Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-5-2013.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Y. W., narodená XX.XX.XXXX a H. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako otec, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov Y. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom T., L. XXX/X, občianka ČR a T. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T., L. XXX/X, občan SR v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v tomto znení:
Súd z v e r u j e maloleté deti Y. W., narodená XX.XX.XXXX a maloletú H. W., narodená XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca T. W., narodený XX.XX.XXXX, ktorý bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka Y. Q., narodená XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí Y. W. a H. W. na každé dieťa zvlášť v sume po 70 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Takto určené výživné je matka p o v i n n á zasielať k rukám matky vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca mesačne vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí žiadal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal platením výživného vzhľadom k tomu, že matka v súčasnej dobe pracuje v Českej republike.
Matka maloletých detí aj kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár súhlasili so schválením rodičovskej dohody.
Podľa zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnom období 25,38 Eur.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa zákonného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.