Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/852/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: Y. L., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast.: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Budapeštianska 8, v konaní o zaplatenie 331,94 eura s prísl.

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu Č..XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: 150032 trovy konania 68,38 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 331,94 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania od 12.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane žalovanej vstúpil dňa 6.7.2012, navrhol žalobu zamietnuť.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.2.2013.

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách č. 2817888, a že povinnosťou žalovanej bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve,

resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnila povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaná postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura vyúčtoval žalovanej fa č. 7903794069 splatnou 11.5.2012, ktorú nezaplatila a od 12.5.2009 je omeškaní.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2011.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa 16.1.2008 z ktorej súd zistil, že žalovaná bola pripojená k elektronickej sieti v programe Relax 60. V zmysle dodatku k zmluve zo dňa 5.2.2008 jej bol dodaný mobilný telefón Sony Ericsson K550l za 1,-Sk. Podľa bodu 2: dodatku: sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka (žalovanej)

Podľa bodu 3 dodatku sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovanej, najmä povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas), bode Dodatku a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaná povinná uhradiť zmluvnú pokutu 10.000,- Sk

Z fa č. 7903794069 splatnej 11.5.2009 (čl. 4) súd zistil, že žalovanej bola dňa 22.4.2009 vyúčtovaná „zmluvná pokuta“ v sume 331,94 eura. Žiadne iné obsahové, na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

Podľa ods4 : Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia, vrátane poučenia podľa boli účastníkom riadne doručené a to: právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2012, žalovanej dňa 17.12.2012 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 18.12.2012.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 14.7.2012 (čl. 12) navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v žalobe neuvádza, ani listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu, či, v akom rozsahu a v čom žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto okolnosť právoplatne judikoval rozsudok Krajského súdu Prešov , kde právo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu bolo vyslovené, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a dodávateľ sa má zdržať jej uplatňovania. Poukázal tiež na rozsudok ESD C-618-10.

Podľa § 5 Obč. súdneho poriadku:

(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne

na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení a v znení jej dodatku zo dňa 5.2.2008. Z dodatku k zmluve síce vyplynul záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať žalovanej mobilný telefón a preukázal, že sa tak stalo dňa 5.2.2008. Svedčí o tom dodací list z tohto dňa (čl. 5), ktorý je podpísaný aj žalovanou.

Z textu samotnej fa č. 7903794069 vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 331,94 eura bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Podľa ust. ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty žalobca v žalobe špecifikuje tým, že ním bolo porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že žalovaná neuhrádzala cenu služieb riadne a včas, ohľadom toho žalobca nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa

výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7907218900 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa a , podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným ůsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.

Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len " ").

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by žalovanú na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

V danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, by podľa prináležala náhrada trov konania (ak by jej vznikli), pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 26,56 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , s použitím Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura ( vyhlášky) a ) vyjadrenie zo dňa 14.7.2012 v sume 26, + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7, eura, spolu: 68,38 eura. Žalobca je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.