Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoEk-4-2023.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 487,83 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 40117/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10Er/6/2014-59 zo dňa 13. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu (prvý výrok); oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením (druhý výrok). 1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 28.06.2013 vydaného pod sp.zn. SR 01735/13, ktorým bola povinná zaviazaná na plnenie na základe zmenky. Oprávnený v súlade s ustanovením §243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj „EP“) doplnil návrh na vykonanie exekúcie. 1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská zmluva, od existencie ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania, bola vyhotovená na samostatnej listine; povinná mala reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu tak exekučný súd vyhodnotil ako individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. 1.3 Okresný súd, vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere považoval za zrejmé, že oprávnený uzatváral zmluvu ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti; na druhej strane povinná ako dlžníčka do zmluvného vzťahu nevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ju považoval za spotrebiteľku; zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je tak zmluvou spotrebiteľskou. Na uvedenom konštatovaní nič nezmenila ani skutočnosť, že v zmluve o úvere bol vymedzený účel poskytnutia úveru „na výkon zamestnania“; v tejto súvislosti poukázal okresný súd na opakovane vyslovené závery Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá takúto prax oprávneného, pri ktorej došlo k zaškrtnutiu kolónky „výkonu povolania“ bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, resp. s predmetom činnosti spotrebiteľov má uzatvorenie konkrétnej zmluvy, vyhodnotila ako nekalú obchodnú praktiku.
1.4 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ustanovenia §9 ods.2 písm.j) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), preto mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom, súd postupom podľa ustanovenia §57 ods.1 písm.m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 1.5 Tým, že oprávnený žiadal vymôcť svoj nárok v rozpore so zákonom, zavinil zastavenie exekúcie, preto exekučný súd postupom podľa §203 ods.1 EP a §262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.“) rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia §365 ods.1 písm.f) a h) C.s.p. 2.1 Oprávnený odmietol posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa, pretože úver jej bol poskytnutý na účel povolania; vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel osobitne podpísala. Skutočnosť, na čo konkrétne povinná následne finančné prostriedky využila už povinný neskúmal. Tvrdil, že v prípade oprávneného bolo potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru oprávneného aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zároveň nepostupoval správne, keď exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
3. Povinná vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodala.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete v zmysle §387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. V druhej výrokovej vete odvolanie oprávneného podľa ustanovenia §386 písm. c) C.s.p. odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
5. Podľa § 387 ods.1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5.1 Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 26.10.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 01.12.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený a povinná uzatvorili dňa 03.11.2011 zmluvu o úvere č. 611300035, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto v bode 13. obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola súčasne so zmluvou o úvere vystavená neúplná zmenka. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená súčasne so zmluvou o úvere na samostatnej listine. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 01735/13 zo dňa 28.06.2013. Oprávnený, plniac si tým povinnosť v zmysle §243f ods. 1 EP, doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa §39 ods. 4 EP.
7. Odvolací súd, v zhode so súdom prvej inštancie v prvom rade konštatuje, že zmluva o úvere, uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru, vyplývajúce z ustanovenia §1 ods.2,3 a §2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou podriadil právnemu režimu tohto zákona. Z ustanovenia §52 ods.4 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vyplýva, že spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná bola v zmluve o úvere označená ako fyzická osoba – nepodnikateľ. Nebola označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa s poukazom na ustanovenie §2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmluve síce krížikom označila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania, uvedené však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa ustanovenia §52 ods. 4 OZ. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Je potom zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení OZ, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní neprihliadol. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
8. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský súd neprihliadol na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predpokladaných ustanovením §9 zákona č.129/2010 Z.z., v konkrétnostiach údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov a údaja o priemernej výške ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá skutočnosť robí poskytnutý úver bezúročným a bez poplatkov v zmysle ustanovenia §11 ods.1 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.
9. Avšak nemožno neprihliadnuť aj na skutočnosť, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale touto je aj zmenková dohoda, obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky, začlenenej do čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície, obsiahnutej v ustanovení §52 ods. 1 OZ. 9.1 Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinnou bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinnou, pričom tento dôležitý údaj, že povinná vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinná mohla zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnej nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dojednaná individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy, obsiahnutej v §52 ods.2 a §53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. 9.2 Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu súčasne nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd zaoberal tým, že zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obsiahnuté v zmluve o úvere. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru len obmedzil na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľským, pretože povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v danom právnom vzťahu vystupuje spotrebiteľ.
10. Žiada sa dodať, že v zmysle ustanovenia §17 ods.3 zákona o spotrebiteľských v čase vystavenia zmenky, t.j. dňa 03.11.2011, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné zabezpečenie dlhu zmenkou. Uvedené je už len dôvodom navyše podporujúcim správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere ani na skutočnosť, že použitie zmenky nebolo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch prípustné. 10.1 Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťal a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, rozpor s dobrými mravmi či porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, bolo dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd tak správne rozhodol; odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete ako vecne správne v zmysle ustanovenia §387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
11. Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a teda aj výrok o trovách exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal oprávneného. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa právneho stavu, platného do 31.10.2013, bolo proti výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia §58 ods. 6 EP; novelou č. 299/2013 Z.z. však bola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013 Exekučný poriadok nepripúšťa proti uzneseniu o náhrade trov konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutia neprípustné. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie §243b ods.3 EP, a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený podal odvolanie až dňa 02.04.2022, teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie zákon nepripúšťal, keďže s účinnosťou od 01.07.2016 bolo ustanovenie §58 ods. 6 Exekučného poriadku zrušené. 11.1 V zmysle novely, účinnej od 01.11.2013 a ani novely, účinnej od 01.07.2016 Exekučný poriadok explicitne možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného, smerujúce proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle §386 písm. c) C.s.p. odmietol.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).