Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici , v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudkýň JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Emy Novodomcovej., v právnej veci vo veci starostlivosti o maloletého W. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou, so sídlom vo Zvolene, Bystrický rad 453/77, a F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, M. R. Štefánika 2, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. 09. 2012, č. k. - 270, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh otca zamietol, maloletého zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XX,- eur mesačne, p o t v r d z u j e .

Rozsudok vo výroku o trovách konania z r u š u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca zamietol, maloletého zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu XX,- eur mesačne. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že otec sa návrhom domáhal zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti s tým, aby súd určil matke povinnosť prispievať na jeho výživu sumou XX,- eur mesačne od XX. XX. XXXX.

Súd rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX, č. k. - 70 maloletého zveril do starostlivosti otca a matku zaviazal platením výživného.

Proti rozhodnutiu sa odvolala matka, pričom ho žiadala zmeniť tak, že maloletý bude zverený do jej starostlivosti a otec bude zaviazaný na platenie výživného. V odvolaní namietala, že otec požíva takmer denne vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, po návrate z práce vysedáva v pohostinstve a je tam s ním pravidelne aj maloleté dieťa.

Súd doplnil dokazovanie, na základe ktorého mal za zistené, že od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože dieťa sa začalo stretávať s matkou, a zo záverov znaleckého

posudku vyplynulo, že matka má lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť. Súd zohľadnil aj to, že v prevažnej miere doteraz potreby maloletému dieťaťu zabezpečuje stará matka zo strany otca. Aj keď nebolo jednoznačne preukázané, že by otec v súčasnej dobe vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Je nesporné, že s maloletým navštevuje pohostinstvá, pričom v roku XXXX diagnostikovaný syndróm závislosti v dôsledku užívania alkoholu. Návrh otca zamietol a maloletého zveril do starostlivosti matky, ktorá aj keď pracuje na dohodu, môže sa dieťaťu viac venovať ako otec. Prihliadol aj na to, že sa začal dobre rozvíjať ich citový vzťah.

Striedavú osobnú starostlivosť na túto dobu vylúčil s prihliadnutím na vek dieťaťa, pracovné zaťaženie otca, ako aj to, že rodičia nie sú v súčasnosti schopní komunikovať na takej úrovni, aby mohla striedavá osobná starostlivosť prebiehať. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť a aplikoval § 36 ods. 1 Zákona o rodine ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti. Súd mal za zistené, že príjem otca sa pohybuje v priemere vo výške XXX,- eur a matky od XX. XX. XXXX vo výške XXX,- eur.

Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania, prípadne zmeniť a zveriť maloleté dieťa do starostlivosti otca a uložiť matke prispievať na jeho výživu XX,- eur a primerane matke upraviť rozšírený styk s maloletým dieťaťom, alternatívne zmeniť tak, že zverí maloletého do osobne starostlivosti obidvoch rodičov tak, že sa bude striedavá starostlivosť realizovať v týždňových intervaloch v odvolaní bližšie špecifikovanými podmienkami.

V obsiahlom odôvodnení odvolania namietal, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v takom rozsahu, v akom prvostupňový súd zaviazal odvolací súd, pričom poukázal na to, že v priebehu dokazovania vyvstali ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré mal súd v konaní zistiť alebo preveriť na to, aby bol skutkový stav veci náležite zistený tak, aby mohol súd rozhodnúť spravodlivo, a to najmä z ohľadom na oprávnené záujmy maloletého.

Namietal, že s rozhodnutím a jeho odôvodnením sa nemôže stotožniť, považuje ho za nesprávne, v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu, kedy absentuje dokazovanie, ktoré súdu nariadil vykonať odvolací súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, či v súlade s pokynom odvolacieho súdu opakovane vyžiadal správu z materskej školy, pričom považoval za dôvodné vypočuť učiteľku k tomu, aké je dieťa, ako sa v škôlke prejavuje a ako sa vyjadruje o rodičoch. Súd sa nezmienil, či požiadal obec o oznámenie skutočností, na ktoré bol zaviazaný dopytovať sa. Absentuje dôkaz, keď súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že matka má od XX. XX. XXXX uzavretú dohodu, pričom nie je dôkaz o tom, že by deklarovaný príjem aj dosahovala.

Poukázal na to, že matka mala pracovnú príležitosť vo M. K., prišla však o ňu, pretože bola nespoľahlivým zamestnancom, keď jej chýbali v pokladni peniaze. Súd sa mal touto skutočnosťou zaoberať, pretože matka si sama spôsobila, že zostala bez akejkoľvek práce.

Podľa jeho názoru je v hrubom rozpore so záujmom maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, keď sa jej pomery od ostatných tvrdení o tom, že nevie, ako by prispievala na výživu syna, čo i len minimálnym výživným, zmenili len tak, že v rozhodnutí bola konštatovaná existencia akejsi práce na dohodu, kedy nie je z rozhodnutia súdu zrejmé, či takúto dohodu súd považoval za preukázanie dostatočného príjmu matky na starostlivosť o dieťa, alebo či súd považoval aj príjem manžela matky deklarovaný v sume X.XXX,- eur za príjem, z ktorého matka bude výživu dieťaťa zabezpečovať. Preto je toho názoru, že práca na dohodu v sume XXX,- eur a absencia akejkoľvek dávky od štátu nemôže postačovať na výživu matky a dieťaťa. Aj keď matka deklarovala, že jej manžel zarobí mesačne X.XXX,- eur, absentuje zo strany súdu dokazovanie, či súd skúmal alebo neskúmal príjem manžela matky a jeho postoj k zabezpečovaniu výživného jej dieťaťu.

Poukázal aj na to, že matka maloletému neposkytla žiadne vecné dary pri príležitosti sviatkov alebo Vianoc z dôvodu, že má nedostatok finančných prostriedkov. Preto má dôvodné pochybnosti o tom, že dokáže zabezpečiť maloletému z príjmu XXX,- eur, prídavku na dieťa XX,- eur a výživného od otca XX,- eur primeranú výživu. Zdôraznil skutočnosť, že matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloletého nechala na starostlivosť otcovi. Pokiaľ tvrdila, že sa ho bála, že sa jej mal vyhrážať, túto skutočnosť nepreukázala, pretože nikdy nekontaktovala políciu, ani pracovisko sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Neobstojí ani tvrdenie, že nepodala návrh na zverenie maloletého do starostlivosti z obavy z otca. Matka sa nielenže žiadnym spôsobom styku s dieťaťom nedožadovala, ale nedostavila sa ani na prvé nariadené pojednávanie na deň XX. XX. XXXX a svoju neúčasť neospravedlnila.

Po celý čas vedenia konania kolízny opatrovník, ktorý najlepšie pozná pomery na strane matky ako aj na strane otca, až do vykonania znaleckého dokazovania navrhoval dieťa zveriť do starostlivosti otca, a po uskutočnení znaleckého dokazovania, z ktorých záverov si súd vybral úplne nevhodnú, psychologičkou odporúčanú úpravu práv a povinností k maloletému, a to vytrhnutie dieťaťa z jeho prirodzeného prostredia a jeho premiestnenie do hygienicky nevyhovujúceho prostredia k matke, ktorá sa o dieťa v podstate nikdy poriadne nestarala. Z výpovede svedkyne Dobrodskej bola nepochybne preukázaná abstinencia otca. Psychologička sa nezaoberala možnou traumou, keď je dieťa náhle vytrhnuté z jeho prirodzeného prostredia, na ktoré je zvyknuté.

Namietal, že nie je pravdou, že sa o maloletého nestará, a že starostlivosť zabezpečuje stará matka. Je pravdou, že táto varí a perie, čo je prirodzené, lebo je na dôchodku a zdržiava sa doma, zatiaľ čo otec býva od skorého rána do neskorého popoludnia v práci. Ostatnú starostlivosť zabezpečuje on. Vodí ho do škôlky, z nej ho vyberá, čomu zodpovedá aj vyjadrenie Materskej školy v E..

Namietal, že matka sa dlhodobo nezaujímala o zdravotný stav maloletého, nenavštívila lekárku. Nedostavila sa ani na program pripravený predškolským zariadením pre rodičov pri príležitosti dňa matiek.

Matka zmarila snahu kolízneho opatrovníka pre prešetrenie pomerov v jej domácnosti, kedy sa tento nedostal do domu, pretože mali pustených psov. Kolízny opatrovník pri ďalšom šetrení pomerov konštatoval, že hygiena sa zlepšila a bola akceptovateľná, avšak mohlo to súd viesť k tomu, že sa mal dopytovať kolízneho opatrovníka, aká bola v čase, keď matka nevedela o tom, že dôjde k návšteve jej domácnosti. Maloletý sa z realizácie styku s matkou vrátil poštípaný blchami, čo potvrdila aj lekárka. Súd mal preto venovať bližšiu pozornosť problematike hygieny v domácnosti matky.

Taktiež bolo vyvrátené aj tvrdenie matky, že by otec sa k maloletému nevhodne správal a že by ho bil.

Pokiaľ ide o vypočutých svedkov M. a V., sú svedkami zabezpečenými matkou a absolútne nedôveryhodnými, na ktorých výpoveď nebolo možné prihliadať. Na rozdiel od týchto svedkov je dôveryhodná výpoveď svedkyne F., ktorá ako jediný nestranný svedok, bez vzťahu k obom účastníkom konania ako pracovníčka pohostinstva, pitie alkoholu otcom vyvrátila.

Súd sa mal tiež zaoberať tým, či je pravdivé tvrdenie, že patria jej rodinný príslušníci zo strany manžela k svedkom Q. a ako ich viera ovplyvňuje ich každodenný život.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomných a ústnych vyjadrení,

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podaním zo dňa XX. XX. XXXX doručeným odvolaciemu súdu dňa XX. XX. XXXX, právna zástupkyňa otca doručila súdu nové dôkazy, kedy otec bol dopočutý k oznámeniu matky, že má maloletého fyzicky napádať.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa ust. , a rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil podľa ust. .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a vykonané dokazovanie postačuje nateraz k zaujatiu stanoviska ohľadom starostlivosti o maloletého.

Otec v zastúpení právnou zástupkyňou podal obšírne odvolanie, pričom ale neobsahuje odkaz na ust. § 205 ods. 2 a v súvislosti s citovaným ustanovením konkrétne vymedzenie vád pred prvostupňovým súdom.

Z obsahu odvolania odvolací súd konštatuje, že namieta neúplné zistenie skutkového stavu a vykonanie dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K argumentom uvádzaným pod II. odvolací súd uvádza, že námietky sú nedôvodné a zavádzajúce. Otec súdu vytýka, že súd si mal opakovane vyžiadať správu z materskej školy, vypočuť učiteľku, zisťovať deklarovaný príjem matky. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku konštatoval, ktoré dôkazy vykonal, tieto jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, poukázal aj na to, že sa oboznámil so správami zadováženými v priebehu pojednávania.

Zo správy Základnej školy s materskou školou E., zo dňa XX. XX. XXXX, teda po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa XX. XX. XXXX, vypláva, že základná škola zaslala kolíznemu opatrovníkovi správu, v podstate v súlade s pokynmi odvolacieho súdu, keď z nej vyplýva, že je konštatované, že o dieťa je dostatočne postarané, nezaznamenali, že by dieťa bolo doma týrané alebo chodilo s vážnymi zraneniami do materskej školy. Nezaznamenali ani to, že by sa dieťa obávalo alebo strachovalo zo styku s otcom alebo starými rodičmi. Či príde pre neho otec alebo stará mama, vždy sa na nich veľmi teší.

Z úradného záznamu spísaného kolíznym opatrovníkom zo dňa XX. XX. XXXX okrem iného vyplýva, že maloletý uviedol, že má rád mamu aj otca, nikto ho nebije, ani po ňom nekričí, a to ani mama, otec ani starí rodičia. Chce bývať s otcom, ale občas chce byť aj s mamou.

V súlade s názorom odvolacieho súdu sa súd oboznámil so správou o povesti ohľadom otca. Zo správy nevyplynuli žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie zásadné alebo podstatné. Nevyplynuli z tejto správy žiadne negatívne skutočnosti.

Okresný súd vykonal aj dôkaz správou zo Základnej školy s materskou školou E. zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej okrem inej vyplynulo, že doposiaľ nepostrehli, že by sa dieťa vyjadrovalo o svojich problémoch a pocitoch z domáceho prostredia. Dieťa taktiež nehovorilo o nevhodnom správaní svojho otca voči nemu, ani či s ním navštevuje nejaké pohostinské zariadenia.

Súd sa oboznámil aj s danými dôkazmi, hoci ich podrobne nerozviedol. Odvolací súd dopĺňa, že pri odôvodnení rozhodnutia súd vychádza zo zistených skutočností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo, že okresný súd zistil skutkový stav na základe doplneného dokazovania, pričom väčšiu váhu pri rozhodovaní kládol na závery znaleckého dokazovania, kde bol daný priestor pre odborné posúdenie dôležitých skutočností v súlade so zisťovaním

vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom, emočnej stránky a podobne. Súd pri rozhodovaní vyšiel z daného znaleckého dokazovania, pričom k jeho záverom sa priklonil aj kolízny opatrovník.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplynulo aj to, že zo správy o vykonaní šetrenia pomerov bolo zistené, že došlo k zlepšeniu hygieny v domácnosti matky a v čase návštevy sa maloletý s matkou hral, bol spokojný a oslovoval ju maminka.

Súd vypočul svedkov a z týchto dôkazov vyvodil, že nebolo preukázané, že by otec v súčasnej dobe vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Z tohto dôvodu námietka otca smerujúca k vyhodnoteniu dôkazov výsluchom svedkov M. a V. je bezpredmetná, keďže súd ich nezobral za základ pre svoje rozhodnutie. Prihliadol predovšetkým na výpoveď svedkyne W. F., pričom z jej výpovede zistil aj skutočnosť, že otec navštevuje pohostinské zariadenia, a aj keď nebolo preukázané požívanie alkoholu, nepochybne sa v danom bare fajčí.

Odvolací súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd správne danú skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní, pričom odvolací súd návštevu maloletého dieťaťa v pohostinských zariadeniach považuje za nevhodnú, dieťa je vystavené pôsobeniu cigaretového dymu, čo vážne môže poškodiť jeho zdravie do budúcna. Je zjavné, že otec danej problematike nevenuje pozornosť a zameriava sa na vyvrátenie skutočností, že nepožíva alkoholické nápoje a o dieťa sa riadne stará.

Z vykonaného dokazovania súdom nevyplynulo, že by otec sa o dieťa nestaral, ale bolo preukázané, že v starostlivosti mu pomáha stará matka a v podstate supluje ženský prvok v starostlivosti. Starostlivosť o maloleté dieťa je komplexný súbor činností, nie je to len skutočnosť, kto dieťa zavezie alebo privezie zo škôlky, ale je to aj skutočná osobná starostlivosť vo forme prípravy stravy, nákupov, varenia, ktorá je pre rodiča jednou z podstatných povinností, a tieto otec nevykonáva. Okresný súd na túto skutočnosť správne prihliadol.

Správne prihliadol aj na to, že sa prehĺbil vzťah medzi maloletým a matkou.

Pokiaľ otec v odvolaní namieta, že žiada zveriť dieťa do striedavej starostlivosti rodičov, odvolací súd poukazuje na priebeh konania pred prvostupňovým súdom, kedy otec so striedavou starostlivosťou nesúhlasil.

Je nepochybne preukázané, že komunikácia medzi rodičmi nie je ešte na takej úrovni, aby bolo možné pristúpiť k danému rozhodnutiu. Do budúcnosti však nie je vylúčené, aby rodičia upravili svoje vzťahy tak, aby dieťaťu túto možnosť poskytli, ak však bude na jeho prospech a nebude ho to neprimerane zaťažovať. Treba zdôrazniť, že nič nebráni rodičom v tom, aby upravili svoje vzťahy navzájom a vo vzťahu k dieťaťu tak, aby mu vytvorili najvhodnejšie podmienky, aby dieťa žilo s vedomím, kto sú jeho rodičia, bolo mu to náležite vysvetlené, pričom rodičia sú povinní vytvoriť mu také prostredie, aby dieťa nebolo vystavené stresovým situáciám, negatívnym javom, či už z hádok medzi rodičmi, pri realizácii styku. Nie je absolútne prípustné, keď rodičia svoje nevyriešené vzťahy riešia prostredníctvom dieťaťa, ktoré do daných vzťahov zaťahujú. Žiadne súdne rozhodnutie nemôže v tejto skutočnosti zabrániť a je len na zodpovednosti rodičov, v akom prostredí bude dieťa vyrastať.

Námietky otca v tom zmysle, že súd nevykonal dokazovanie ohľadom jej skutočného zárobku, zárobku jej manžela, ako aj súhlasu, či sa bude podieľať na výžive dieťaťa, nie sú smerodajné. V našom právnom poriadku nie je rozhodujúcim kritériom príjem osoby, ktorej má byť dieťa zverené. Ak túto skutočnosť namieta otec, nemá na to žiadny zákonný dôvod. Taktiež nie je povinnosťou manžela matky podieľať sa na výžive jej dieťaťa, aj keď možno konštatovať, že práve pri deklarovanom príjme z hľadiska výživy dieťaťa je mu to na prospech. Odvolací súd konštatuje, že ani príjem otca vo výške XXX,- eur nie je taký rozhodujúci, ktorý by odôvodňoval zverenie dieťaťa do jeho výchovy, naviac, keď pre takýto postup Zákon o rodine takéto kritériá nezohľadňuje. Pokiaľ otec namieta, že matka sa nikdy v podstate o dieťa nestarala, na základe daného rozhodnutia je jej táto príležitosť poskytnutá. Každý rodič má práva a

povinnosti vo vzťahu k svojmu dieťaťu, teda na strane matky existuje aj jej právo na výchovu dieťaťa, ale aj povinnosť postarať sa oň. Ak sa doteraz o výchovu dieťaťa staral otec, niet žiadnych prekážok, aby sa na ďalšiu dobu o maloletého starala matka, samozrejme s tým, že zabezpečí čo najširší možný styk s otcom.

Taktiež nie je potrebné vykonávať dôkaz výsluchom učiteľky, pretože vo svojej písomnej správe sa k danej veci vyjadrili a takýto dôkaz je nadbytočný a ani prvostupňový súd ho nevykonával.

Pokiaľ ide o ďalší dôkaz predložený až počas odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že nebolo naň možné prihliadnuť, pretože v doterajšom konaní bolo obšírne vykonané dokazovanie, predkladanie dôkazov až v rámci odvolacieho konania nedáva možnosť odvolaciemu súdu vo veci hospodárne konať a rozhodnúť, pretože pokiaľ účastníci opakovane predkladajú nové dôkazy, nové tvrdenia, ide v podstate o doloženie skutočností, ktoré mali možnosť produkovať počas konania, pričom ani v danom prípade predložený dôkaz nie je tak závažný, pretože ohľadom bitia dieťaťa už bolo v minulosti konané, a je nepochybné, že maloletý reaguje diametrálne rozdielne v prítomnosti otca a v prítomnosti matky, a prispôsobuje sa daným okolnostiam. Predložená správa len potvrdzuje to, že existuje nedostatočná komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa a čiastočne možno konštatovať, že aj nedôvera.

Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým rozhodoval o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, pričom spravidla v nesporových konaniach nie je možné posúdiť úspech alebo neúspech veci a v takomto prípade, neprichádza do úvahy náhrada trov konania a výrok o trovách konania je v takomto prípade nadbytočný, čo vyplynulo z rozhodovacej praxe súdov a judikatúry (R V/1968, str. 44).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.