Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/65/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci maloletého dieťaťa Y. S., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom pre toto konanie Ú. F., X. Q. Y. H., F. L., dieťa rodičov matky, Y. S., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. XXX, S. Č. X. XXX ( J. Q. O.) a otca P. X., A.. XX.X.XXXX, A. W. U. Č.. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom pre konanie B. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U., Č.. XXX, na návrh starej matky O. S., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XXX, za účasti starého otca P. S., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, toho času X. XXX, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. XC/XXX/XX-XX zo dňa 23.4.2001 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XXP/XXX/XX-XX zo dňa 4.12.2003 a to tak, že sa zveruje maloletý Y. S., A.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky O. S., A.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a rodičia maloletého a to každý z nich samostatne sa zaväzujú prispievať na výživu maloletého mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákon o rodine, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom výživné je každý z rodičov povinný uhrádzať k rukám starej matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 11.9.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh starej matky na zverenie maloletého Y. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa o maloletého osobne stará od jeho 4. rokov a má vytvorené pre neho podmienky pre zdravý rozvoj jeho osobnosti. Matka maloletého býva toho času v spoločnej domácnosti so svojim terajším partnerom, s ktorým má ďalšie dve deti. Domácnosť, v ktorej býva tvorí 17 členov a maloletý Y. nie je synom terajšieho partnera matky maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vyšlo najavo, že navrhovateľka, stará matka maloletého Y. je vydatá a keďže v zmysle platnej právnej úpravy k zvereniu maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti sa má právo vyjadriť aj jej terajší manžel, P. S., súd uznesením sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 22.10.2012 pribral do konania ako účastníka i tohto starého otca maloletého Y..

Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo doručiť súdne písomnosti otcovi maloletého na jeho poslednú známu adresu na území Slovenskej republiky, a keďže podľa vyjadrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru U. sa otec maloletého toho času zdržiava na neznámej adrese v Y., pričom miesto pobytu súdu neoznámili ani blízki príbuzní otca maloletého dieťaťa, súdu uznesením sp. zn. XXP/XX/

XXXX-XX, zo dňa 14.12.2012 ustanovil otcovi maloletého za opatrovníčku pre konanie jeho matku B. X., A.. XX.XX.XXXX.

Súd predvolal na pojednávanie matku maloletého, starú matku, starého otca, maloletého Y., kolízneho opatrovníka, ako aj následne opatrovníčku otca maloletého dieťaťa. Opatrovníčka otca maloletého dieťaťa sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila pre zdravotné problémy. Súhlasila s tým, aby sa rozhodlo bez jej prítomnosti a preto súd napokon konal a rozhodoval aj bez jej prítomnosti.

Navrhovateľka - stará matka vo svojej výpovedi zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že o vnuka sa stará od jeho 4. rokov, kedy jej ho prenechala jej matka potom, čo odišla k svojmu druhovi F. O.. O vnuka sa stará navrhovateľka spolu so svojim manželom. Spoločne poberajú štátne sociálne dávky vo výške cca. 310,-- Eur mesačne a bývajú v rodinnom dome spolu s maloletým vnukom a tiež ich maloletým synom D., ktorý bude mať 17. rokov. Maloletý Y. toho času navštevuje Základnú školu, 6. ročník a s matkou sa pravidelne stretáva. Nestretáva sa však s otcom, ktorý ho ani nebol pozrieť. Stará matka sa po zdravotnej stránke cíti byť v poriadku a je presvedčená, že sa dokáže o vnuka riadne postarať.

Manžel navrhovateľky - starý otec maloletého udelil súhlas do zápisnice k tomu, aby maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželky. Zároveň, v rámci svojej účastníckej výpovede v plnom rozsahu potvrdil výpoveď navrhovateľky.

Matka maloletého súhlasila so zverením jej syna do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Potvrdila výpoveď navrhovateľky, že táto sa o maloletého Y. stará od 4. rokov. Matka maloletého toho času býva v domácnosti svokry, so svojim terajším partnerom. Okrem mal. Y. má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, ktoré má so svojim terajším druhom. Toho času je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 194,60 Eur mesačne a tiež poberá prídavky na tri maloleté deti, vrátane maloletého Y.. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, a do domácnosti, ktorú obýva, prispieva sumou 100,-- Eur mesačne na stravu.

Maloletý Y. vo svojej výpovedi potvrdil, že býva u navrhovateľky od svojich 4. rokov. Navrhovateľka sa o neho riadne a dobre stará a prejavil želanie naďalej s ňou bývať. Odmietol ísť bývať k matke, pričom uviedol, že sa s ňou každý deň stretáva, keďže bývajú v tej istej obci. S učením mu pomáha navrhovateľka, u ktorej býva.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrhu starej matky vyhovieť a rodičov maloletého zaviazať na úhradu výživného vo výške primeranej jeho potrebám a zodpovedajúcej schopnostiam a možnostiam rodičov.

Súd z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XX-XX zo dňa 23.4.2011 mal preukázané, že maloletý Y. bol týmto rozsudkom zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu od 26.11.2000 výživným vo výške 150,-- Sk mesačne. (4,98 Eur).

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. XXP/XXX/XX-XX zo dňa 4.12.2003 bola otcovi maloletého zrušená jeho vyživovacia povinnosť k maloletému Y. počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že sa tak stalo potom, čo mal súd preukázané, že osobné a majetkové pomery otca sú natoľko nepriaznivé, že v súčasnosti nie je možné trvať na tom, aby vzhľadom k výške svojho príjmu, bez ohrozenia vlastnej existencie, platil výživné.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. A. Q., F. L. zo dňa 6.2.2013 vyplynulo, že mal. Y. býva v domácnosti navrhovateľky a jej manžela, kde spolu s nimi bývajú ešte dve maloleté deti, ich dospelej dcéry O., a tiež maloletý syn D. a dospelý syn T.. Rodina spoločne užíva dve miestnosti a kuchyňu s príslušenstvom, pričom zariadenie domácnosti je jednoduché, účelné a primerané veku starých rodičov. V dome nemajú zavedenú vodu a sociálne zariadenie majú vonku. Maloletý Y. má

vytvorené primerané sociálne podmienky pre všestranný rast a vývoj. V domácnosti starých rodičov si zvykol, je tam spokojný a odmieta ísť bývať k matke. Táto do jeho 4. rokov s nimi bývala v spoločnej domácnosti, ale potom, čo spoznala svojho terajšieho druha F. O., odišla bývať k nemu a toho času má s nim dve maloleté deti.

Zo správy Obce X. vyplynulo, že navrhovateľka pracuje v obci, v rámci menších obecných služieb. Svoje deti vychovala v skromných podmienkach a tieto boli vždy upravené a čisté. V obci má dobrú povesť. Matka maloletého žije so svojim druhom, s ktorým má dve deti. a s ktorými žijú v rodinnom dome jeho rodičov. Na verejnosti vystupuje slušne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, F. L. vyplynulo, že matka maloletého dieťaťa bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 6.11.2006 na vlastnú žiadosť, bez udania dôvodu. Od tohto obdobia sa o nej nevedú žiadne záznamy. Navrhovateľka je naproti tomu vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a spolu so svojim manželom a dvoma maloletými deťmi je jej vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a príspevok k tejto dávke vo výške 308,94 Eur mesačne.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., F. P. nad W. otec maloletého je občanom v hmotnej núdzi a od mája 2012 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke v sume 62,50 Eur mesačne. Nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok a v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa nachádza od 20.4.2012.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa , ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých )

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,65 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v súčasnej dobe v jeho záujme. Navrhovateľka sa fakticky v súčasnej dobe stará spolu so svojim manželom o maloletého už dlhodobo, keďže jeho matka si založila vlastnú rodinu so svojim terajším partnerom, s ktorým aj vedie spoločnú domácnosť, v ktorej maloletý Y. neprebýva. Biologický otec o maloletého Y. neprejavuje žiaden záujem. Manžel navrhovateľky prejavil súhlas so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a keďže maloletý má v domácnosti navrhovateľky vytvorené vhodné výchovné prostredie, v osobe navrhovateľky a jej manžela súd nezistil žiadne také negatíva, ktoré by bránili zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže v prípade, keď súd rozhoduje o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby, je v zmysle zákona povinný určiť aj výživné zo strany rodičov na maloletého, súd rozhodoval aj o tejto otázke. Pri určení výživného zo strany oboch rodičov súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Podľa týchto matka v súčasnej dobe nepoberá žiadne dávky, a na druhej strane otec maloletého je len poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Berúc do úvahy tieto skutočnosti preto súdu ustálil výšku výživného zo strany rodičov na maloletého Y. a to pre každého z nich mesačne na sumu minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, čo v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje čiastku 26,65 Eur mesačne, a na takéto výživné oboch rodičov zaviazal počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení začiatku tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu (R 4/1987), v zmysle ktorej v prípade zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča je možné určiť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu rodičom až od právoplatnosti rozsudku o zverení tohto dieťaťa do výchovy inej osoby. K skoršiemu dátumu by bolo možné začiatok vyživovacej povinnosti u rodičov stanoviť len v prípade, že táto fyzická osoba iná od rodiča prevzala dieťa do svojej starostlivosti na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom, čo však nie je tento prípad.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).