Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-26-2012.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I , v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci žalobkyne: Y. K., E. XX, O., proti žalovanému: Na 1.mieste Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, na 2. mieste Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, na 3. mieste Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným na 1., 2., a 3 mieste náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 6.2.2012 domáhala zaplatenia 34.388,88 eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu na tom skutkovom zákade, že zmluvný vzťah žalobkyne s nebankovými subjektami vznikol investovaním peňažných prostriedkov do nebankového subjektu B.M.G. Invest a do BDV družstva, hoci podľa zák.č. 21/1992 Zb. nemali povolenie úradu pre finančný trh alebo Národnej banky Slovenska na pôsobenie na Slovenskom finančom trhu. Orgány činné v trestnom konaní hoci prijali podnet pre podozrenie zo spáchania trstnej činnosti nekonali, nezamedzili podnikanie týchto subjektov, zodpovedajú sa škodu. .
Žalobkyňa ani žalovaní sa na pojednávanie neustanovili, žalovaní žiadali pojednávať v ich neprítomnosti, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalovaný na 1. mieste vzniesol námietku premlčania.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o pôžičke, zmluvy o tichom spoločenstve s B.M.G. Invest od roku 1999 do roku 2001, vložila do BDV družstva členský vklad v roku 2000, 2002, pričom nebankové subjekty žiadne finančné prostriedky žalobkyni nevrátili ani neposkytli plnenie z iného dôvodu.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát ( čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR ).
Podľa čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným spôsobom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické či fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.
Podľa § 2, 3 ods. 1 zák.č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Ak ministerstvo financií zisti, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25.000.000,-Sk ( 37 ods. 4 citovaného zákona ).
Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Z ustanovenia § 60 ods 1 hore citovaného zákona vyplýva, že štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondami
Podľa § 4 zák.č. 347/1990 Z.z. ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre oblasť financií, colníctva a cien.
Ministerstvo financií SR zabezpečuje
a) tvorbu a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky, kapitálového trhu, politiky daní a poplatkov a finančo - ekonomických nástrojov v oblasti podnikania.
b) výkon štátnej správy vo veciach jednotného účtovníctva a účtovného výkazníctva
výkon štátnej správy vo veciach bankovníctva, sporiteľníctva, devízového hospodárstva a devízovej kontroly, kontroly výroby a obehu liehu, tabaku, tabakových výrobkov, soli, lotérií a iných obdobných hier, vo veciach správy majetku štátu vo
V danom prípade sa žalobkyňa domáhala plnenia titulom náhrady škody v zmysle zák.č. 58/1969 Zb., preto súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane žalobkyne, či sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu a či ku vzniku škody na strane žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom žalovaného.
Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Žalobkyňa uzatvorením zmlúv o pôžičke a tichom spoločenstve,či vložením členského vkladu do BDV družstva vstúpila do záväzkovo právnych vzťahov s konkrétnymi právnickými osobami a to nebankovými subjektami. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia hore uvedenými zmluvami a ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.
Nebankové subjekty si svoje povinnosti vo vzťahu k žalobkyni, vyplývajúce mu z uzavretých zmlúv, nesplnil a žalobkyni nevrátili vložené peniaze, úroky, tak ako sa dohodli, zatvoril svoje pobočky a bol na neho vyhlásený konkurz. Žalobkyni vznikla voči uvedenej spoločnosti pohľadávka zo záväzkovo- právnych vzťahov. Neuniesla dôkazne bremeno tvrdenia tým, že neuviedla v návrhu a na pojednávanie sa neustanovila, či si nárok prihlásila v konkurznom konaní vedenom voči uvedenej spoločnosti, prípadne či jej a koľko z konkurzného konania bolo vyplatené. Povinnosť tvrdenia má podľa § 101 ods. 1 O.s.p. Nie je preto možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobkyni mohla vzniknúť, resp dospieť k záveru, že žalobkyni vôbec škoda vznikla. Žalobkyňa do rozhodnutia súdu nepreukázala, že jej vznikla škoda vo výške, ktorú si žalobou uplatnila.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje.
Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Je pravdou, že § 37 ods. 3 zákona číslo 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach oprávňoval žalovaného, pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu.
Zákon teda žalovanému na 2. mieste priznal určitú právomoc - zakázať činnosť osobe, upravil aj konkrétny prípad, kedy tak mohol urobiť - ak zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo fond. Zákon však neupravuje pravidlá, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom má byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a uloženie pokuty. Ostalo teda na žalovanom zvážiť, aké úkony uskutoční, aký postup zvolí, aké šetrenia vykoná. Keďže § 37 zákona číslo 248/1992 Zb. neupravil úradný postup, podľa tohto ustanovenia zákona sa žalovaný nesprávneho úradného postupu dopustiť nemohol a keď by žalovaný mal možnosť v rámci svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, mohol by tak urobiť, keď by sa jednalo o predaj podielových listov avšak v daných prípadoch o tento prípad nešlo.
Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv pôžičkách, o tichom spoločenstve, či iných zmlúv. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do záväzkových vzťahov s obchodnými spoločnosťami a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke a tichom spoločenstve, v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke, o tichom spoločenstve s občanmi, či vstupovanie do družstva, zasiahol by tým do občiansko-obchodno.-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo
rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmlúv.
Navyše v čase uzatvárania zmlúv žalobkyňou s tzv. nebankovými subjektami zákon č. 248/1992 Z.z. nebol platný. Nahradil ho zákon číslo 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní, účinný od 1.1.2000, podľa ktorého bola zverená podobná právomoc v § 62 ods. 4 Úradu pre finančný trh, ako ústrednému orgánu štátnej správy, zriadenému podľa zákona číslo 347/1990 Zb. a zákona číslo 329/2000 z. z.
Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám ( § 441 Obč. zák. ).
Zo skutkových okolnosti prípadu súd má za to, že bola to práve samotná žalobkyňa, ktorá svojou hrubou nedbanlivosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musí následky s tým spojené znášať sama. Mohla sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť, napr. na základe výpisu z obchodného registra, ktorý je verejnou listinou, že obchodné spoločnosti s ktorými vstúpila do záväzkových vzťahov nie sú investičnými spoločnosťami ani fondom, keďže nemajú dodatok k označeniu obchodného mena správcovská spoločnosť, BMG INVEST s.r.o. ani formu akciovej spoločnosti, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov a na základe predložených dokladov mohla poznať ( bez právnych a iných odborných znalosti ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov. Mala postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ju podielu viny nezbavuje. Keďže sa rozhodla vložiť peňažné prostriedky do nebankového subjektu, pretože ponúkal lepšie zhodnotenie vloženej sumy, ktoré prevyšovalo mnohonásobne úroky poskytujúce bankami, mala vedomosť o tom, že nevkladá peňažné prostriedky do banky.
Keďže žalobkyňa nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný postup zo strany žalovaného, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Podľa § 22 zák.č. 58/1969 Zb právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie
Žalovaný na 1.mieste vzniesol námietku premlčania, preto bolo potrebné vo vzťahu k žalovanému na 1.mieste zamietnuť žalobu aj z dôvodu jeho premlčania, keďže žalobu žalobkyňa podala až dňa 6.2.2012.
O trovách konania rozhodol podľa § l42 ods. 1 v spojení s § 155 ods. 1 druhá veta O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
Žalovaní si trovy konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko od 1.10.2004 súd o trovách konania rozhoduje len na návrh ( § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.