Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-140-2012.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/140/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci proti obžalovanému D. P., pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 212 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.11.2012 sp.zn. 6T/47/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovaný D. P., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom A. č. XXX t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
j e v i n n ý, ž e
dňa 17.11.2009 v čase asi o 19.30 hod. v A. na N. ulici v spoločných pivničných priestoroch obytného domu č. XX, vošiel do pivnice Mgr. L. B., odkiaľ sa pokúsil odcudziť bicykel neznámeho výrobného čísla neznámej značky v hodnote 160 Eur tým spôsobom, že tento uchopil do rúk, avšak bol vyrušený Mgr. L. B. preto bicykel položil a dal sa na útek, pričom bol Mgr. L. B. zadržaný s tým, že tohto v snahe utiecť pohrýzol do predlaktia ľavej ruky, čím spôsobil Mgr. L. B. ľahké zranenie, nevyžadujúce liečbu spojenú s práceneschopnosťou a v prípade odcudzenia bicykla by mu spôsobil škodu vo výške 160 Eur,
t e d a
neoprávnene vznikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa súčasne z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 73 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 § 212 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a to na skutkovom základe, že
dňa 17.11.2009 v čase asi o 19.30 hod. v A. na N. ulici v spoločných pivničných priestoroch obytného domu č. XX, vošiel do pivnice Mgr. L. B., odkiaľ sa pokúsil odcudziť bicykel neznámeho výrobného čísla neznámej značky v hodnote 160 Eur tým spôsobom, že tento uchopil do rúk, avšak bol vyrušený Mgr. L. B. preto bicykel položil a dal sa na útek, pričom bol Mgr. L. B. zadržaný s tým, že tohto v snahe utiecť pohrýzol do predlaktia ľavej ruky, čím spôsobil Mgr. L. B. ľahké zranenie, nevyžadujúce liečbu spojenú s práceneschopnosťou a v prípade odcudzenia bicykla by mu spôsobil škodu vo výške 160 Eur.
Za to mu bol uložený podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona § 41 odsek 1, 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol súčasne zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Zároveň podľa § 73 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Namietal, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, neexistujú dôkazy ktoré by to preukazovali. V kritickom čase vošiel do pivníc len z toho dôvodu, že si chcel aplikovať drogu. Súd I. stupňa vychádzal len z výpovede poškodeného, pričom nezohľadnil, že pivničné priestory neboli uzamknuté. Taktiež v dôvodoch odvolania namietal správnosť právnej kvalifikácie, keď ustálená výška škody nezodpovedá škode malej v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona a tak nebol naplnený zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu krádeže v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol vypustiť vinu v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona, keď v tejto časti nepovažuje rozsudok súdu I. stupňa za správny a zákonný.
Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a tak ako ho v napadnutom rozsudku ustálil aj súd I. stupňa. V tomto smere považoval obranu obžalovaného za nedôvodnú, pretože z tohto konania je usvedčovaný predovšetkým poškodeným, ktorý je bez akéhokoľvek pomeru k obžalovanému a nemožno túto jeho výpoveď hodnotiť ako zaujatú. Výpovedi poškodeného Mgr. L. B. naviac korešpondujú aj ďalšie dôkazy najmä svedecké výpovede príslušníkov policajnej hliadky, ktorí boli na miesto činu privolaní. Aj pokiaľ sa títo svedkovia - L. U. a L. C. na hlavnom pojednávaní bližšie ku skutku nevyjadrili. V prípravnom konaní jednoznačne vypovedali, že ako členovia pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ boli v kritickom čase vyslaní na N. ul. v A., kde mal byť prichytený páchateľ krádeže. Po príchode, páchateľa pivničných priestoroch zaistili a bol prevezený na Obvodné oddelenie PZ Trnava. Týmto páchateľom bol obžalovaný.
Správny bol postup súdu I. stupňa, ktorý na základe vykonaného dokazovania, upravil skutkovú vetu obžaloby a vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 212 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona, keď nemal preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa vlámal do pivničných priestorov poškodeného a nebolo možné vylúčiť, že tieto boli vylámané už skôr. Následne nesprávne však právne kvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného za daného skutkového stavu je v rozpore so zákonom a v rozpore s ustanovením § 212 odsek 1 a § 124 odsek 1 Trestného zákona. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby bola spôsobená škoda malá. Za malú škodu v zmysle § 124 odsek 1 Trestného zákona sa považuje škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škoda ustálená v doterajšom konaní je škodou nižšou ako 266 Eur, preto v žiadnom prípade nemôže byť konanie obžalovaného kvalifikované aj podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Odvolací súd má pripomienky k vykonanému dokazovaniu ohľadom zistenia výšky škody, avšak akékoľvek ďalšie dokazovanie by nezvrátilo výsledok právneho posúdenia konania obžalovaného a to ani v prípade, že by sa zistila škoda vyššia ako 266 Eur. Bola by totiž porušená zásada „zákaz zmeny k horšiemu“ za situácie, keď odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podal len obžalovaný. Odborné vyjadrenie k výške škody na č.l. 26 bolo podané na bicykel nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla, čo sa prevzalo nielen do obžaloby, ale v konečnom dôsledku aj do skutkovej vety tohto rozsudku odvolacieho súdu, hoci sa jedná o nesprávny postup, pretože z fotodokumentácie na č.l. 19 až 13 spisu, jednoznačne vyplýva aký bicykel (bicykle) sa v pivnici nachádzal a už z tejto fotodokumentácie je zrejmá aj značka. Odstraňovanie tohto nedostatku doterajšieho dokazovania za stavu, keď sa rozhoduje o odvolaní obžalovaného, by nemalo pri posudzovaní viny podstatný význam.
Vyššie uvedené skutočnosti boli dôvodom, prečo odvolací súd vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného aj podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Odvolací súd, zhodne ako súd I. stupňa, považuje za správne a zákonné kvalifikovanie konania obžalovaného ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keď mal preukázané, že obžalovaný v kritickom čase vnikol do pivničných priestorov obytného domu a v týchto neoprávnene zotrval do doby, pokiaľ nedošlo k stretu s poškodeným. Obrana obžalovaného, že do pivničných priestorov vošiel za účelom aplikácie drogy, ktorú si krátko predtým, v blízkosti tohto obytného domu zadovážil, nie je obranou, ktorá by ho zbavovala viny.
Objektom prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona je domová sloboda, ktorá chráni tak vlastníka ako aj užívateľa domu. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu. Takýmito priestormi sú aj pivnice.
Odvolací súd zastáva názor, že priestory pivníc sú spoločnými priestormi vo vlastníctve vlastníkov jednotlivých bytov bytového domu. Obžalovaný tam v kritickom čase vnikol bez akéhokoľvek oprávnenia a napokon vnikol aj do pivnice poškodeného, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona bez ohľadu na to, za akým účelom sa tohto konania dopustil. Obrana obžalovaného, že neprekonal žiadnu prekážku a priestory boli odomknuté, nič nevylamoval, je z hľadiska posúdenia jeho konania podľa odseku 1/ § 194 Trestného zákona právne irelevantná, táto by prichádzala do úvahy len v prípade, pokiaľ by bolo toto jeho konanie kvalifikované podľa § 194 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
Po ustálení viny obžalovaného dospel odvolací súd k záveru, že trest, aký mu bol uložený súdom I. stupňa nezodpovedá jeho osobe rozsahu trestnej činnosti, ako aj okolnostiam prípadu. Odvolací súd skonštatoval, že súd I. stupňa správne ustálil prevahu priťažujúcich okolností, keď u obžalovaného zistil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.h/, písm.m/ Trestného zákona správne ustálil, že pri ukladaní trestu prichádza do úvahy postup podľa § 38 odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona a správne zistil, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu z Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010.
Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených kritérií postupoval pri rozhodovaní o treste, keď mal za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj uložením trestu pri dolnej hranici zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona. Preto považoval výmeru trestu v trvaní 8 mesiacov za zákonnú a primeranú.
Pretože obžalovaný bol za posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 a to z dôvodov, ktoré konštatoval v napadnutom rozsudku aj súd I. stupňa.
Z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. B. N. vyplýva, že u obžalovaného bola zistená závislosť od návykovej látky - diacetyl morfínu (heroínu) a škodlivé užívanie metamfetamínu. V súlade s týmto znaleckým posudkom bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné, keď obžalovaný sa vo svojich výpovediach k tejto závislosti priznal resp. na tejto skutočnosti založil aj svoju obranu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.