Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-97-2012.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/97/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: DEA, spol. s r. o., Jurigovo nám. 7, Bratislava 841 05, IČO: 31 319 891, zast.: JUDr. Eva Káčerová, advokátka, Republiky 30, Žilina 010 01, proti odporcovi: HIM TRADE, a.s. v likvidácii, Domkárska 12, Bratislava 821 05, IČO: 35 826 100, o zaplatenie 4.672,60 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.672,60 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.6.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 280,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v sume 1.132,83 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 6.3.2012 domáhal zaplatenia sumy 6.672,60 EUR s prísl., titulom neuhradenia zostatku kúpnej ceny za dodaný tovar - kúpeľňové zariadenie a sanitu.
Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal odporcovi tovar - kúpeľňové zariadenie a sanitu a po zrealizovaní objednávky mu vystavil tovarovú faktúru č. 0120090623 zo dňa 9.4.2009, splatná dňa 8.6.2009 na sumu 11.672,60 EUR. Dodanie a prevzatie tovaru je potvrdené na dodacom liste č, 00120090225. Dňa 27.5.2009 bola prevedená čiastočná úhrada faktúry vo výške 7.000,- EUR, po prevedení ktorej dlh na faktúre aj naďalej predstavuje sumu 4.672,60 EUR. Keďže odporca do dňa spisovania návrhu svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar nesplnil a tento mu vznikol z podnikateľskej činnosti, navrhuje odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 4.672,60 EUR ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.6.2009 do zaplatenia.
Právny zástupca navrhovateľa a odporca boli na pojednávanie konané dňa 12.2.2013 riadne predvolaní (termín pojednávania vzali na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní). Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, odporca sa z neúčasti neospravedlnil, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa, splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľ dodal odporcovi tovar, ktorého prevzatie potvrdil na dodacom liste č. 0120090225 zo dňa 9.4.2009. Cenu dodaného tovaru navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 0120090623 zo dňa
9.4.2009 na sumu 11.672,60 EUR, z ktorej dňa 26.5.2009 uhradil sumu 7.000,- EUR. Zostávajúcu cenu dodaného tovaru v sume 4.672,60 EUR však doposiaľ neuhradil.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ mu dodal zariaďovacie predmety určené na stavbu Jégeho Alej, Bratislava. Zariadenia vykazujú vady pri funkcii a preto ich nemôžu odovzdať svojmu odberateľovi a odovzdať kompletnú stavbu.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že argument odporcu uvedený v odpore sa nezakladá na pravde, je zavádzajúci a právne absolútne nerelevantný. Odo dňa dodania tovaru, ktorého zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania uplynulo viac ako tri roky a odporca k dnešnému dňu nepodal navrhovateľovi žiadnu správu o vadách tovaru a neuplatnil si žiadny zo zákonných nárokov z vád tovaru. Odporca si teda nesplnil svoju základnú povinnosť podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka včas oznámiť vady, t.j. podať správu o vadách bez zbytočného odkladu po tom, čo ich ako kupujúci vady zistil. Odporca naopak svojim konaním, kedy po prevzatí tovaru previedol dňa 27.5.2009 čiastočnú úhradu predmetnej faktúry vo výške 7.000,- EUR a to bez akýchkoľvek námietok alebo uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady tovaru, v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Odporca aj po dodaní tovaru, ktorého zaplatenie je predmetom tohto konania, naďalej od navrhovateľa objednával tovar. Kvalitu tovaru a služieb navrhovateľa odporca teda poznal, tieto mu vyhovovali a aj preto pokračoval v objednávaní tovaru od navrhovateľa bez toho, aby tento reklamoval. Faktúra č. 0120090623, ktorá je predmetom tohto súdneho konania je len jedna z mnohých, ktoré odporca do dnešného dňa za dodanie tovaru navrhovateľovi neuhradil. V obchodnom vestníku OV 2010/87 zo dňa 7.5.2010 je uverejnená zmena zápisov v obchodnom registri týkajúca sa vstupu odporcu do likvidácie dňom 9.4.2010 a oznámenie, že likvidátorom je Ing. Konštantín Vaňo, Kosatcova 2, 841 05 Bratislava so vznikom funkcie 9.4.2010. Na základe uvedeného oznámenia navrhovateľ poslal prihlášku svojich splatných a neuhradených pohľadávok, ktoré eviduje voči odporcovi do likvidácie. Prihláška pohľadávok obsahovala údaje o splatných a neuhradených faktúrach a jej prílohou boli neuhradené faktúry s dodacími listami. Prihláška pohľadávok do likvidácie bola doručená jednak odporcovi a jednak aj samotnému likvidátorovi. Odporca ako ani samotný likvidátor ani v dobe po doručení prihlášky pohľadávky do likvidácie žiadnym spôsobom nenamietali existenciu alebo oprávnenosť prihlásených pohľadávok a tiež neoznámili existenciu vád tovaru. Likvidátor odporcu bol nečinný aj v súvislosti so vstupom odporcu do likvidácie, kedy si nesplnil ani svoju základnú zákonnú povinnosť podľa § 73 Obchodného zákonníka. Odporca k dnešnému dňu nijakým spôsobom tovar, ktorého zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania nereklamoval, nepodal žiadnu správu o vadách tovaru a neuplatnil si ani žiadne nároky zo zodpovednosti z vád tovaru. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odporca podal odpor účelovo, len s úmyslom predlžovať súdne konanie a oddialiť svoju povinnosť zaplatiť za dodaný a použitý tovar.
Právna zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že navrhovateľ nemá žiadnu vedomosť o tom, že dodaný tovar bol zo strany odporcu akýmkoľvek spôsobom reklamovaný. Odporca vykonal čiastočnú úhradu faktúry, ktorou bola cena dodaného tovaru vyúčtovaná a týmto spôsobom uznal navrhovateľovu pohľadávku.
Splnomocnený zástupca odporcu k veci uviedol, že nepopierajú existenciu obchodného vzťahu s odporcom. Zo strany odporcu bola reklamovaná časť tovaru a to sprchové zásteny. Reklamácia mala byť vykonaná emailom. Okrem záväzkov má odporca aj pohľadávky voči generálnemu dodávateľovi projektu obytný súbor Jégeho alej Bratislava. Čiastočnú úhradu pohľadávky navrhovateľa odporca vykonal v takom rozsahu, v akom bola uhradená predmetná pohľadávka generálnym dodávateľom.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obch. zák., za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 409 ods.1 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 427 ods. 1 Obch. zák., kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
Podľa § 428 ods. 1 Obch. zák., právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 428 ods. 2 Obch. zák., na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s
tovarom.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného v dodacom liste a faktúre, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporná nebola ani skutočnosť, že navrhovateľ tovar odporcovi dodal. Odporcom bolo iba namietané, že dodaný tovar mal vady, ktoré reklamoval.
Pre spôsob platenia kúpnej ceny sú predovšetkým rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a 450 a všeobecné ustanovenia § 337 až 339 Obch. zák.
Ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom (R 124/1999). Odporca tovar prevzal dňa 9.4.2009, nárok na zaplatenie kúpnej ceny teda navrhovateľovi vznikol už uvedeným dňom, keďže dohoda upravujúca splatnosť ceny medzi účastníkmi uzavretá nebola, a dňom nasledujúcim (10.9.2009) je odporca s jej zaplatením v omeškaní. Odporca z vyúčtovanej kúpnej ceny vykonal čiastočnú úhradu (7.000,- EUR), pričom platbu označil variabilným symbolom zhodným s faktúrou. Súd má za to, že uvedeným úkonom došlo zo strany odporcu k platnému
uznaniu záväzku v zmysle 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák. Súd z uvedených dôvodov odporcu zaviazal na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny v sume 4.672,60 EUR.
Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (nárok mu pritom vznikol už dňom nasledujúcim po prevzatí tovaru), ktorý bol aj súdom za požadované obdobie a v požadovanej zákonnej výške 9 % ročne priznaný.
V nadväznosti na čiastočnú úhradu súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré sú, vzhľadom na v podstate totožnú právnu úpravu, primerane použiteľné aj v SR.
„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú.
V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku),
ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
„Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení § 407 ods. 3 OBZ.“ (uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006)
Odporca v konaní nepreukázal, že záväzok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela ako aj úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odporca rovnako nepreukázal v odpore tvrdené skutočnosti, keďže súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že vady dodaného tovaru včas reklamoval a zároveň si uplatnil niektorý z nárokov z vád
tovaru podľa § 436 ods. 1 Obch. zák. Súd preto považuje jeho obranu za neopodstatnenú a účelovú.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 280,- EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 1.132,83 EUR [4 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 15.1.2013 - á 170,97 EUR, 3 krát režijný paušál 7,63 EUR, 1 krát 7,81 EUR, náhrada za stratu času za 10 polhodiny á 13,01 EUR v sume 130,10 EUR, náhrada cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom zo Žiliny do Bratislavy a späť v sume 119,21 EUR, DPH zo sumy 844,68 EUR /4 x 170,97 + 3 x 7,63 + 7,81 + 130,10/ vo výške 20 % v sume 168,94 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.