Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-354-2012.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: Marek Úradník - Ascon, s miestom podnikania Na Sihoti 1156/7, Dolný Kubín, IČO: 40 167 194, právne zastúpený spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti odporcovi: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, H., o zaplatenie 660,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 30. apríla 2012 č.k. 8C/11/2011-125, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 9,50 eur, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 660,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 660,- eur od 15.1.2010 až do zaplatenia. Dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie programového poplatku vo výške 340,- eur a sprostredkovateľského poplatku vo výške 320,- eur, nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom (označeným ako agentúra) a odporcom (označeným ako klient) bola dňa 15.2.2009 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní zamestnania v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31.5.2010. Na základe zmluvy mal navrhovateľ odporcovi sprostredkovať zamestnanie u zamestnávateľa: Hotel Gramaser/Rodina Ganahl, Ischgl 181, Rakúsko, Druh ekonomickej činnosti: gastronómia, Krajina pôsobnosti: Rakúsko, Druh práce: Pizza - Kuchár, Doba zamestnania: od 17.12.2009 do 30.4.2010, Výška mzdy: 1.575,- eur brutto - 1.200,- netto/mesačne + koncosezónne vyúčtovanie, Dátum nástupu do zamestnania: 16.12.2009, spolu s ďalšími podmienkami. Podľa tvrdenia navrhovateľa, pokiaľ prijímal odporcu do zamestnania a pokiaľ zisťoval podmienky uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní s navrhovateľom, podstatným bolo, či je vyučený v obore a či zvládne prípravu pizze. Na zvládnutie práce stačilo vedieť 30 až 50 slov nemeckých. Odporca prácu nezvládal nie kvôli jazykovej znalosti, ale z technických dôvodov. Na druhej strane odporca v konaní tvrdil, že hneď po príchode do zamestnania po sprostredkovaní, keď majiteľ hotela zistil, že nevie riadne po nemecky, chcel ho prepustiť. Až na naliehanie jeho sestry Z. C. ho vyskúšal na druhý deň s tým, že bol z práce poslaný preč, keďže dobre nemecky nerozumel a namiesto veľkej pizze urobil malú pizzu. Hodnotiac výsledky dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi
nevznikol nárok na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny podľa § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010 v spojení s vyhláškou č. 31/2004 Z.z., ktorá určovala v § 2 písm. a/, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 ako jednorazovú platbu, najviac 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie najviac na obdobie 6 mesiacov. Ak v danom prípade v zmysle § 25 ods. 2 až 4 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvne bola ustanovená povinnosť odporcu ako klienta zaplatiť navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi programový poplatok vo výške 340,- eur a sprostredkovateľský poplatok vo výške 320,- eur, jedná sa o absolútne neplatné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z.. V zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 v spojení s § 2 písm. a/ vyhlášky č. 31/2004 Z.z. mohla byť táto odmena dojednaná najviac vo výške 20 % z prvej mesačnej mzdy, teda maximálne 315,- eur. Keďže sa jedná o nedeliteľnú podstatnosť náležitostí zmluvy o sprostredkovaní (nemohol byť právny úkon neplatný len čiastočne podľa § 41 Občianskeho zákonníka) dospel k záveru, že dojednanie o výške programového poplatku aj sprostredkovateľského poplatku je absolútne neplatné v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi ním a odporcom spĺňa všetky zákonom uvedené náležitosti, obsahuje pracovné podmienky, ktoré sú jej povinnou náležitosťou v zmysle zákona, vrátane dojednania týkajúceho sa výšky úhrady za sprostredkovanie zamestnania. V konaní si uplatnil nárok na zaplatenie sprostredkovateľského poplatku vo výške 320,- eur podľa § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z., ale aj programového poplatku vo výške 340,- eur za sprostredkovanie zamestnania v zmysle ust. § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o povinnosti odporcu zaplatiť programový poplatok je nárokom na plnenie, ktorý je možné oddeliť od uzavretého právneho úkonu - zmluvy o sprostredkovaní v zmysle podmienok zákona č. 5/2004 Z.z.. K takémuto záveru je možné dôjsť aj výkladom uzavretej zmluvy v zmysle ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobnému návrhu vyhovie v plnom rozsahu.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Na pojednávaní žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 213 ods. 2 O.s.p. ako správny potvrdil.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého dôvodne nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na právnom posúdení veci, že pokiaľ v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010 v spojení s podmienkami uvedenými v § 2 písm. a/ vyhlášky č. 31/2004 Z.z. mohol navrhovateľ požadovať zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny najviac 20 % z prvej mesačnej mzdy, teda maximálne 315,- eur, pričom ak žiadal zaplatenie vyššej sumy (presahujúcej), je takéto dojednanie v celom rozsahu neplatné, krajský súd v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. poučil účastníkov o možnom právnom posúdení veci, že uplatnený nárok je potrebné posudzovať v zmysle podmienok zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a nárok na zaplatenie programového poplatku podľa § 774 a § 775 Občianskeho zákonníka je možné považovať za obchádzanie zákona č. 5/2004 Z.z., a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania okresným súdom bolo nepochybne zistené, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 15.12.2009 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní zamestnania podľa § 25 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.5.2010. Podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona sprostredkovateľovi vzniká nárok na poplatok až po prijatí uchádzača do sprostredkovateľského zamestnania. Bližšie podmienky nároku na sprostredkovateľský poplatok podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona upravuje vykonávacia vyhláška č. 31/2004 Z.z.. Podľa § 2 písm. a/ citovanej vyhlášky, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu, môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu od fyzickej osoby podľa § 25 ods. 3 zákona ako jednorazovú platbu, najviac 20 % z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, ak sprostredkuje zamestnanie, najviac na obdobie 6 mesiacov. Z výkladu ust. § 25 ods. 3, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 31/2004 Z.z. vyplýva, že nárok na sprostredkovateľskú odmenu vzniká, až keď je uchádzač prijatý do sprostredkovaného zamestnania, a to z prvej mesačnej mzdy alebo z prvého mesačného platu uchádzača o zamestnanie. Z vykonaného dokazovania (na základe dôkaznej iniciatívy navrhovateľa) nebolo preukázané splnenie uvedených zákonných podmienok, t.j. že odporca ako uchádzač o zamestnanie bol prijatý do zamestnania a že poberal mesačnú mzdu od sprostredkovaného zamestnávateľa.
Pokiaľ navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie programového poplatku vo výške 340,- eur podľa ust. § 774 a § 775 dojednaného v zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.12.2009, krajský súd považoval uvedené dojednanie a uplatnený nárok za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu obchádzania zákona č. 5/2004 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
Podľa súčasnej zaužívanej súdnej praxe (viď napr. R 35/1975) zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči záujmom spoločnosti (od 1.1.1992 sa používa iba pojem „dobré mravy“) je od počiatku absolútne neplatná; nie je rozhodné, či účastníci o dôvode jej neplatnosti vedeli. V skutkovej vete § 39 Občianskeho zákonníka je vyjadrená neplatnosť právneho úkonu pre jeho nedovolenosť, ktorá nastáva v prípadoch, že právny úkon odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Musí sa jednať o obsah alebo účel vykonaného právneho úkonu.
V súlade s vyššie uvedeným krajský súd vyvodil, že ak sa jedná o sprostredkovanie zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z.z., sprostredkovanie na základe tohto zákona je „lex specialis“ vo vzťahu k „všeobecným“ ustanoveniam o sprostredkovateľskej zmluve, upravenej podľa ust. § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. Ak teda zákon č. 5/2004 Z.z. v danom prípade upravoval podmienky možnosti sprostredkovania zamestnania medzi navrhovateľom a odporcom a „osobitne“ upravoval aj podmienky sprostredkovania zamestnania za úhradu (v spojení § 2 písm. a/ vyhlášky č. 31/2004 Z.z.) dojednanie o programovom poplatku - nároku sprostredkovateľa na plnenie podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, krajský súd považoval za absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených skutočností a na základe takéhoto právneho posúdenia veci, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľa ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania - z titulu vzniknutých nákladov na cestovné za vykonanie cesty na odvolacie pojednávanie na krajský súd dňa 13.2.2013, z Tvrdošína do Žiliny a späť, vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom 2x 4,75 eur, celkovo 9,50 eur. Krajský súd nepriznal odporcovi náhradu cestovných výdavkov za vykonanie cesty osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, keďže na výzvu odvolacieho súdu odporca nepredložil doklady od vozidla (tzv. veľký technický preukaz), z ktorého by bolo možné zistiť, o aký konkrétny typ vozidla sa jedná, aká je deklarovaná priemerná spotreba vozidla.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .