Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-68-2012.pdf
PDF · 122.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v trestnej veci proti mladistvému F. F., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 13. februára 2013 pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Tibora Šuláka a prísediacich Evy Černekovej a Heleny Pajdovej takto
rozhodol:
Obžalovaný: mladistvý F. F., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom W., prechodne bytom M., Z. XXXX,
sa uznáva za vinného, že
1)
dňa 24. júna 2011 v čase okolo 12.00 hodiny počas jazdy osobným vlakom číslo 4811 z I. E. do N. vulgárne nadával V. Z., narodenému XX. XX. XXXX, a vyhrážal sa mu, že ho zbije a keď vystúpi z vlaku zomrie, pričom tieto vyhrážky opakovane nahlas povedal svojim kamarátom, ktorí s ním spolu cestovali vo vlaku tak, aby to počul aj poškodený a pritom ukazoval smerom k nemu, v dôsledku čoho poškodený v obave o svoje zdravie a život z vlaku telefonoval svojmu kamarátovi, aby ho prišiel čakať na železničnú stanicu v N.,
2)
dňa 24. júna 2011 v čase okolo 12.20 hodiny v N. na železničnej stanici fyzicky napadol V. Z., narodeného XX. XX. XXXX, tak, že ho rukou zovrel okolo krku a udrel ho päsťou do čela, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem na chrbát, následne ho kopol do ľavej časti tváre v oblasti pod okom, ktorým konaním mu spôsobil pohmoždenie a krvný výron na čele, pohmoždenie s krvným výronom pod ľavým okom a zlo- meninu hornej čeľuste vľavo s minimálnym posunutím kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžadovali dobu liečenia v trvaní 4 týždňov, pričom podľa znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgie pri takto vedenom útoku mohol spôsobiť poškodenému aj zranenia ťažkého charakteru, a to jednoduchú alebo dvojitú zlomeninu dolnej čeľuste s posunutím kostných úlomkov a vnútrolebečné poranenie, a to pohmoždenie mozgového tkaniva, vnútrolebečné alebo vnútromozgové krvácanie,
teda
v bode 1)
inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
v bode 2)
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal,
v bode 1)
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona,
v bode 2)
- pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j), § 37 písmeno h),
§ 38 odsek 2, § 41 odsek 2 a § 117 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere
2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Mladistvý obžalovaný F. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa žalovaného skutku nedopustil. Bolo to niekoľko mesiacov predtým, keď cestoval z Z. od priateľky, chcel si prisadnúť k poškodenému, keď mu tento začal nadávať a preto si sadol radšej niekde inde. Zhruba o mesiac dva sa opäť stretli vo vlaku, vtedy sa vedľa neho zastavil a povedal mu, že by sa s ním chcel porozprávať o tejto veci, nakoľko sa poznajú od detstva. Poškodený mu opäť začal nadávať a aj on mu nadával. Sadol si však vedľa a keď prišli do N., tak vystúpili von z vlaku. Vtedy ho chytil za rameno a opýtal sa ho, prečo sa tak k nemu správal v tom predchádzajúcom prípade. Vtedy sa poškodený otočil, vytiahol kľúče z vrecka a týmito ho začal biť po hlave. Keď to videli jeho priatelia, prišli k nim a W. ho odsotil, pričom poškodený spadol. Nevedel uviesť ako spadol, pretože on stál vtedy k nim chrbtom. O tom, že spadol, vedel iba od nich, teda od W. a M.. Vtedy povedal poškodenému iba to, že toto nechcel. Čakali tam na starého otca M., on vtedy prišiel a ich zobral autom do mesta. V minulosti sa stalo, že nakoľko bol najmladším členom partie, tak ho šikanovali, a to hlavne poškodený. On mu napríklad nafúkal KO spray do očí alebo mu poškodil košeľu. Poškodenému sa nevyhrážal, iba mu nadával podobnými výrazmi, ako on jemu. Poškodeného videl ležať na zemi, a to tak, že ležal na chrbte. Neudrel ho, či ho však udrel niekto iný, uviesť nevedel, lebo to nevidel. S poškodeným chcel dobre vychádzať, pretože sa už dospel a nechcel s ním mať zlé vzťahy.
Pretože v štádiu prípravného konania mladistvý obžalovaný vypovedal odlišne, súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi zo štádia prípravného konania. V štádiu prípravného konania mladistvý obžalovaný uviedol, že dňa 24. 06. 2011 o 11.52 hodine mu odchádzal vlak z I. E. do N.. Cestou vo vlaku, keď sedel so svojimi kamarátmi S. W. a F. M., ktorí tiež išli s ním z I. E. do N., pričom sedeli vedľa boxu, resp. oproti, kde sedel V. Z., pokiaľ vie, tak s nejakou svojou priateľkou E. z Z., jej priezvisko uviesť nevedel, sa chcel porozprávať s V. Z. o tom, že prečo mu nadával kvôli jeho priateľke, preto ho požiadal, aby šiel s ním sa porozprávať. On to však odmietol a takto počas cesty vlakom ho nechal na pokoji. Registroval, že mu nejako zanadával, ale už nevedel, čo mu presne povedal. On mu na to niečo povedal, asi mu tiež vynadal, ale sa už nepamätal že ako. Potom spolu so svojimi kamarátmi, ktorých vyššie uviedol, vystúpili
na stanici v N.. Tam vonku na vlakovej stanici pristúpil k V. Z., ktorého chytil za rameno a povedal mu, že sa s ním chce rozprávať. On mu na to nič nepovedal, ale sa naňho zahnal so zväzkom kľúčov, ktoré držal v ruke. Zachytil tento jeho naznačený úder, potom ho druhou rukou chytil pod krk, a to preto, lebo sa bránil jeho útokom kľúčmi. Potom sa mu snažil dohovoriť, ale nebolo to možné, lebo jeho priateľka na neho stále zjapala, teda vykrikovala, aby ho nechal a aby ho pustil. Vtedy sa mu Z. vyšmykol zo zovretia a začal ho biť tými kľúčmi po hlave. Udrel ho po hlave po temene vzadu asi viac ako 3-krát. Vtedy tam pribehol jeho kamarát S. W., ktorý nevedel presne, či sotil alebo udrel V. Z., následkom čoho tento spadol na zem a vtedy V. Z. vynadal. S. W. už vtedy od nich odstúpil. F. M. išiel dopredu čakať svojho starého otca, ktorý ich mal odviesť autom domov, takže tento v podstate pri bitke prítomný nebol, resp. sa jej nezúčastnil. Tento mu len následne povedal, že videl časť tohto incidentu, ale celé to nevidel. Potom, ako Z. spadol na zem, on so svojimi kamarátmi odišiel autom domov. Cestou domov v aute sa už o tom nebavili, len ho S. ošetril, a to takým spôsobom, že mu dal papierové vreckovky na hlavu, ktorá mu krvácala. Potom ho F. starý otec vyložil doma aj s S. v N. na Ulici O. T.. So svojimi zraneniami u lekára nebol. Poškodeného nekopali a on ho ani neudrel. On sa nevyhrážal poškodenému, len si navzájom nadávali. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami mladistvý obžalovaný uviedol, že bolo to tak, ako je to uvedené v zápisnici z príprav-ného konania, vtedy povedal pravdu.
Svedok poškodený V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pamätá sa na to, že si sadli v I. E. do kaviarne, potom si kúpili lístok a nastúpili do vlaku. Následne z vlaku ešte vystúpili, aby si išli zapáliť pred stanicu a tam to všetko začalo. Tam začal obžalovaný kričať na nich, presne si už nepamätá na to, že čo kričal. Vtedy tam bol so E. E. a O. E.. Potom nastúpili do vlaku aj oni, sadli si o jedno sedadlo vedľa ako obžalovaný a jeho priatelia sedeli. Potom vlak odchádzal. F. ho začal volať a hovoril mu, aby si sadol k nim, ale on mu povedal, že sa nemajú o čom rozprávať. Potom tam oni rozprávali o nejakej bitke, následne chcel zavolať bratrancovi, aby pre istotu čakal na neho na stanici, keby náhodou bol nejaký problém. Potom mu obžalovaný začal hovoriť zvýšeným hlasom, že môže volať hocikomu, jeho to nezaujíma. Snažil sa zavolať viacerých, ale nikto nemal čas. Vtedy zavolal W. B., aby prišiel pre nich, ale tento prišiel až neskôr. On ho zobral aj domov zo stanice, ako aj išiel s ním k lekárovi. Vo vlaku mu obžalovaný rozprával a smial sa so svojimi kamarátmi. Keď vlak zastavil v Z., tak O. vystúpila a vtedy vystúpil aj jeden jeho známy. Obžalovaný mu povedal, že bude veľmi zle do...ý, a kývol hlavou smerom k nemu. Hovoril to tomu známemu. V N. vystúpili z vlaku, E. E. sa postavila za neho, aby sa náhodou nepochytili. Obžalovaný mu vtedy povedal, že zbytočne sa medzi nich postavila jeho priateľka, aj tak sa porozprávajú o tom, o čom potrebujú. Ako vystúpili z vlaku, tak sa vydali na cestu, aby vyriešili ich veci. Následne prišiel za ním obžalovaný, chytil ho pod krk, aby sa nevedel brániť. Obžalovaný ho nepúšťal a on už nemal vzduch, nevedel dýchať. Dvakrát ho vyzval, aby ho pustil, lebo už nemá vzduch, obžalovaný sa len usmieval. Potom vybral kľúče a dvakrát ho udrel do oblasti temena, aby ho pustil. Ani vtedy ho nepustil, potom dostal dva údery päsťou a spadol na zem. Chcel sa postaviť zo zeme, ale obžalovaný zase prikročil k nemu a pätou ho kopol do hlavy. Následne odtiaľ odbehli a asi o 2 minúty neskôr dorazil B.. S ním išli najprv domov a keďže sa mu točila hlava a aj ho bolela, mal nutkanie na zvracanie, preto mu matka odporúčala, aby išiel k lekárovi. Keď sa vo vlaku rozprávali o bitke, rozumel toľko, že sa rozprávajú o ňom, že nech len vystúpi z vlaku a bude zbitý. Obžalovaný ho chytil za krk odzadu. Obžalovaný ho udrel do čela a potom do nosa, následne spadol na zem a potom ho kopol. Kopanec ho zasiahol do lícnej kosti vľavo. Videl, že to bol obžalovaný, kto ho udrel a kopol. Či na neho útočil aj niekto iný, to uviesť nevedel.
V štádiu prípravného konania poškodený vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi zo štádia prípravného konania. V štádiu prípravného konania poškodený uviedol, že dňa 24. 06. 2011 o 11.52 hodine išiel domov z I. E. do N. vlakom. Asi o 11.10 hodine sa stretol so sestrou svojej priateľky O. na druhom nástupišti, pričom všetci traja išli v čase o 11.15 hodine fajčiť pred stanicu
v I. E. a vtedy tam už bol F. F. spolu s dvoma svojimi kamarátmi, ktorých on nepoznal. F. mu začal nadávať, že je buzerant a vulgárne mu nadával nadávky, na ktoré sa už nepamätá. Uviedol, že F. F. pozná od malička, nakoľko vyrastali spolu na jednom sídlisku, a to na S. ulici v N.. Keď dofajčili, šli naspäť do vlaku. Vo vlaku si spolu sadli do oddielu, on, priateľka a jej sestra. Po chvíli prišiel F. F. s kamarátmi, ktorí si sadli do oddielu hneď vedľa nich. Keď ešte vlak stál, F. F. hovoril svojim kamarátom, že ako vystúpi, tak zomrie. On mu vtedy nepovedal nič. V čase o 11.52 hodine odišli vlakom smerom do N. a počas chodu vlaku hovoril F. kamarátom, že veľmi dostane. Na železničnej stanici Z. vystúpila priateľkyna sestra O. a aj jeden F. kamarát, ktorý pristúpil v I. E. ako tretí. Keď tento jeho kamarát stál pod oknom vonku na stanici, tak mu F. povedal, že tohto tu vedľa zbijem a hlavou kývol na neho. Ešte
mu povedal, že keby vystúpil v Z., tak určite zomrie. Keď vlak odišiel zo železničnej stanice Z., zavolal on svojich kamarátov, že potrebuje pomoc a že sa bojí F.. Jeden z F. kamarátov keď dotelefonoval, povedal, že môže volať koho chce, ak tak dostanú všetci. Počas chodu vlaku mu F. povedal, aby si sadol k nim, aby sa porozprávali. On mu povedal, aby ho nechal na pokoji. Toto zopakoval asi dvakrát. Po vystúpení z vlaku na železničnej stanici N. v čase o 12.20 hodine šiel od železničnej stanice spolu so svojou priateľkou okolo bývalého tranzita, kedy k nemu zozadu pristúpil F., ktorý vystúpil po ňom z vlaku a chytil ho pravou rukou okolo krku, zovrel ho a začal ho ťahať smerom von zo stanice, pričom mu povedal, že teraz sa porozprávajú, keď sa mu vo vlaku nechcel. Ešte mu F. hovoril ako ho držal, že prečo hovoril na jeho kočku, že je kurva. Povedal mu, že kedy?, veď také veci nehovoril. Na to mu F. povedal, že prečo klame. Tiež mu povedal ako ho držal, že keď sa ešte raz stretnú, tak neprežije, lebo ho zabije. Jeho frajerku nepozná, iba z videnia vie, kto to je. Potom mu priateľka povedala, že F. kamarát ho chcel udrieť lakťou tak, ako ho F. držal. Priateľka ho odtiahla a spýtala sa toho, ktorý ho chcel udrieť lakťou, že aké má s ním problémy, keďže ho ani nepozná. Povedal, že nemá žiadne problémy, ale že udal F. na polícii. Potom priateľka kričala na F., nech ho už nechá na pokoji. Stále ho držal a preto povedal že dostane, nakoľko sa s ním on nechcel rozprávať. Ako ho držal, tak sa mykal, lebo už nevedel dýchať. V tom ho uderil päsťou ľavej ruky jedenkrát do čela silnou intenzitou. Na to ho pustil, spadol na zem a ako sa chcel postaviť, tak ho F. F. raz kopol nohou pod ľavé oko. Kopnutie bolo značnej intenzity. Na to F. aj s kamarátmi ušiel zo stanice. Potom došiel jeho kamarát W. B., ktorému povedal čo sa stalo. Tento ho zobral najprv domov a neskôr, nakoľko ho bolela hlava aj oko, ktoré mu aj opuchlo, navštívil spolu s ním lekára v nemocnici v N.. Tam mu zistili zlomeninu kosti pod ľavým okom a otras mozgu. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami poškodený uviedol, že pravdivá je jeho výpoveď zo dňa 27. 09. 2012. Pravdou je to, že ho mladistvý obžalovaný udrel dvakrát päsťou do hlavy, a to raz do tváre a raz do brady, v dôsledku ktorých úderov spadol na zem. Taktiež je pravdou, že sa mu vyhrážal tým, že zomrie, a to vtedy, keď ho držal ako vystúpil na železničnej stanici v N..
Svedkyňa E. E. uviedla, že v kritický deň bola u lekára v I. E. a odtiaľ sa spoločne vracali s V. Z.. Vtedy, keď boli na železničnej stanici v I. E., začal obžalovaný nadávať na jej priateľa, ako aj na jej sestru. O jej bývalom priateľovi sa vyjadroval, že je k...t a o jej sestre, že je k...a. Nastúpili do vlaku a obžalovaný spoločne aj so svojimi priateľmi nastúpil tiež do vlaku, pričom si sadli na susedné sedadlo. Tam opäť začali s nadávkami. Niečo hovoril aj S., ale nadával obžalovaný. V Z. vystúpil G. N. a vtedy sa postavil k oknu obžalovaný a N. povedal, že keď jej bývalý priateľ vystúpi, tak bude zbitý. Počas cesty z I. E. do Z. sa obžalovaný vyhrážal jej priateľovi Z., že ho zabije. Ona potom keď odchádzali z Z., volala svojmu známemu B., aby prišiel pre nich autom do N. a taktiež mu poslala SMS-ku. Tiež mu telefonoval aj poškodený. Keď prišli do N., vystúpili na železničnej stanici a ako odchádzali, pribehol k poškodenému obžalovaný, chytil ho za krk a začal ho dusiť. Udierali sa do hlavy a následne potom obžalovaný udrel päsťou do hlavy poškodeného viac ako raz. Udrel aj ju, bolo to vtedy, keď ich išla rozobrať, aby sa nebili, vtedy ju udrel namiesto V.. Keď poškodený spadol na zem, tak ho ešte kopol raz do hlavy. Čo mal vtedy obuté, nevedela uviesť, lebo si to nevšimla. Nikto iný poškodeného neudrel, ani nekopol. Kopnutie bolo, ale nevie uviesť akej intenzity. S. chcel tiež V. udrieť, ale ona ho odtiahla od neho. Zahnal sa na neho.
V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z prípravného konania. Svedkyňa v štádiu prípravného konania uviedla, že v kritický deň odchádzali z I. E. do N. vlakom, predtým išli ešte fajčiť pred stanicu, kde sa už vtedy nachádzal obžalovaný F. F. aj s dvoma jeho kamarátmi, z ktorých poznala iba F. M. z N., ktorý chodí na elektrotechnickú priemyslovku. Druhého nepoznala. F. začal jej priateľovi nadávať, že je buzerant, že je k...t. Ona povedala priateľovi, aby si ho nevšimol. F. F. pozná asi 2 roky, v súčasnosti sa nepriatelia. Keď dofajčili, išli naspäť do vlaku a vo vlaku si sadli spolu do oddielu, takže tam sedela ona, jej sestra a V.. Následne tam prišiel obžalovaný spoločne s kamarátmi a tí si sadli do vedľajšieho oddielu. Keď boli ešte na stanici vo vlaku, tak obžalovaný povedal V., aby išiel k nemu. V. mu odpovedal, že keď niečo chce, nech príde on. Vtedy obžalovaný povedal svojím kamarátom, že ako vystúpi ten buzerant, tak ho zabije. V čase o 11.52 hodine odišli vlakom do N. a počas jazdy vlakom počula, ako obžalovaný hovoril kamarátom, že keď V. vystúpi, veľmi dostane. Na železničnej stanici Z. vystúpila sestra O., ako aj G. N., ktorý býva v Z. a stál pod oknom, tam kde sedel obžalovaný. Obžalovaný mu vtedy povedal, že pozri sa vedľa do okna, že kto tam sedí, ten veľmi dostane. Následne vlak odišiel smerom do N. a počula, ako obžalovaný hovoril kamarátom, že poškodeného zabije a zbije ho. Toto povedal viackrát kamarátom. Z toho dôvodu poškodený volal svojmu kamarátovi, aby im prišiel pomôcť. Vtedy obžalovaný zakričal, že na čo ich volá, aj tak im nepomôžu. Po vystúpení z vlaku v N. na železničnej stanici asi o 12.20 hodine vystúpila spoločne s V. a išli okolo bývalého tranzita. Spoza chrbta počula, ako jeden, ktorého nepozná, hovorí, že V. má šťastie, že tu má
priateľku. Ako išli ďalej, tak vbehu zozadu chytil F. F. jej priateľa V. pravou rukou okolo krku a zovrel ho ňou a začal ho ťahať smerom von zo stanice, pričom hovoril, že teraz sa porozprávajú, keď sa vo vlaku nechcel. Vtedy prišiel k nim ten, ktorého nepozná, a chcel V. udrieť rukou. Ona ho chytila za ruku a odtiahla ho od nich a spýtala sa ho, či mu niečo V. urobil. Odpovedal jej, že jemu nič, ale obžalovanému spravil to, že ho udal na polícii. Preto sa ho spýtala, prečo chce biť poškodeného, on jej povedal, že sa chcú porozprávať. Odišla k F., ktorý držal stále priateľa okolo krku a hovorila mu, že prečo ho chce zbiť. On jej odpovedal, že sa s ním chce iba porozprávať. Videla, ako obžalovaný kopol smerom na V. hlavu, ako ho udrel a aj ju udrel do ruky. Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že sa už nepamätá, že by obžalovaný bol súčasne udrel ju do ruky a vtedy udrel do hlavy aj poškodeného. Trvá na svojej výpovedi, ktorú urobila na hlavnom pojednávaní, nakoľko sa na to tak pamätá, že keď ju udrel do ruky obžalovaný, vtedy poškodeného do hlavy nezasiahol.
Svedok W. B. uviedol, že v kritický deň dostal SMS-ku od E. E., aby prišiel na železničnú stanicu, lebo zbili V.. Následne tam odišiel autom pre nich a zobral V. k nemu domov. V tom čase, keď tam prišiel, stáli pred vchodom ako sa vchádza do budovy železničnej stanice pred schodmi. Poškodeného videl, bol červený na tvári a domnieva sa, že z nosa mu tiekla krv a mal aj škrabance na tvári. Povedali mu toľko, že ho zbili. Na otázku, kto ho zbil, povedali, že F..
Svedkyňa O. E. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne, ako v štádiu prípravného konania. Ona v kritický deň cestovala z I. E. do obce Z., pričom bola prítomná pritom, ako obžalovaný začal po nich vykrikovať, a to hlavne po V. Z., ktorému povedal, aby sa išli spolu biť a ešte mu povedal, že mu rozbije papuľu. Vtedy mu kamaráti povedali, aby prestal, na čo sa on začal smiať a potom prestal s nadávkami. Keď dofajčili, nastúpili do vlaku. Asi po 5 minútach tam prišiel obžalovaný so svojimi kamarátmi a sadli si do vedľajšieho kupé. Potom zasa začal obžalovaný nadávať V. do buzerantov, a keď prestal, tak S. začal tiež nadávať V. a hovoril mu niečo v tom zmysle, že čo sa bojí, prečo je p...ý. Ona sa na to nahnevala, postavila sa a povedala im, aby sa prestali, lebo budú mať z toho zle. Začali sa smiať, ale s nadávkami prestali. V Z. ona vystúpila z vlaku. Neskôr sa dozvedela, že V. bol zbitý a že ho zbil F..
Svedok G. N. uviedol, že v čase okolo 12.00 hodiny vystúpil
z vlaku v obci Z., kde býva, pričom sa vracal zo školy z I. E.. Po vystúpení z vlaku na neho cez okno zakričal obžalovaný, že keď vystúpi nejaký chalan, nepovedal že ktorý, iba ukázal rukou dozadu vozňa, že aby mu povedal, nech si ho nepraje. Pozeral sa dozadu, ale nikoho nevidel vystúpiť, preto išiel domov. M. E. pozná, nakoľko tieto sú z Z., kde aj on býva. Osobu poškodeného nepozná podľa mena, ale myslí si, že by sa mohlo jednať o priateľa E. E.. Ani toho však vtedy vo vlaku nevidel.
Svedok S. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného predtým nikdy nevidel, teda ani na stanici v I. E. a ani ho nepoznal. Cestou vo vlaku sa spýtal obžalovaný poškodeného, že aký má problém a že by sa s ním chcel porozprávať, čo však poškodený odmietol. Vtedy mu začal poškodený nadávať, ale nepamätá sa, že čo presne a ako mu nadával. Na to mu potom začal nadávať aj obžalovaný, ale tiež nevedel uviesť, že čo. V N. z vlaku vystúpili spoločne s obžalovaným a F. M.. Tiež vystúpil aj poškodený so svojou priateľkou. Obžalovaný chytil poškodeného okolo pliec, ten ho však začal búchať kľúčmi po hlave, vtedy on odsotil tohto mladíka od obžalovaného, na čo poškodený spadol na zem, a to na chrbát. Potom mu ešte obžalovaný vynadal a odišli zo stanice preč. Cestou, ako išli autom domov, sa nebavili, iba obžalovaný si vreckovkou ošetril hlavu, ktorá mu krvácala z temena hlavy potom, ako ho bil do neho kľúčmi poškodený.
Svedok V. F. uviedol, že s matkou mladistvého obžalovaného sa rozviedol, ale pokiaľ sa týka výchovy dieťaťa, jeho syn bol väčšinou u matky. V súčasnosti chodí k nemu pracovať, pretože prevádzkuje reštauráciu v B.. U neho sa chová výborne.
Svedok F. M. uviedol, že v kritický deň cestovali z I. E. do N. vlakom, pričom nastúpili do vozňa, kde sedel aj poškodený. Sedel o jedno alebo dve sedadlá ďalej a už vo vlaku došlo k slovnej roztržke medzi ním a obžalovaným. Obžalovaný mu povedal, že to bolo preto, lebo poškodený nadával na jeho bývalú priateľku. Padali tam bežné nadávky. Najprv začal nadávať F. a potom to aj poškodený vrátil. Vykrikovali však aj tie dievčatá. Vyhrážanie nepočul. Potom prišli do N., kde vystúpili. Keďže mal pre nich prísť jeho starý otec, tak sa išiel pozrieť na to, kde je a vtedy videl, že F. išiel k poškodenému, chytil ho okolo krku a chcel mu niečo povedať. Následne videl, že poškodený sa ho snažil dvakrát udrieť do hlavy
zväzkom kľúčov. Potom ho S. buď udrel alebo mu dal facku, to nevedel presne uviesť. Následne videl poškodeného na zemi, tam sa váľal, nevedel uviesť, či tam ešte ne neho voľakto útočil.
V štádiu prípravného konania tento svedok vypovedal odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania. Vtedy uviedol, že cestou vo vlaku začal F. nadávať V. Z. do hajzlov a buzerantov a tiež ho aj upozornil, aby nenadával na jeho dievča, na nejakú W., o ktorej vedel, že je z Z.. Nevedel, či Z. na to niečo povedal. Keď prišli do N., tak vystúpili spolu s F. a S. z vlaku a vystúpil z neho aj V. Z. s jeho kamarátkou. Potom šiel dopredu, lebo ho pred stanicou už čakal jeho dedo. F. s S. išli asi 3 metre za ním, pričom V. s jeho priateľkou šiel skoro vedľa F. a S.. Keď zbadal svojho starého otca, otočil sa smerom dozadu, aby povedal F., že už je tam jeho starý otec, aby sa pohli, lebo ich odvezie. Ako sa otočil, videl, že F. drží okolo krku V., pričom sa snažil s ním rozprávať, ale vtedy ho začal Z. zväzkom kľúčov udierať po hlave a S. dal asi facku poškodenému, alebo ho sotil. V dôsledku tohto poškodený si sadol na zem, ale on sa potom otočil smerom k svojmu starému otcovi a nevidel, čo sa dialo potom. Na vysvetlenie rozporov uviedol, že sa už presne nepamätá na tie výrazy.
Vo veci bol vypočutý aj znalec Dr. B. M., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava k písomne podanému znaleckému posudku, ktorý v tejto veci podal. Vychádzal z lekárskych nálezov a zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Poškodeného si pred vypracovaním znaleckého posudku predvolal na osobné vyšetrenie, aby videl a prípadne mohol objektívne zhodnotiť trvalé následky, ak by mu takéto následky predchádzajúci úraz spôsobil. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodený bol dňa 24. 06. 2011 na chirurgickej ambulancii v N. asi okolo 14.00 hodiny, kde ho ošetril lekár chirurgického oddelenia. U poškodeného zistil krvný výron o priemere 2 cm na jeho čele a tiež asi 2 cm veľký krvný výron nachádzajúci sa pod ľavým okom. Poškodený uviedol pri vyšetrení lekárovi, že zranenia mu vznikli tak, že bol inou osobou udretý päsťou do oblasti čela a potom kopnutý pod ľavé oko. V bezvedomí nebol, na mechanizmus vzniku svojich zranení si pamätal. Otras mozgu alebo iné závažnejšie mozgové poranenie bolo u neho lekárskym vyšetrením vylúčený. Pre úraz hlavy a viditeľné predchádzajúce fyzické násilie na čele a pod ľavým okom mal poškodený prevedené aj odborné vyšetrenie skeletu, kde bolo zistené, že utrpel zlomeninu hornej čeľuste vľavo, ktorá bola s minimálnym posunutím kostných úlomkov asi o 1,3 mm. To je taký posun, ktorý nevyžaduje žiadnu odbornú chirurgickú liečbu, len klud. Pretože poranenie mozgu bolo vylúčené a taktiež prípadné vnútrolebečné krvácanie, bol poškodený prepustený do domáceho liečenia. V čase zranení bol nezamestnaný, hlásil sa však u svojej praktickej lekárky Dr. V.. Najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku oboch zranení poškodeného bolo tupé násilie pôsobiace na oblasť jeho čela, kde sa nachádzal popísaný krvný výron a tiež násilie intenzívnejšieho charakteru smerujúce pod jeho ľavé oko na oblasť hornej čeľuste vľavo. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení bolo to, čo vo svojej výpovedi uviedol poškodený, ktorý udával, že bol najskôr päsťou udretý do oblasti čela, neskôr, keď spadol na zem, bol zohnutý tvárou k zemi a následne bol kopnutý do tváre pod ľavé oko. Tento mechanizmus vzniku zranení zodpovedá charakteru jednotlivých poranení a výpoveď poškodeného o vzniku jeho zranení hodnotil preto ako vierohodnú. Z lekárskeho hľadiska klasifikoval utrpené zranenia poškodeného ako zranenia ľahkého charakteru s primeranou dobou liečenia okolo 4 týždňov od úrazu. Takúto dlhú dobu trvá, kým dôjde k zhojeniu zlomeniny hornej čeľuste. Napriek tomu, že došlo k zraneniu ľahkého charakteru, pri takto vedenom útoku voči poškodenému mohlo dôjsť aj k vzniku ťažkej ujmy na zdraví. Zlomenina hornej čeľuste poškodeného vznikla násilím väčšieho rozsahu a intenzívnejším úderom, aby došlo k prelomeniu hornej čeľuste smerom z jej prednej strany až na zadnú stranu hornej čeľuste a zároveň aj k posunu kostných úlomkov o 1,3 mm. Ak by bol poškodený takou intenzitou úderu zasiahnutý do inej časti tváre, napríklad na dolnú čeľusť, mohlo by ľahko dôjsť k zlomenine dolnej čeľuste, aj s posunutím kostných úlomkov. Ak by bol poškodený kopnutý do vlasatej časti hlavy, mohol utrpieť otras mozgu s krátko-dobým bezvedomím, ale aj prípadne pohmoždenie mozgu alebo poranenie žíl alebo ciev nachádzajúcich sa v dutine lebečnej. V takomto prípade by zranenie poškodeného bolo klasifikované ako zranenie ťažkého charakteru.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a že tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom poškodeného V. Z., ako aj E. E., ale v neposlednom rade aj F. M. mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
E. E., ako aj V. Z. zhodne vypovedali, že už vo vlaku po ceste z I. E. do N. sa obžalovaný vyhrážal poškodenému zabitím. Taktiež rovnako popísali spôsob, ako bolo ublížené na zdraví poškodenému V. Z.. S týmito výpoveďami korešponduje aj znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva Dr. B. M., ktorý uviedol, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť presne tým mechanizmom, ako to on vo svojej výpovedi popísal. Svedkyňa E. E. uviedla, že obžalovaný zovieral krk poškodeného, následne ho udrel do oblasti tváre päsťou a keď tento spadol na zem, kopol ho do tváre pod ľavé oko. Práve pod ľavým okom došlo k zlomenine hornej čeľuste s minimálnym posunutím kostných úlomkov. Súd má za to, že pri takto vedenom útoku mohlo dôjsť aj k poraneniu oka, eventuálne k strate zraku na toto oko. Intenzita útoku, a to kopnutia zo strany obžalovaného musela byť veľká, keďže došlo k prelomeniu hornej čeľuste. Túto skutočnosť konštatoval vo svojom znaleckom posudku znalec. Preto súd konanie mladistvého obžalovaného kvalifikoval ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 a § 155 odsek 1 Trestného zákona, keďže útok z jeho strany bol vedený veľkou intenzitou do oblasti hlavy, kde sa nachádzajú dôležité orgány človeka. Súčasne súd toto konanie kvalifikoval aj ako prečin výtržníctva, pretože obžalovaný napadol iného, a to verejne. Pokiaľ ide o jeho konanie vo vlaku, toto súd kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania, keďže sa obžalovaný vyhrážal poškodenému takým spôsobom, že to mohlo u neho vzbudiť dôvodnú obavu. Toto jeho konanie ďalej pokračovalo a vyústilo vo fyzickom napadnutí.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Mladistvý obžalovaný doteraz súdom trestaný nebol. V evidencii priestupkov nemá záznam. Nie je vedený v zozname alkoholikov,ani toxikomanov. V obci W. ho hodnotili ako osobu, ktorá sa tam už dlhšiu dobu nezdržiava, od 17. 06. 2011 je odhlásený z pobytu z tejto obce. Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vyplýva, že mladistvý obžalovaný býva spolu so svojím bratom, ktorý zabezpečuje jeho výchovu v W. od januára 2010. Mladistvý má samostatnú izbu, ktorá je kompletne a účelne zariadená, navštevuje 3. ročník Strednej hotelovej školy v učebnom odbore kuchár. Jeho dochádzka je slabá, má veľa vymeškaných hodín, z ktorých má
5 neospravedlnených. Dochádzka sa odráža aj na študijných výsledkoch mladistvého, ktoré sú tiež slabé. V škole sa správa disciplinovane, aj jeho vystupovanie voči pedagógom je na požadovanej úrovni. V kolektíve spolužiakov sa prejavuje kamarátsky a je nekonfliktný. Rodičia s ním udržiavajú pravidelný osobný kontakt. Matka býva v I. E. a každý druhý víkend mladistvý obžalovaný trávi u nej. Súd u mla- distvého obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život a priťažujúcu okolnosť zistil, že sa dopustil viacerých trestných činov. Súd mladistvému obžalovanému ukladal úhrnný trest, nakoľko ho odsudzoval pre viacero trestných činov.
Hodnotiac uvedené skutočnosti mal súd za to, že k splneniu účelu trestu u mladistvého obžalovaného bude potrebný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Vzhľadom na osobu mladistvého obvineného, jeho predchádzajúci život, ako aj okolnosti prípadu mal súd za to, že k splneniu účelu trestu dôjde i bez jeho výkonu, preto podmienečne odložil výkon tohto trestu na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.