Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-122-2012.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr.Michal Boroňa v právnej veci žalobkyne Mgr. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., O. XX, právne zastúpená JUDr. Silvia Kollárová, advokátka so sídlom Štúrova 29, Levoča proti žalovaným: 1/ K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, 2/ E. V., XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Jolana Karabinošová, advokátka so sídlom Konštantínova 3, Prešov, o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/105/2011-83 zo dňa 6.2.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 25C/105/2011-146 zo dňa 4.4.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,32 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jolany Karabinošovej v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 702,88 Eur.
Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 15.5.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX na X.poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, na ul. O. v J., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.č. CKN 14310/44, zapísaného na LV č. XXXXX v kat. úz. J.. Rovnako po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/222/2009 mal za preukázané, že Bytové družstvo Prešov poskytlo žalovaným finančnú pôžičku na výmenu okien s dohodnutými úrokmi, pričom dňa 14.10.2007 bola uzatvorená zmluva podľa ktorej žalovaní dostali ako pôžičku sumu 36.780,- Sk a boli povinní ju vrátiť spolu s úrokom v mesačných splátkach po 485,- Sk a neskôr po 270,- Sk, pričom žalovaní tento individuálny záväzok uhrádzali do júla 2008.
Prvostupňový súd tak následne zo skutkových zistení po preskúmaní či došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaných o ktoré nárok na zmluvnú pokutu opiera žalobkyňa dospel k právnemu záveru, že žalovaní pri uzatváraní zmluvy uvádzali pravdivé skutočnosti, keďže pri podpise zmluvy na byte neviazli žiadne iné ťarchy než boli uvedené v zmluve a nemali podlžnosti ani na splátkach na nájom bytu a na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu. Nemali ani nedoplatky na splátkach pôžičky
poskytnutej im bytovým družstvom. Skutočnosť, že žalovaní neskôr po predaji nehnuteľnosti prestali pôžičku splácať podľa názoru prvostupňového súdu nie je porušením zmluvnej povinnosti, konkrétne článku VII., bod 1 s odôvodnením, že ide o ustanovenie, ktoré neukladá žalovaným žiadnu povinnosť, ide o ustanovenie, v ktorom predávajúci len prehlasujú určité skutočnosti ku dňu podpisu zmluvy a tým, že tieto údaje boli pravdivé. Prvostupňový súd vyslovil tak právny záver, že žalovaní neporušili žiadnu zmluvnú povinnosť, keďže im ustanovenie čl. VII. ani žiadnu povinnosť neukladalo. Skonštatoval ďalej, že medzi bytovým družstvom a žalovanými vznikla nepomenovaná zmluva. Na základe nej žalovaní boli povinní splácať finančný záväzok vo vzťahu k bytovému družstvu.
Prvostupňový súd sa ďalej vyrovnal s tvrdením žalobkyne o obmedzení jej vlastníctva. Žalobkyňa byt riadne užívala, byt chcela predať, pričom žalobkyňa neurobila žiaden úkon, ktorý by svedčil o tom, že chce predmetný byt predať, teda tvrdenia, že bola obmedzená vo vlastníckom práve považoval za nedôvodné. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj pripustil, že žalobkyňa bola obmedzená vo svojom vlastníckom práve, bolo to z dôvodov na strane bytového družstva, a pôžičku nebola povinná platiť žalobkyňa.
Poukázal na ust. § 657 O.z., § 658 ods.1, § 51, § 544 ods.1,2, § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., ďalej na ust. článku VII. osobitné ustanovenia bod 1, bod 7 kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným účastníkom priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť jej náhradu trov konania. V odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci (§ 205 ods.2 písm.d/, § 205 ods.2 písm.,f/ O.s.p.).
Žalobkyňa považuje rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny a skutkovo a právne neudržateľný. Podľa jej názoru prvostupňový súd obišiel predmet konania a skutkovo a právne sa nevyporiadal s argumentmi a dôkazmi, čím nezabezpečil rovnosť strán v spore. Uviedla, že predmetom žaloby bolo zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia ust. článku VII., bod 1 kúpnej zmluvy z 15.5.2008 a to z dôvodu, že žalovaní uviedli nepravdivé tvrdenia v prehlásení obsiahnutom v článku VII, čo znamenalo v zmysle dohody zmluvných strán povinnosť uhradiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 4.979,09 Eur. Podľa názoru žalobkyne tak súd nevyhodnotil správne citovaný článok, osobitné ustanovenia bod 7, vetu druhá predmetnej kúpnej zmluvy, z ktorého jasne vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že ak predávajúci porušia ustanovenia článku VII, bod 1, sú povinní zmluvnú pokutu uhradiť. Podľa jej tvrdenia sa ukázalo, že predávajúci prehlásili nepravdivé údaje, čo malo za následok obmedzovanie výkonu vlastníckeho práva žalobkyne vo vzťahu k predmetnému bytu a jej príslušenstva.
Podľa názoru žalobkyne kúpna zmluva bola uzavretá platne a účinne, pričom prehlásenie predávajúcich, ktoré je obsiahnuté v článku VII osobitné ustanovenie má charakter prehlásenia o pravdivosti údajov, ktoré sú uvedené presne, pravdivo a úplne, teda prevzali na seba žalovaní zodpovednosť, ak sa potvrdí nepravdivosť, či neúplnosť týchto tvrdení, budú čeliť právnym následkom.
Poukázala ďalej na obsah odôvodnenia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 5Co/79/2010 z 20.1.2011, z ktorého vyplýva, že žalovaní plnili pôžičku bytovému družstvu určenú na výmenu okien len do 10.7.2008, kedy právoplatne previedli vlastnícke právo k bytu na žalobkyňu. Má za to, že žalovaní v 1.a 2.rade preukázateľne vedeli, že majú individuálny finančný záväzok, t.j. pôžičku voči bytovému družstvu spočívajúcu v splácaní pôžičky za výmenu okien, no o tejto skutočnosti žalobkyňu žiadnym spôsobom neinformovali, teda žalobkyňa o individuálnej pôžičke žalovaných v 1.a 2.rade nevedela.
V odvolaní ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru právna zástupkyňa žalovaných porušila ust. § 21 ods.a/ a d/ Zákona o advokácií.
Podľa názoru žalobkyne tak uniesla v spore dôkazné bremeno a preukázala, že žalovaní v 1.a 2.rade prehlásili nepravdivé tvrdenie v článku VII, bod 1 predmetnej kúpnej zmluvy, čo oprávňuje žalobkyňu nárokovať si od žalovaných dohodnutú zmluvnú pokutu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie (§ 214 ods.1,2 O.s.p.), miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.1.2013 o 12,00 hod. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.
Skutočnosť, že účastníci konania uzavreli dňa 15.5.2008 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol predaj bytu č. XXX bytového domu XXXX, na ul. O. XX v J., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k parcelám zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. J. nebola sporná. Dohodu o zmluvnej pokute uzavreli účastníci konania akú súčasť kúpnej zmluvy.
Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda.
Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009).
Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec alebo sa nesplní včas alebo sa nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Oprávnenému vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak nastala okolnosť, ktorej sa zmluvná pokuta týka.
Žalobkyňa opiera svoj nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu o okolnosť spočívajúcu v nepravdivých tvrdeniach žalovaných ako predávajúcich v prehlásení obsiahnutom v článku VII, osobitné ustanovenia, bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2008. Podľa jej názoru nepravdivé tvrdenia spočívajúce v tom, že žalovaní v 1.a 2.rade mali individuálny finančný záväzok, t.j. pôžičku voči Bytovému družstvu Prešov, spočívajúci v splácaní pôžičky za výmenu okien v byte a o tejto skutočnosti žalobkyňu žiadnym spôsobom neinformovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Teda mali uviesť nepravdivé údaje o nárokoch, požiadavkách, v súvislosti s prevádzanými nehnuteľnosťami, čím tak došlo k zavádzajúcemu a k nepravdivému prehláseniu.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu. Zmluvná pokuta bola viazaná na porušenie povinnosti uvedených v ust. článku VII, bod 1,4,5, 6 tejto kúpnej zmluvy. V prípade, že predávajúci porušia ustanovenie článku VII, bod 1,4,5,6 tejto zmluvy, zaviazali sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 150.000,- Sk (v mene platnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy). Podľa článku VII zmluvy osobitného ustanovenia, bod 1 predávajúci prehlásili, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne iné ťarchy okrem zákonného záložného práva, ktorá ťarcha je uvedená na LV č. XXXXX, ani vecné bremená, obmedzenia a ani iné právne povinnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovali výkon vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že nemajú vedomosť o žiadnych žalobách, súdnych sporoch, nárokoch a procesoch a požiadavkách, vyšetrovaniach, rozhodcovských konaniach
alebo konaniach, ktoré by hrozili v súvislosti s prevádzanými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa opiera svoj nárok vyplývajúci z porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúci v tom, že predávajúci prehlásili nepravdivé údaje o existencii záväzku žalovaných vo vzťahu k Bytovému družstvu Prešov splácať pôžičku v súvislosti s výmenou okien na prevádzanom byte. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že existencia záväzku žalovaných vo vzťahu k Bytovému družstvu Prešov a neoznámenie existencie záväzku v kúpnej zmluve nespôsobuje také okolnosti, ktoré by znamenali porušenie dohodnutej zmluvnej povinnosti v článku VII, bod 7 predmetnej zmluvy. Žalobkyňa sa preto nesprávne domnieva, že neoznámením existencie záväzku len žalovaných vo vzťahu k veriteľovi (Bytovému družstvu Prešov) malo dôjsť k porušeniu dohodnutej zmluvnej povinnosti. Záväzok sú povinní splniť len žalovaní v 1.a 2.rade.
Záväzkovo-právny vzťah v súvislosti s pôžičkou na výmenu okien na prevádzanom byte existoval v čase uzavretia kúpnej zmluvy len medzi žalovaným v 1.a 2.rade a ich veriteľom.
Ani odvolací súd nemal za preukázané, aby žalobkyňa v dôsledku neoznámenia existencie predmetného záväzku žalovanými v 1.a 2.rade v kúpnej zmluve bola obmedzovaná vo vlastníckych právach v súvislosti s predmetom kúpnej zmluvy. V tomto smere nenašiel odvolací súd pochybenie pri hodnotení dôkazov zo strany prvostupňového súdu.
Žalobkyňa nepreukázala, že oprávnenej vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že nastali okolnosti, ktoré by sa dohodnutej zmluvnej pokuty dotýkali.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením si odôvodnenia zo strany prvostupňového súdu, vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil (§ 219 ods.1,2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 214,32 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Jolany Karabinošovej v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu. Základná sadzba tarifnej odmeny vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu, t.j. 4 979,09 Eur činí sumu 170,97 Eur. V zmysle § 13 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, t.j. 85,485 Eur. Za takejto situácie vznikol žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania 2x 85,485 Eur + 7,63 Eur režijný paušál a 20% DPH (35,72 Eur), spolu 214,32 Eur.
Prvostupňový súd uznesením č.k. 25C/105/2011-146 zo dňa 4.4.2012 nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že vychádzajúc z mesačného príjmu žalobkyne, z vlastníctva jej majetku (byt, spoluvlastnícke podiely k dvom rodinným domom a s prihliadnutím na nevyhnutné výdavky žalobkyne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie. Taktiež poukázal na skutočnosť, že od rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 25C/105/2011-39 zo dňa 6.6.2011 v spojení s rozhodnutím odvolacieho konania nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovieť jej žiadosti čo i len sčasti. Podľa názoru prvostupňového súdu nepredstavuje zaplatenie súdneho poplatku takú sumu finančných prostriedkov, ktoré by boli schopné privodiť zhoršenie postavenia žalobkyne vzhľadom na charakter žaloby, o osobné majetkové a zárobkové pomery.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu v celom rozsahu.
Podľa názoru žalobkyne vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru ide o opodstatnenú žalobu a tvrdí, že si svoje právo úspešne uplatňuje a bráni. Ďalej uviedla, že jej osobné a majetkové pomery preukázala prvostupňovému súdu a tieto mal súd objektívne hodnotiť. Od poslednej žiadosti o oslobodenie od poplatkov doručené súdu 30.5.2011 si súd nevšimol zmenu jej výdavkov. Tá spočíva v tom, že síce jej ubudla splátka za notebook, ale pribudla jej
splátka pôžičky vo VÚB, poplatok za rigorózne konanie na pedagogickej fakulte J. univerzity v J., ako aj zmena spočíva v platbe školného na právnickej fakulte, ktorá sa zvýšila zo sumy 680,- Eur na sumu 1.020,-Eur. Teda nevyhnutné a základné výdaje ako tak pokrývajú výšku príjmu žalobkyne.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v súlade s ustanoveniami § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Podľa ust. § 138 ods.1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Zo znenia § 138 O.s.p. vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, výška súdneho poplatku, povaha spoplatňovaného úkonu vo veci samej.
Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka", avšak bezpochyby musí ísť o pomery majetkové a ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné žiadateľa majúce základ v okolnostiach, ktoré nie je len dočasnej, či prechodnej povahy a odôvodňujúc záver, že ako poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie nemôže od neho spravodlivo žiadať. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené len dve spomínané podmienky. Pomery účastníka odôvodňujúce priznanie oslobodenia a skutočnosť, že neide o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že majetkové pomery s prihliadnutím teda nielen na príjem žalobkyne, ale aj jej ďalšie majetkové pomery, t.j. vlastníctvo, či spoluvlastníctvo nehnuteľnosti odôvodňujú nepriznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že samotná skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku ešte automaticky neznamená, že jeho majetkové pomery už odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože pomery účastníka sú určované celkovou majetkovou situáciou.
Odvolací súd rovnako prihliadol zhodne s prvostupňovým súdom aj na tú okolnosť, že od posledného rozhodovania súdov o žiadosti žalobkyne na oslobodenie od platenia súdneho poplatku nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovala vyhovieť jej žiadosti čo i len sčasti. Prvostupňový súd sa správne vyporiadal a zhodnotil výdaje, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s bývaním, štúdiom.
Z článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva právo na bezplatné súdne konanie a obmedzenie práva na prístup k súdu zo strany štátu súdnymi poplatkami je prípustný (zákon č. 209/1992 Z.z.).
Odvolací súd tak napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods.1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.