Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-93-2011.pdf
PDF · 149.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/93/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému K. O., E.. XX.XX.XXXX, I. R. XXX/X, XXX XX I., zastúpený v konaní opatrovníkom O.. Ľ. Š., K. S. Ú. F. S. Z., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 zastúpeného JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 572,67 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 572,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 524,43 € od 01.05.2009 do zaplatenia. Zároveň požadoval, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.06.2005 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 9.891,- Sk podľa § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C vyššie uvedenej úverovej zmluvy vydal žalobca žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 663,88 € (20.000,- Sk). Žalovaný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.491,18 €. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu 1.742,68 € do odstúpenia od zmluvy. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalovaným, žalobca písomne dňa 23.02.2009 odstúpil od úverovej zmluvy. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30.04.2009, kedy sa stal splatným dlh žalovaného v celom rozsahu. Poukázal pri tom na všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, konkrétne na body IV. - 3.-1, V.-3, IV.-4.-2, V.-5 a V.-7. Má za to, že žalovaný má ku dňu podania žaloby voči nemu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 572,67 € istiny, ktoré pozostávajú z 463,32 € ako dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy - každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku; 61,10 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, tá časť dlžnej úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku
odstúpenia od úverovej zmluvy, 48,24 € titulom zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov, plus príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 524,43 € (od 01.05.2009 až do zaplatenia (bez zmluvnej pokuty).
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Pretože súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol tomuto ustanovený opatrovník.
Oznámením zo dňa 6.7.2011 doručeným Okresnému súdu Bardejov dňa vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, v tom čase so sídlom Ľuda Zúbka 2, 841 01 Bratislava - Dúbravka, IČO: 42 176 778.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.12.2011 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.12.2011, dňa 8.12.2011, ako aj v písomnom stanovisku zo dňa 30.8.2012 uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 20.6.2005 uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 9.891,- Sk. Súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola pod bodom C (aj žiadosť žalovaného o zaradení do zoznamu žiadateľov o poskytnutí úverového rámca vo výške 20.000,- Sk. Žalobca však v konaní nepreukázal, že zmluva o revolvingovom úvere bola skutočne aj uzatvorená. Jedinou individuálne špecifikovanou zmluvou o úvere určenou na nákup tovaru (TV v predajni ELEKTRO Slovakia v Košiciach) bola zmluva z 20.6.2005. Z bodu C formulára vyplýva len tá skutočnosť, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom formulára z 20.6.2005 však automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu (revolvingový úver). Zo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, naviac v konkrétnom prípade nebola dodržaná ani písomná forma (§4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.) revolvingového úveru, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa cit. ustanovenia, ale aj podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov v časti C) formulára nemôže byť ani v spojení s písomným oznámením žalobcu, ktorým žalobca žalovanému oznamuje, že ako spoľahlivému klientovi mu zasiela medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem MasterCard, považované za platné uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorom by bol tento záväzkový vzťah konkrétne individualizovaný. Na uvedenom nič nemení ani ustanovenie, že „okamihom vzniku zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti klientovi“. V spotrebiteľských právnych vzťahoch neprichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia obchodného kódexu. Vedľajší účastník poukazuje aj na nevhodné predkladanie zmluvných podmienok v citovanom formulári zo dňa 20.6.2005, čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, nakoľko pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere je totiž spotrebiteľovi priamo vnútený aj ďalší právny úkon, a to žiadosť o úverovú kartu pod bodom C formulára, pričom skutočná vôľa spotrebiteľa smerovala iba k zakúpeniu tovaru a uzatvoreniu úverovej zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere. Zároveň poukázal aj na nedostatok vôle žalovaného podať takúto žiadosť o úverový rámec, čo v momente podpisu formulára vôbec nebolo jeho prioritou. Ak teda žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, je potrebné považovať právny vzťah medzi účastníkmi za vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník zároveň vo svojom stanovisku zo dňa 30.8.2012 uviedol, že podľa platobnej histórie poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky, ktoré žalovaný čerpal v období od 31.5.2006 do 6.11.2006 v celkovej sume 1.491,18 € (táto suma vyplýva zo špecifikácie istiny a zo žaloby, avšak z potvrdenia z 18.4.2011 vyplýva, že žalovaný vyčerpal z účtu žalobcu sumu 1.395,09 €, čo vyplýva aj z podania žalobcu z 21.4.2011). Žalovaný už vrátil z bezdôvodného obohatenia sumu 1.742,69 € (viď potvrdenie žalobcu z 18.4.2011), preto v súlade s ustanovením § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku jeho záväzku.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd dňa 26.01.2011, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania všetkých platieb, ktoré boli žalovanému poskytnuté v zmysle potvrdenia žalobcu z 18.04.2011, nakoľko každá osobitná splátka, ktorú si žalovaný z úverovej karty bez právneho dôvodu vybral, podlieha samostatnému režimu premlčania (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že zmluva je neplatná a navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.
Na pojednávanie vo veci konané dňa 13.02.2013 sa nedostavili účastníci, a to aj napriek tomu, že mali predvolanie riadne a včas doručené. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 30.01.2013 cestou právneho zástupcu, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť a súhlasil, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a požiadal, aby súd rozhodol na
základe predložených dôkazov v intenciách žalobného návrhu. Žalobca súčasne v prílohe predložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Ustanovený opatrovník žalovaného neprítomný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, doručenie predvolania vykázané dňa 10.12.2012. Nedostavil sa ani právny zástupca vedľajšieho účastníka, u ktorého je predvolanie na pojednávanie vykázané dňa 27.11.2012, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. V zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vec prejednal aj bez prítomnosti účastníkov s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 572,67 € s 9,25 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 524,43 € od 01.05.2009 do zaplatenia, podľa tvrdenia navrhovateľa titulom nesplácania úveru zo strany žalovaného.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 31.12.2012 zotrval na písomne podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená písomne a v súlade s platným právnym poriadok. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že podpísaním žiadosti o poskytnutie úverového rámca nevznikajú klientovi automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru,. Povinnosť splácať revolvingový úver vzniká v súlade s bodom IV.-1.-2. VÚP až okamihom aspoň čiastočného čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca, pričom čerpanie je závislé výlučne od vôle klienta a žalobca ho klientovi nijako nevnucuje. Žalobca je súčasne toho názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť o nedostatku vôle žalovaného byť viazaný zmluvou o revolvingovom úvere vzhľadom k tomu, že čerpať z predmetnej úverovej karty bolo možné len na základe vloženia predmetnej úverovej karty do bankomatu a zadaním príslušného PIN kódu. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca upriamil pozornosť súdu na predložené potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ako aj výpis z úverového účtu žalovaného, ktoré žalobca zároveň predložil, a z ktorého je zrejmé, že žalovaný uskutočnil 34 výberov z bankomatu, z čoho jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného čerpať predmetný úver.
K námietke premlčania vedľajšieho účastníka žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca mohol svoje právo uplatniť až 01.05.2009 (deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia), tak je zrejmé, že k premlčaniu predmetného záväzku nemohlo dôjsť. Zároveň uviedol, že podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Vzhľadom k skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesol dlžník, ale vedľajší účastník, má žalobca za to, že na takto vznesenú námietku súd nemôže prihliadať, keďže nebola vznesená v súlade so zákonom.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov, a to žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, listu o čiastočnom odstúpení od úverovej zmluvy, písomnými a ústnymi vyjadreniami žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, potvrdeniami o prijatých platbách od žalovaného, výpisom z účtu žalovaného, sadzobníka poplatkov, špecifikácie dlhu, splátkového kalendára, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20.06.2005 uzavretá zmluva označená ako žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 261384272892503, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý klasický úver na nakúpenie spotrebného tovaru (časť B Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru), ako aj úverová karta (podľa časti C1 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru) s mesačnou úrokovou sadzbou platnou ku dňu podpisu zmluvy, pričom žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, pričom čerpaný úver a príslušné náklady sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach minimálne 5 % z poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Žalovaný súhlasil s platbami uvedenými v bod C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). Podľa časti C1 bola mesačná úroková sadzba 2,19 % (čo po prepočte predstavuje ročný úrok vo výške 26,28 %) platná ku dňu podpisu zmluvy s uvedením príkladu RPMN, že pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk a pri pravidelnom mesačnom splácaní je 15,55 %, pri mesačnom poplatku za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu
zmluvy/žiadosti 45,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, s ktorými sa žalovaný pri podpise žiadosti/ zmluvy oboznámil a ktoré sa zaviazal dodržiavať.
Ďalej táto Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala časť D) označenú ako Poistenie klienta. V nej klient prehlásil, že sa so zmluvami o poistení č. C 001/2000 a CDR 001/2000 navrhovateľa s Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a všeobecnými podmienkami poisťovne oboznámil a vyjadril s nimi svoj súhlas. Oprávnenou osobou pre prijatie poistného plnenia je navrhovateľ.
Nakoniec táto žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahovala časť E) označenú ako Dohoda o zrážkach zo mzdy. V nej sa udáva, že klient podľa časti A) a navrhovateľ sa dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B) a C) ďalej tam definovaným spôsobom.
Podľa čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok, prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca (ÚR) a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s ust. § 275 ods. 4 ObZ odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie ÚR adresovaného klientovi.
Podľa čl. IV.-1.-2. Všeobecných podmienok, poskytnutím úverového rámca (ÚR) a vydaním karty, ktorá klientovi umožní čerpať peňažné prostriedky (PP) až do výšky aktuálne dohodnutého ÚR, nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok, ak nie je v zmluve alebo v sadzobníku poplatkov (SP) stanovené inak. Povinnosť splácať úver v dohodnutých splátkach nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najskôr však počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po aspoň čiastočnom čerpaní PP z ÚR. Navrhovateľ je oprávnený spoplatniť vydanie karty podľa platného SP.
Je nesporné, že žalovaný z úverového rámca vyčerpal ku dňu 6.11.2006 peňažné prostriedky v celkovej výške 1.491,18 € (vyčerpané peňažné prostriedky vo výške 1.395,09 € + poplatky spojené s vedením kreditnej karty vo výške 96,12 -€ = 1.491,18 €), čo vyplýva jednak z nespochybneného tvrdenia žalobcu (z podania nazvaného ako „špecifikácia dlžnej sumy“ doručená tunajšiemu súdu dňa 21.11.2011) a ním predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. 42633289349100 a tiež ním predloženej tabuľky, z ktorej je zrejmé, akú časť jednotlivých mesačných splátok, ktoré mal klient uhradiť tvorí istina, úroky, poplatok za vedenie revolvingového účtu a poplatok za poistenie, ako aj z výpisov z úverového účtu žalovaného.
Ako to vyplýva z potvrdenia prijatia splátok registrovaných na úverovom prípade č. 42633289349100, žalovaný uhradil žalobcovi 2 mesačné splátky vo výške 33,19 € (dňa 12.06.2006 a dňa 12.07.2006), 9 mesačných splátok po 66,39 € (dňa 11.08.2006, dňa 20.09.2006, dňa 12.10.2006, dňa 06.12.2006, dňa 15.02.2007, dňa 04.04.2007, dňa 09.05.2007, dňa 25.07.2007 a dňa 21.08.2007), 2 mesačné splátky po 132,78 € (dňa 12.01.2007 a dňa 16.01.2008), sumu 15,27 € dňa 25.01, sumu 151,36 € dňa 25.06.2007, sumu 226,38 € dňa 26.11.2007, sumu 199,16 € dňa 14.04.2008 a sumu 221,07 € dňa 10.07.2008, spolu 1.742,69 €.
Z čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 23.2.2009 súd zistil, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy - časti týkajúcej sa úverovej karty podľa čl. IV. -4.-2. Všeobecných podmienok, pričom žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie úveru v celom rozsahu ku dňu 31.3.2009 (deň zosplatnenia úveru). Žalobca tak žiadal žalovaného o úhradu sumy 572,67 €, pozostávajúcej: zo sumy 463,32 € - dlžné mesačné splátky úveru (t. j. úverovej istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy), zo sumy 61,10 € - zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach - tá časť dlžnej úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy a zo sumy 48,24 € - z titulu vyúčtovaných a nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru. Ku dňu podania žaloby predstavuje tak nárok žalobcu suma 572,67 € pozostávajúca zo súm vyššie uvedených.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 20.6.2005, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 524,43 €, pozostávajúcej zo sumy 463,32 € ako dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy a zo sumy 61,10 € ako zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, t.j. tá časť dlžnej úverovej istiny, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy. Z toto teda vyplýva, že žalobca si uplatňuje svoj nárok na základe právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.06.2005 možno ustáliť, že účastníci konania dňa 20.06.2005 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.099,-Sk na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalobca vopred vnútil konajúcej osobe - žalovanému aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup tovaru). Ako vyplýva z predtlače zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - žalovaný súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel žalovaný získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný čl. IV. Všeobecných podmienok žalobcu týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - žalovaný prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami žalobcu a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty. Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal žalovaný prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení žalobcu a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne. S poukazom na uvedené dôvody súd hodnotí takýto právny úkon spotrebiteľa - žalovaného (časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalobcu sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
V konečnom dôsledku z obsahu žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.06.2005 nevyplýva nič iné, než to, že klient - žalovaný len požiadal o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) a C1 listiny. Z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť žalobcu žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj žalobca spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania
klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty (listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí ako to vyplýva zo žalobcom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C) zmluvy/ žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná aj podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákon ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným od žalobcu, hoci bez existencie platne uzavretej zmluvy, preto kvalifikoval súd ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu, pokiaľ na základe uvedeného neplatného dojednania žalobca plnil tak, že žalovaný preukázateľne ku dňu 6.11.2006 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.491,18 €, môže si žalobca uplatňovať nárok na vrátenie uvedenej čiastky z titulu bezdôvodného obohatenia.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.491,18 €, ktoré žalovaný vyčerpal v období od 31.05.2006 do 06.11.2006 (táto suma vyplýva zo špecifikácie istiny a zo žaloby, avšak z potvrdenia zo dňa 18.04.2011 vyplýva, že žalovaný vyčerpal z účtu žalobcu sumu 1.395,09 €, čo vyplýva aj z podania žalobcu z 21.04.2011 doručeného tunajšiemu súdu dňa 21.11.2011 (čl. 35 spisu).
Vzhľadom k tomu, že žalovaný už vrátil z bezdôvodného obohatenia sumu 1.742,69 € (viď potvrdenie žalobu z 18.04.2011), preto v súlade s ustanovením § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku jeho záväzku.
Každá osobitná splátka, ktorú si žalovaný z úverovej karty bez právneho dôvodu vybral, podlieha samostatnému režimu premlčania (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Keďže žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 26.01.2011, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty celej sumy, ktorú žalovanému žalobca poskytol, ako aj vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník vzniesol v priebehu konania námietku premlčania všetkých platieb, ktoré boli žalovanému poskytnuté v zmysle potvrdenia žalobcu zo dňa 18.04.2011 a ktorá je ohľadne celého nároku dôvodná, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Námietka žalobcu, že žalobca poukazujúc a ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka mohol svoje právo uplatniť až 01.05.2009 (čo je deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia), ako aj námietka žalobcu, že námietku premlčania nevzniesol dlžník, ale vedľajší účastník, je teda nedôvodná a nezmyselná. Práve v jej dôsledku žalovaný nemusí hradiť žalobcovi žiadnu sumu a jeho právne postavenie je teda výhodnejšie, že by bolo v prípade, ak by vedľajší účastník námietku premlčania nevzniesol.
Vzhľadom a vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, súd sa najskôr zaoberal otázkou, či vedľajší účastník na strane žalovaného je oprávnený vzniesť námietku premlčania a ďalej dôvodnosťou vznesenej námietky.
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t.j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).
Ako vedľajší účastník sa však s poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V Takomto prípade zákon nestanovuje ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý počas konania vystupuje na jeho strane, na tom, že ide o procesné právo nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve (Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 539/2008).
Vzhľadom k tomu, súd je toho názoru, že vedľajší účastník na strane žalovaného, je osobou oprávnenou na podanie námietky premlčania.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. V danom prípade sa tak stalo dňom čerpania úveru, ktorý deň pri jednotlivých splátkach je stanovený odlišne. V danom prípade vedľajší účastník na strane žalovaného namieta čerpanie finančných prostriedkov, ktoré bolo uskutočnené v období od 31.05.2006 do 06.11.2006 v celkovej sume 1.491,18 €. Keďže žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 26.01.2011, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, súd vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania nárok žalobcu zamietol.
Dôvodnosť námietky premlčania súd skúma vo vzťahu ku nároku uplatnenému žalobou, pričom nie je významné, ako účastníci kvalifikovali nárok z právnej stránky a z akých právnych dôvodov bola námietka premlčania vznesená. Právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je výhradne vecou súdu, a preto nie je rozhodujúce ako tvrdené skutočnosti, resp. už v konaní urobené skutkové zistenia právne kvalifikuje účastník konania.
Námietky žalobcu, že zmluva medzi účastníkmi je platná a že bola uzatvorená v súlade s platným právnym poriadkom, je nedôvodná a súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tejto skutočnosti.
Daný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je občianskoprávnym vzťahom a všetky námietky žalobcu smerujúce k aplikácii Obchodného zákonníka, napr. z dôvodu, že úhradou časti svojho záväzku žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi v zmysle § 458 ods. 2 ObchZ, sú preto právne irelevantné.
Názor žalobcu, že žalobca mohol svoje právo uplatniť až 01.05.2009 (deň nasledujúci po účinnosti odstúpenia od zmluvy) a počiatok plynutia premlčacej doby od 1.5.2009 do budúcna nemá v tomto prípade právny význam, pretože zmluva medzi účastníkmi zo dňa 20.06.2005 je v zmysle vyššie uvedeného absolútne neplatná a to od počiatku. Nemožno odstúpiť od absolútne neplatnej zmluvy, a preto je aj odstúpenie od takejto zmluvy nulitným právnym úkonom bez akýchkoľvek právnych účinkov. Počiatok nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začal plynúť deň po poskytnutí tej ktorej sumy. Objektívna premlčacia doba nezačala plynúť od 1.5.2009, ale v deň po poskytnutí príslušnej peňažnej sumy žalovanému, a to vo vyššie v tomto rozsudku citovanom potvrdení žalobcu zo dňa 18.04.2011.
Skutočnosť, že žalovaný nespochybnil nárok, ktorý žalobca uplatňoval v tomto konaní, nemožno bez ďalšieho posudzovať ako uznanie tohto nároku, alebo súhlas s ním. Žalovaný ako bežný spotrebiteľ, nemá žiadnu, alebo len veľmi malú možnosť orientovať sa nielen v právnych predpisoch, ale najmä v spôsobe, akým bola formulovaná zmluva zo dňa 20.06.2005. Práve na jeho ochranu vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorým je Združenie na ochranu spotrebiteľa a ten v jeho záujme vystupoval v tomto konaní, pričom vznesenou námietkou premlčania dosiahol jeho plný úspech. Vedľajší účastník má v tomto konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaný, a teda aj právo vznášať námietku premlčania. Táto námietka nie je proti záujmu žalovaného, ako už bolo uvedené v tomto rozsudku, pretože práve v jej dôsledku súd zamietol žalobu voči žalovanému, ktorú by inak posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, síce ináč, než to vo svojej žalobe uvádzal žalobca, ale s dôrazom na skutočnosť, že súd nie je viazaný právnym posúdením uplatňovaného nároku.
Zároveň súd s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.