Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-2-2013.pdf
PDF · 69.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/2/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 12.februára 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka o odvolaní obžalovaného I. N. proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2 T 75/09 zo dňa 23.10.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného I. N. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. N. uznaný vinným z prečinu obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods.3 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
18.novembra 2008 v čase od 12.00 h do 15.00 h v G. G. na ulici I. č.X prišiel do bytu za N. E., nar.XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva a ktorú sa snažil presvedčiť, aby s ním odišla do Spolkovej republiky Nemecko, pričom keď poškodená toto odmietla, tak ju hrozbou násilia nútil, aby s ním odišla a to tým, že jej hrozil, že ak s ním neodíde, tak si získa pištoľ v Bratislave a zabije jej matku a ublíži sestre, kde na základe tejto hrozby s sním odcestovala do Mníchova v Spolkovej republike Nemecko.
Bol za to odsúdený podľa § 184 ods.3 Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na dva roky.
Podľa § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák., § 50 ods.1 Tr.zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Podľa § 50 ods.2 Tr.zák. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej N. E. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnil. V odvolaní vyjadril názor, že jeho konanie nenapĺňa znaky žalovaného trestného činu. Podľa neho nebolo preukázané, aby na poškodenú z jeho strany bolo pôsobené násilím, či hrozbou násilia v tom smere, aby proti svojej vôli opustila územie SR. Poukazuje na ust. § 122 ods.6,7 Tr.zák., pričom podľa jeho názoru sa nesprával spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Ani znalcami uvádzaná okolnosť, že poškodená bola zmanipulovaná nenachádza odraz v tomto ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona. Zdôraznil, že ani z chatovej komunikácie medzi poškodenou a jej matkou nevyplýva, že by sa zdržiavala mimo územia SR proti svojej vôli. Podľa neho aj z listu, ktorý mu napísala poškodená vyplýva to, aby prišiel za ňou na Slovensko a z toho listu je nepochybné aj vzťah poškodenej k nemu. Podľa neho z vykonaných dôkazov vyplynulo, že sloboda pobytu poškodenej nebola ničím obmedzená. Až postupom času zrejme pod vplyvom rodiny poškodenej sa o ňom rozšírili rôzne nepravdy a to i prostredníctvom médií, keď bol vykreslený ako neofašista a psychopat. Uvádza ďalej, že keď prišiel za poškodenou, sama ho pozvala do bytu a sama dospela k záveru, že sa s ním
vráti do Nemecka. Aj pri konfrontácii uvádzala, že sa sama rozhodla ešte pred jeho návštevou o návrate na územie Nemecka. V závere sa obžalovaný domáhal, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.
Na úvod je potrebné uviesť, že vec už bola predmetom preskúmania zo strany krajského súdu. Okresný súd najprv vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný odpor a preto okresný súd konal na hlavnom pojednávaní. V predchádzajúcom prípade konal proti obžalovanému ako proti ušlému a odvolanie, ktoré podal v mene obžalovaného jeho obhajca bolo zamietnuté. Na návrh obžalovaného I. N. na opätovné prejednanie veci v jeho prítomnosti boli pôvodné rozhodnutia zrušené a bolo pokračované v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
Okresný súd následne na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodenú, jej matku, sestru, tiež sesternicu, obstaral si znalecký posudok znalcov psychiatrov na poškodenú, zoznámil sa s ďalšími listinnými dôkazmi, pričom následne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym. V odôvodnení rozhodnutia stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a tiež, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak sa vzájomne vylučovali. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a napokon, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny a trestu.
Krajský súd reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného chce poukázať na nasledovné skutočnosti. Obžalovaný namietal, že po formálnej stránke nenaplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V rámci odvolacích námietok uvádzal tiež, že sa poškodenej nevyhrážal násilím, ak neodíde s ním mimo územia SR a znalcami uvádzaná skutočnosť, že ju mal zmanipulovať nevykazuje správanie uvedené v § 122 ods.6,7 Tr.zák. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že skutková podstata uvedená v ods.3 § 184 je samostatnou skutkovou podstatou, ktorá nevyžaduje nútenie ľsťou, hrozbou násilia alebo inej ujmy k pobytu mimo územia SR, ale vyžaduje neoprávnené nútenie iného opustiť územie SR. Pod pojmom neoprávnene nútiť je potrebné rozumieť konanie bez oprávnenia a proti vôli poškodeného. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že je možné nútiť poškodeného aj psychickým nátlakom a to tak, že ak poškodená neodíde mimo územia SR, môže byť ublížené jej blízkym príbuzným. Z výpovede poškodenej z prípravného konania i na hlavnom pojednávaní pritom nepochybne vyplýva, že obžalovaný, keď sa zdráhala odísť mimo územia SR jej uvádzal, že si môže zohnať zbraň a ublížiť jej matke a sestre. Aj policajným orgánom v Nemecku uvádzala, že vidí rozdiel v tom, čo chce a čo musí, myslela tým nátlak zo strany obžalovaného. Aj znalci psychiatri zistili u poškodenej príznaky psychického týrania s následným rozvojom postraumatickej stresovej poruchy. Zvýraznili jej úzkostné depresívne prežívanie a ovplyvniteľnosť okolím. Znalci nezistili nezdravý rešpekt z blízkych príbuzných, teda z matky, či sestry. Zvýraznili tiež, že poškodená mala veľký strach z obžalovaného, ktorým bola manipulovaná a psychicky týraná. Aj jej výpoveď pri konfrontácii možno pripísať strachu z prítomnosti obžalovaného, keď uvádzala, že už pred jeho príchodom sa rozhodla, že sa vráti do Nemecka.
Správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu obmedzovania slobody pobytu podľa § 184 ods.3 Tr.zák., pretože neoprávnene iného nútil opustiť územie SR.
Aj uložený trest zodpovedá kritériám pre ukladanie trestu tak, ako to má na zreteli ust. § 34 Tr.zák. Obžalovanému za trestný čin, ktorého sa dopustil bolo možné uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný si voči poškodenej počínal popísaným spôsobom v jej vysokom štádiu tehotenstva a tiež na to, že už v minulosti prejavil sklony k páchaniu trestnej činnosti, bol mu správne uložený trest nad spodnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby a to trest odňatia slobody na dva roky. Nepochybil okresný súd, keď obžalovanému tento trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky vzhľadom na okolností prípadu a na jeho osobu. V zmysle § 50 ods.2 Tr.zák. uložil okresný súd obžalovanému správne aj povinnosť spočívajúcu v zákaze priblížiť sa počas skúšobnej doby k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto odvolanie obžalovaného pokladal za nedôvodné a ako také ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.