08.2023 v neprítomnosti riadne predvolaného, no ospravedlneného manžela navrhovateľky, v prítomnosti navrhovateľky, jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
5. Z listín nachádzajúcich sa v spise - z pripojeného sobášneho listu účastníkov konania (č.l. 8) vyplýva, že títo sú manželmi, pričom ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 06.10.2021. Z preloženého rodného listu (č.l. 9) vyplýva, že z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Preto s poukazom na cit. ustanovenie § 100 C.m.p. a s poukazom na ust. § 35 C.m.p. súd zameral dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci - t.j. existencie a príčin navrhovateľkou tvrdeného a manželom potvrdeného rozvratu manželstva a následne súd zameral dokazovanie na otázky týkajúce sa konania súdu o úprave pomerov manželov k ich maloletému synovi na čas po rozvode, vychádzajúc pri tom primárne z obsahu rodičmi uzatvorenej rodičovskej dohody ako jedného z podkladov (popri ostatných vykonaných dôkazoch) pre rozhodnutie súdu o tejto otázke.
6. Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva i na dôvodoch rozvratu tam uvedených. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému synovi na čas po rozvode navrhovala rozhodnúť v intenciách uzatvorenej rodičovskej dohody. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že v jej prípade ide o prvé manželstvo, u jej manžela ide o druhé, pričom ani jeden z nich okrem maloletého Y. S. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedla, že s manželom dokážu komunikovať ohľadom maloletého. S maloletým synom navrhovateľka býva v obci K. V. v rodinnom dome, ktorého vlastníkom brat navrhovateľky. Náklady s bývaním má vo výške cca XXX,- eur. Maloletý od septembra 2023 nastupuje do škôlky, čo preukázala listinou - Rozhodnutím o jeho prijatí na predprimárne vzdelávanie. Výdavky na škôlku budú vo výške XX,- eur. Uviedla, že dieťa je prevažne zdravé, avšak na odporúčanie lekárky naďalej pokračuje na umelom mlieku, s čím sú zvýšené výdavky. Navrhovateľka t.č. pracuje na dohodu, pričom mesiac september 2023 mieni stráviť doma, kým sa dieťa adaptuje na škôlku a od októbra 2023 by chcela pracovať na trvalý pracovný pomer, aktuálne je v procese jeho hľadania. Na otázku súdu navrhovateľka uviedla, že jej manžel má živnosť na výkon kuriérskej služby, pričom jeho príjem závisel od dopytu a pracovných príležitostí, spravidla to bolo cca X.XXX,- eur mesačne. Dodala, že od júna 2023 už s manželom definitívne spolu nežijú. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd návrhu vyhovel.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 24.08.2023 uviedla, že bolo vykonané šetrenie v bydlisku matky a dieťaťa, pričom výchovné prostredie bolo v poriadku, maloletý má vlastnú izbu, hygiena bola veľmi dobrej úrovni. Dieťa bolo prítomné počas šetrenia, bolo upravené a čisto oblečené. Dieťa bolo veselé a komunikatívne, avšak s ohľadom na jeho vek nebol jeho názor zisťovaný.
8. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadne navrhovateľky zo dňa 19.07.2023 (č.l. 17) vyplýva, že táto od 01.04.2019 má uvedené nasledovné - odvádzateľ: W. XX M..L..T., R.: XXXXXXXX (typ vzťahu: ZECD2PR), s vymeriavacím základom XX,XX eur v mesiacoch: 04/2022 - 07/2022, 12/2022. Aktuálne (v čase zadania lustrácie, t.j. k 19.07.2023) jej nie sú vyplácané žiadne dávky (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti).
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni ohľadne manžela navrhovateľky zo dňa 19.07.2023 (č.l. 19) vyplýva, že tento nemá ako odvádzateľa poistného v Slovenskej republike uvedený žiadny subjekt; taktiež mu aktuálne (v čase zadania lustrácie, t.j. k 19.07.2023) nie sú vyplácané žiadne dávky (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, poistenie v nezamestnanosti).
10. Z Výpisu zo živnostenského registra (č.l. 54) vyplýva, že manžel navrhovateľky má živnosť s predmetom podnikania: kuriérske služby s dňom vzniku oprávnenia: 23.11.2022.
11. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žuť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
15. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
20. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
21. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
22. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
24. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.
25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.
26. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov už nemožno očakávať
obnovenie ich manželského spolužitia. S rozvodom manželstva súhlasil i manžel navrhovateľky. Súd ustálil, že je tomu tak najmä z toho dôvodu, že manželia už spolu nežijú, nerozumejú si, žijú oddelené životy a to najmä pre ich rozdielnosti v kultúrnych a povahových vlastnostiach, rozdielnosti ich životných cieľov a predstáv ohľadom spoločnej budúcnosti. V čase rozhodovania súdu manželia už žijú oddelene, nestýkajú sa, ich manželstvo je len formálnym zväzkom a z rodinno-právneho hľadiska ich t.č. už nič, okrem spoločného syna, nespája. Ohľadne úpravy práv a povinností vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu sa však spolu dokázali v záujme dieťaťa dohodnúť. Obaja manželia zhodne prejavili svoju slobodnú vôľu rozviesť sa, preto súd návrhu navrhovateľky pokiaľ sa týka rozvodu manželstva vyhovel, keďže mal za preukázané, že došlo k rozvratu, tento pretrváva a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia účastníkov tohto konania. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I.).
32. Vzhľadom k tomu, že s konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené i konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné práva a povinnosti rodičov k ich maloletému synovi taktiež týmto rozhodnutím upraviť, pričom ako poklad pre rozhodnutie súdu o tejto otázke súd vzal samotnými rodičmi súdu predloženú rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu pre čas po rozvode a z tejto vychádzal, samozrejme za súčasného prihliadnutia ku všetkému, čo za konania vyšlo najavo ako aj k obsahu a výsledkom všetkých vo veci vykonaných dôkazov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia dieťaťa uzatvorili a vlastnoručne podpísali Dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k ich spoločnému maloletému synovi. V spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi ako aj obsahom spisu súd opätovne uvádza, že pri rozhodovaní o tejto časti návrhu vychádzal - ako z podkladu pre toto súdne rozhodnutie - primárne z obsahu predloženej rodičovskej dohody, ktorú rodičia uzatvorili a ktorou sa dohodli na úprave práv a povinností k ich maloletému synovi. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dieťa žije v domácnosti s matkou, kde výchovné prostredie bolo úradom prešetrené ako vyhovujúce. S návrhom na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasil i otec dieťaťa, preto súd návrh v časti zverenia dieťa matke považoval za odôvodnený a tomuto vyhovel (výrok II.). Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, kedy otec sa sám vyjadril, že sa zdržiava aj v zahraničí tak bolo dôvodným, aby súd (tak ako sa na tom aj rodičia dohodli) rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka; v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne, podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve dieťa nachádza (výrok II.). Súd zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou vo výške XXX,- eur mesačne k rukám matky (výrok II.), nakoľko túto sumu súd považoval za dostačujúcu vzhľadom na aktuálny vek a potreby dieťaťa, zohľadňujúc neexistenciu ďalších vyživovacích povinností a najmä tiež skutočnosť, že na tejto sume sa rodičia dohodli, pričom zároveň aj súd túto sumu považuje za primeranú a súladnú so záujmom a potrebami dieťaťa (výrok III.). Vzhľadom na žiadosť rodičov súd vo výroku IV. rozhodol, že poberateľom daňového bonusu a rodinných prídavkov je matka a vo výroku V. rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým kedykoľvek po dohode s matkou (zhodne s obsahom predloženej rodičovskej dohody).
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania postupujúc podľa uts. § 52 C.m.p., keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 C.m.p. (výrok VI.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Navrhovateľka a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať voči tomuto rozsudku odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení tohto rozsudku a po jeho stručnom odôvodnení pred súdom výslovne tohto svojho práva vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.