Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPv/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcov: 1/ NOVARTIS AG, Lichtstrasse 35, 4056 Bazilej, IČ: CH-270.3.002.061-2, Švajčiarska konfederácia, 2/ Novartis Slovakia s.r.o., Žižkova 22B, 811 02 Bratislava, IČO: 36 723 304, obaja žalobcovia zastúpení POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., Štúrova 16/12, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 559 proti žalovanému: Zentiva, k.s., U kabelovny 130, 10 237 Praha 10 - Dolní Měcholupy, IČO: 492 40 030, Česká republika, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Guttmannom, MBA, Pod Rovnicami 63, 841 04 Bratislava o zdržanie sa porušovania patentov, o určenie porušenia patentov a o náhradu škody o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. -923 zo dňa 5.10.2022 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -923 zo dňa 5.10.2022 v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. zrušil neodkladné (predbežné) opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -315 zo dňa 26.3.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -812 zo dňa 30.12.2016; výrokom III. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia , , , , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 2.6.2014 domáhali zdržania sa porušovania patentov, určenia porušenia patentov a náhrady škody, ako i náhrady trov konania. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na vydanie neodkladného (predbežného) opatrenia v celom rozsahu uznesením č. k. -315 zo dňa 26.3.2014 a na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -661 zo dňa 7.7.2014 napadnuté uznesenie v časti potvrdil a v časti zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -772 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -661 zo dňa 7.7.2014 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. -812 zo dňa 30.12.2016, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti potvrdil a v časti zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.12.2019 žalobcovia a podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.12.2019 žalovaný spoločne navrhli, aby súd prerušil konanie na dobu 3 mesiacov z dôvodu prebiehajúcich vzájomných rokovaní o možnom mimosúdnom urovnaní danej právnej veci. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -914 zo dňa 12.12.2019, právoplatným dňa 21.4.2021, prerušil konanie na dobu šiestich mesiacov a súčasne poučil strany konania, že v prípade, pokiaľ sa nepodá návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, súd konanie zastaví. Vzhľadom na to, že žiadna zo strán konania nepodala v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle spôsobom obsiahnutým vo výroku I. predmetného uznesenia, t.j. konanie zastavil. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia , , , , , ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že nakoľko o zrušení neodkladného (predbežného) opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie z úradnej povinnosti osobitným výrokom, ktorý je súčasťou rozsudku o zamietnutí žaloby alebo uznesenia o jej odmietnutí alebo o zastavení konania vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. predmetného uznesenia, t.j. zrušil nariadené neodkladné (predbežné) opatrenie. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia , a uviedol, že keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje a s otázkou náhrady trov konania sa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli. Zavinenie sa zisťuje v príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká tejto strane povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Uvedené zároveň platí aj v situácii, kedy žalobca pred samotnou žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia, ktorému bolo vyhovené a takéto rozhodnutie bolo následne čiastočne potvrdené aj odvolacím súdom. Aplikácia zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie vo veci samej podľa názoru súdu prvej inštancie vylučuje akúkoľvek možnosť aplikácie zásady úspechu v spore, prípadne prichádzajúcej do úvahy pri trovách konania vzniknutých v súvislosti s úspechom žalobcu v časti týkajúcej sa návrhu na nariadenie neodkladného (predbežného) opatrenia, a to práve z dôvodu, že rozhodovanie o neodkladnom (predbežnom) opatrení je v konkrétnom prípade súčasťou konania vo veci samej. Akékoľvek pomerovanie „úspechu“ v časti konania týkajúcej sa rozhodovania o neodkladnom (predbežnom) opatrení je možné realizovať len v prípade, kedy súd rozhoduje o trovách konania vo veci samej na základe zásady úspechu v konaní, čo však nie je daný prípad, keďže súd v tejto veci rozhoduje o trovách konania vo veci samej v zmysle zásady zavinenia konania. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ustálil záver, že vzhľadom na to, že žiadna zo strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, mal súd prvej inštancie z procesného hľadiska za to, že zavinenie za zastavenie konania možno pričítať obom stranám sporu a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. predmetného uznesenia, t.j. súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie smerujúce proti III. výrokovej vete predmetného uznesenia súdu prvej inštancie, t.j. proti výroku obsahujúcemu rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, a to z dôvodov podľa , , , , g) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v III. výrokovej vete zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom a priznal žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa (neboli splnené procesné podmienky) uviedol, že považuje odôvodnenie napadnutej časti uznesenia iba za deklaratórne, ktoré nijako neobjasňuje dôvody rozhodnutia samého, pričom iba na konci odôvodnenia je oznámené, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie absolútne nedostatočne odôvodnil nepriznanie trov konania žiadnej zo strán sporu a takmer celé odôvodnenie je formálnou citáciou zákonných ustanovení, chýba mu popísanie a riadne vysvetlenie dôvodov odmietnutia priznať trovy konania. Žalovaný tiež poukázal na to, že napriek konštatovaniu prvostupňového súdu, že rozhodoval na základe zásady zavinenia konania, nikde neuvádza, kto podľa jeho názoru konanie zavinil. Z obsahu spisu a zo samotnej povahy sporového konania je pritom zrejmé, že iniciátorom celého sporu boli žalobcovia a žalobcovia boli tí, ktorí mali mať záujem na tom, aby sa v konaní pokračovalo. Žalobcovia 1/ a 2/ pred podaním žaloby vo veci samej podali na súd aj návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom svoj záujem aj odôvodňovali. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj záujem na spore potvrdili aj podaním samotného návrhu vo veci, ako aj odvolaním proti obmedzeniu rozsahu neodkladného opatrenia, t.j. urobili všetko pre to, aby zásadným spôsobom obmedzili práva žalovaného a mali preto povinnosť zostať aktívni aj prípade návrhu na pokračovanie v konaní. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa , (súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalovaný uviedol, že je nesporné, že žalobca 1/ a 2/ a aj žalovaný zhodne prejavili vôľu, aby bolo konanie prerušené za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody. Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol nesprávne, keď nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a to najmä z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ nepodali včas návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní žalovaným nemá byť považované za čo i len čiastočné zavinenie na zastavení konania z dôvodu, že vzhľadom na povahu sporu by nebolo spravodlivé očakávať od žalovaného záujem na pokračovaní v konaní. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ zdržoval celý proces laxným prístupom počas dojednávania mimosúdnej dohody a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na chronológiu e-mailovej komunikácie medzi žalobcom 1/ a žalovaným, ako aj na rozsudok Odvolacieho súdu vo Varšave, VII. Obchodné oddelenie a oddelenie duševného vlastníctva zo dňa 13.5.2021 pod zn. VII AGa 665/20. Vzhľadom na uvedené okolnosti je podľa žalovaného celkom zrejmé, že žalobca 1/ a 2/ zapríčinili nielen súdne konanie, ale aj skutočnosť, že súdne konanie bolo zastavené a neodkladné opatrenie bolo zrušené až po mnohých rokoch od jeho nariadenia. Hoci „GIST Patent“ 287335, ktorým žalobcovia 1/, 2/ odôvodňovali opodstatnenosť žaloby a na základe ktorého bolo vydané aj súvisiace neodkladné opatrenie, bol platný do 26.10.2021, žalobcovia 1/, 2/ po vzniku tejto zásadnej skutočnosti zostali pasívni a úmyselne zavinili trvanie neodkladného opatrenia a právnu neistotu v súdnom spore vo veci samej. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom podľa , (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) žalovaný v odvolaní poukázal na dôvodovú správu k úprave , z ktorej vyplýva, že zhodné navrhnutie prerušenia konania je možné charakterizovať ako procesnú pasivitu predovšetkým na strane žalobcu, ktorý má mať v prvom rade záujem na pokračovaní v konaní. Povinnosť bdelosti je na strane žalobcu 1/, 2/, nakoľko je možné celkom spravodlivo očakávať, že žalovaný nebude mať záujem na pokračovaní v spore, v ktorom vystupuje ako pasívne legitimovaný a zastavenie konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní je v jeho prospech, de facto znamená jeho úspech v konaní, keďže sa žalobca 1/, 2/ nedomohol požadovaného nároku. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že súčasná právna úprava umožňuje nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania iba v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , avšak v danej veci sa celkom zjavne nejedná o takýto výnimočný prípad. Súčasne žalovaný poukázal na podľa neho ustálenú judikatúru slovenských súdov vo veci priznania náhrady trov konania pri spoločnom návrhu na prerušenie konania. V odvolaní žalovaný poukázal aj na nečinnosť súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorej bol žalovaný nútený dňa 22.9.2022 podať sťažnosť na postup súdu podľa . Osemročná nečinnosť žalobcov 1/, 2/ akcentovaná navyše stále platným uznesením súdu o nariadení neodkladného opatrenia nemôže byť podľa žalovaného posudzovaná ako zavinenie za zastavenie konania, ktoré sa dá pričítať obom stranám sporu. Žalobcovia 1/, 2/ boli povinní uspieť v žalobe vo veci samej, v opačnom prípade sú povinní nahradiť škodu a inú ujmu žalovanému, ktorá mu neodkladným opatrením vznikla. Pasivita na strane žalobcov 1/, 2/ môže byť vysvetlená jedine ako úmysel vyhnúť sa rozhodnutiu vo veci samej a zároveň predĺžiť čas trvania obmedzení na právach žalovaného. Žalovaný k svojmu odvolaniu pripojil e-mailovú komunikáciu v anglickom jazyku a rozsudok Odvolacieho súdu vo Varšave, VII obchodné oddelenie a oddelenie duševného vlastníctva zo dňa 13.5.2021 pod ref. č. VII AGa 665/20 v poľskom jazyku s prekladom do jazyka slovenského.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 29.3.2023, v ktorom uviedli, že žalobcovia, ktorí uplatnili svoje právo nepožiadať súd o pokračovanie v konaní, nemôžu byť považovaní za osobu zodpovednú za zastavenie konania, a teda zodpovednú za trovy vzniknuté žalovanému v súvislosti so súdnym konaním, nakoľko všetky strany sporu uplatnili svoje právo nepodať návrh na pokračovanie v konaní a v nadväznosti na takéto zhodné správanie všetkých strán sporu bolo konanie zastavené. Konanie môže byť zastavené iba na základe zhodnej a vedomej prejavenej vôle všetkých strán sporu ostať neaktívne. Žalobcovia sa tak stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, že obe strany sporu musia byť považované za zodpovedné za zastavenie konania a preto žiadnej zo strán nemá byť priznaný nárok na náhradu trov konania voči druhej strane sporu. Žalobcovia

zastávajú názor, že argumentácia žalovaného, podľa ktorej zastavenie konania v dôsledku nepodaného návrhu na pokračovanie v konaní žalobcami a žalovaným je de facto úspechom žalovaného v konaní, nie je ani správna ani odôvodnená, pretože ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, konanie musí byť zastavené zo zákona (v dôsledku nečinnosti všetkých strán sporu) a preto nie je možné rozhodnúť vo veci samej. Ďalej žalobcovia uviedli, že zo samotného napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa nepoužil ustanovenie ako právny základe pre vydanie uznesenia, ale odkazuje na ustanovenie a a z toho dôvodu sú tvrdenia žalovaného v tomto smere zjavne úplne neopodstatnené. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného dôvodovou správou k žalobcovia prezentovali vo vyjadrení k odvolaniu názor, že tento odkaz je v predmetnom prípade neaplikovateľný, nakoľko dôvodová správa v jej použitej časti odkazuje na situáciu, kedy strany sporu navrhujú odročenie pojednávania, t.j. strany sporu chcú, aby súdne konanie pokračovalo, pričom zároveň chcú iba, aby bolo konkrétne pojednávanie odročené. Avšak v predmetnom prípade všetky strany sporu zhodne navrhli prerušenie konania, pričom na túto situáciu sa podľa žalobcov príslušná časť dôvodovej správy nevzťahuje. Žalobcovia majú za to, že v predmetnom prípade nie je možné pripisovať procesné zavinenie za zastavenie konania iba jednej zo strán sporu, keďže strany spoločne navrhli, aby bolo konanie prerušené, pričom následne žiadna zo strán sporu nepodala súdu návrh na pokračovanie v konaní, žiadna zo strán nemôže niesť väčšiu alebo menšiu zodpovednosť za zastavenie konania ako tá druhá. Z uvedeného dôvodu sa žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania s odkazom na . Žalobcovia súčasne uviedli, že napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je taktiež v súlade s prístupom slovenských súdov v obdobných prípadoch. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia navrhli, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa III. výroku o náhrade trov konania a priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 26.4.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakoval podstatnú časť svojej argumentácie obsiahnutej v odvolaní a rovnako žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacej duplike prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v odvolaním žalovaného dotknutom výroku III. vecne správne.

8. Podľa ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

9. Podľa ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

10. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného, s obsahom vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ k odvolaniu, ako aj s obsahom následných vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k samotnému odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že aj keď odkazuje na viaceré odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia , k nim prislúchajúca argumentácia žalovaného v niektorých prípadoch vôbec nezodpovedá dikcii konkrétneho odvolacieho dôvodu, keď napríklad zdôvodňovanie opodstatnenosti odvolacieho dôvodu podľa namietaním nedostatočnosti

odôvodnenia napadnutej časti uznesenia a tvrdením, že iniciátorom celého sporu boli žalobcovia a žalobcovia boli tí, ktorí mali mať záujem na tom, aby sa v konaní pokračovalo, vôbec nezodpovedá kvalifikovanej námietke nesplnenia procesných podmienok. Odvolací súd však konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní dostatočným spôsobom rozviedol svoju odvolaciu argumentáciu, v dôsledku čoho sú odvolacie dôvody pre potreby odvolacieho prieskumu jasne identifikovateľné.

14. Odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení obsahujúcom rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval ustanovenie , v nadväznosti na ktoré posudzoval otázku procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Po posúdení obsahu napadnutého rozhodnutia a odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súladnú s ustanovením , keď súd prvej inštancie správne ustálil záver o procesnej zodpovednosti oboch strán sporu za zastavenie konania v nadväznosti na primárny dôvod zastavenia konania, ktorým bol procesný postup v zmysle v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou zo strán sporu. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa ním tvrdenej nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého v odvolaním dotknutom výroku III. napadnutého uznesenia odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko z odôvodnenia predmetného uznesenia je jednak bez akýchkoľvek pochýb zrejmé súdom prvej inštancie aplikované zákonné ustanovenie ( ) a jednak je z neho celkom zreteľne zrejmá úvaha súdu prvej inštancie vedúca k nepriznaniu nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, keď súd prvej inštancie uviedol, že „vzhľadom na to, že žiadna zo strán sporu nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia, mal súd prvej inštancie z procesného hľadiska za to, že zavinenie za zastavenie konania možno pričítať obom stranám sporu“.

15. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v zmysle ustanovenia je zavinenie zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva, pričom pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne. Pojem „zavinenie“ je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. V nadväznosti na vyššie uvedené je nevyhnutné taktiež zdôrazniť, že procesné postupy vyplývajúce z ustanovení , , t.j. prerušenie konania a zastavenie konania v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní, sú aplikovateľné vždy len v prípade zhodného konania všetkých strán sporu, keďže základným predpokladom aplikácie týchto procesných postupov je jednak zhodný návrh všetkých strán sporu na prerušenie konania a pre prípadné následné zastavenie konania je nevyhnutné opäť zhodné konanie všetkých strán sporu spočívajúce v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaním v súdom stanovenej lehote. Z uvedených dôvodov neexistuje žiaden objektívny dôvod na to, aby pri posudzovaní procesného hľadiska pri rozhodovaní o náhrade trov konania v kontexte zásady zodpovednosti za zastavenie konania súd akýmkoľvek spôsobom pomeroval zodpovednosť jednotlivých strán sporu, keďže čisto z procesného hľadiska je procesná zodpovednosť všetkých strán sporu v prípade zastavenia konania z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní úplne rovnaká. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého by mala byť väčšia miera zodpovednosti za zastavenie konania na strane žalobcov ako iniciátorov sporu. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že dôvodová správa k právnemu predpisu nemá žiadnu právnu záväznosť. Súd je pri svojom rozhodovaní viazaný výlučne textom zákonných ustanovení a v danom prípade niet sporu o tom, že aplikácia ustanovenia je viazaná na pasivitu všetkých strán sporu vo vzťahu k podaniu návrhu na pokračovanie v konaní prerušenom na základe ich zhodného návrhu. Odvolací súd považuje za irelevantné úvahy žalovaného o tom, že zastavenie konania má byť v konečnom dôsledku v jeho záujme a má predstavovať de facto jeho úspech v spore, nakoľko odhliadnuc od skutočnosti, že vôbec nemožno z objektívneho hľadiska hovoriť o úspechu žalovaného v merite sporu, ide výlučne o subjektívne hľadisko jednej strany sporu, avšak rozhodovanie o trovách konania musí byť založené na objektívnych hodnoteniach. Navyše, ad absurdum nemožno vylúčiť situáciu, že za určitých konkrétnych okolností by v niektorých kauzách mohlo byť obdobné zastavenie konania zo subjektívneho hľadiska aj v záujme žalobcu, ktorý by sa tak napríklad mohol vyhnúť možno ním očakávanému meritórnemu rozhodnutiu o zamietnutí žaloby a podobne. Rovnako tak nemožno vylúčiť ani situáciu, že aj žalovaná strana môže mať reálny záujem na pokračovaní v konaní, napríklad v záujme nastolenia právnej istoty medzi stranami sporu, pričom aj s prihliadnutím na túto skutočnosť ustanovenie umožňuje ktorejkoľvek strane sporu podať návrh na pokračovanie v konaní a dispozíciu s takýmto procesným návrhom neviaže len na stranu žalobcu. Z toho dôvodu len poukazovanie na skutočnosť, že žalovaný vystupuje na pasívnej strane

sporu, nepostačuje na ustálenie záveru o absencii jeho zodpovednosti za zastavenie konania v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní. V každom prípade však platí, že akékoľvek rozhodovanie súdu musí byť čo do najvyššej miery objektivizované a v prípade zastavenia konania je pri rozhodovaní o náhrade trov konania nutné prihliadať na dôvod zastavenia a s tým súvisiace procesné okolnosti z pohľadu všetkých dotknutých subjektov. Ako úplne nesprávnu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej prezentoval svoje presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol nesprávne, keď nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a to najmä z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ nepodali včas návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Jej nesprávnosť spočíva predovšetkým v tom, že dôvodom zastavenia konania v danom prípade nebolo nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní len žalobcami 1/ a 2/, ale jeho nepodanie žiadnou zo strán sporu, a teda ani žalovaným. Rovnako argumentácia žalovaného týkajúca sa procesu dojednávania mimosúdnej dohody je bez akejkoľvek spôsobilosti spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, nakoľko sa žiadnym spôsobom nedotýka nespornej skutočnosti nepodania návrhu na pokračovanie v konaní tak stranou žalobcu, ako aj stranou žalovaného, ktorá skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie predmetné konanie zastavil. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o vecnej správnosti odvolaním žalovaného dotknutého výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie za aplikácie ustanovenia posudzoval procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania v danom prípade a v tejto súvislosti ustálil záver o procesnom zavinení oboch strán sporu, čo viedlo k rozhodnutiu o nepriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žiadnej zo strán sporu. Vo vzťahu k žalovaným uvádzanému odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodvodzoval od tohto zákonného ustanovenia, pričom zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle a od zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. V danom prípade odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a ani existenciu výnimočných okolností, ktorých naplnenie by odôvodňovalo aplikovanie ustanovenia na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutia súdov vo vzťahu k náhrade trov konania v obdobných prípadoch, na ktoré poukazoval žalovaný, ako aj o opozitné rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalobcovia 1/ a 2/, z týchto vyplýva len toľko, že súdna prax všeobecných súdov nie je v posudzovaní tejto otázky jednotná. Vo vzťahu k tej časti odvolania, ktorou žalovaný namietal nečinnosť súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorej bol žalovaný nútený dňa 22.9.2022 podať sťažnosť na postup súdu, odvolací súd uvádza, že posudzovanie prieťahov v konaní nepatrí do kompetencie odvolacieho súdu, ale výlučne do kompetencie správy súdu na základe prípadnej sťažnosti adresovanej stranou sporu predsedovi súdu alebo do kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky na základe prípadnej ústavnej sťažnosti.

17. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že na č.l. 761 súdneho spisu sa nachádza podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 16.9.2014 predstavujúce čiastočné späťvzatie žaloby v časti 6. výroku jej petitu (nevyčíslený nárok na náhradu škody) a na č.l. 822 súdneho spisu sa nachádza podanie žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 8.8.2019 predstavujúce čiastočné späťvzatie žaloby v časti týkajúcej sa Alfa Patentu. Z obsahu spisu je zrejmé, že až následne dňa 1.10.2019 bola právnemu zástupcovi žalovaného súdom prvej inštancie doručená žaloba spolu s vyššie uvádzanými čiastočnými späťvzatiami žaloby a s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.9.2019 pod č. k. -866, ktorým súd prvej inštancie vyzval žalovaného na predloženie písomného vyjadrenia k žalobe, v dôsledku čoho pre tento prípad platí aplikácia ustanovenia a nebolo potrebné osobitne rozhodovať o zastavení konania v týchto späťvzatých častiach, pričom ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nebolo následne potrebné osobitne posudzovať procesné zavinenie za zastavenie konania v časti zodpovedajúcej vyššie uvádzaným čiastočným späťvzatiam žaloby.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalovaného dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli žalobcovia 1/ a 2/ v predmetnom odvolacom konaní plne úspešní.

20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).