Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-13-2023.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/13/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na N. XXXX/X, XXX XX S. nad Q., zastúpená: U.. P. P., advokátka, so sídlom O. XX, XXX XX W., proti odporcovi: W. I., a.s., so sídlom Q. XXX/A, XXX XX W., G.: XX XXX XXX o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Odporca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky jej zamestnávateľom X. Re B. S.A., organizačná zložka, so sídlom P. nivy XX, XXX XX W., ktorý výkon zrážok realizuje na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v nadväznosti na Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a F. banka, a.s., G.: XX XXX XXX, so sídlom F. ul. X/B, XXX XX W..
II. Odporca je povinný do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky X. Re B. S.A., org. zložka, so sídlom P. nivy XX, XXX XX W., aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy.
III. Súd poučuje odporcu podľa § 337 CSP, že môže podať voči navrhovateľke (v procesnom postavení žalovanej) na súd žalobu o vo veci samej na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej s navrhovateľkou ako dlžníkom.
IV. Súd navrhovateľke priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súd dňa XX.XX.XXXX domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky jej zamestnávateľom a zároveň uloženia povinnosti odporcovi do troch dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky, aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s F. bankou, a.s., so sídlom F. ul. X/B, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, uzatvorila dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej jej banka poskytla úver vo výške X.XXX B. s výškou mesačnej splátky XX,XX B.. Poskytnutý úver mal byt' splatený dňom XX.XX.XXXX. Súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o zrážkach zo mzdy. D. zo dňa XX.XX.XXXX informoval odporca jej zamestnávateľa, spoločnosť X. Re B. S.A., org. zložka, so sídlom P. nivy XX, XXX XX W., že pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť W. G. D.. Následne bola vyššie uvedená pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX postúpená na spoločnosť F. I. s.r.o. T. XX.XX.XXXX došlo k zlúčeniu spoločnosti F. I. s.r.o. a spoločnosti W. I., a.s., ktorá sa
stala nástupnickou spoločnosťou F. I. s.r.o., ktorá zanikla. Podľa vyjadrenia odporcu v liste zo dňa XX.XX.XXXX sa týmto odporca mal stať novým veriteľom pohľadávky spoločnosti F. banka, a.s. E. vyzval zamestnávateľa na výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere. Zmluva o úvere bola prílohou listu zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávky odporca nepredložil. Zrážku zo mzdy za mesiac jún XXXX vykonal jej zamestnávateľ vo výške XXX,XX B.. A. e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala svojho zamestnávateľa, aby sa zdržal výkonu práva odporcu. Zamestnávateľ jej e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX uviedol, že výkon práva odporcu musia vykonať a v prípade ak s tým nesúhlasí, má sa obrátiť na súd. Listom zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka vyzvala odporcu, aby sa zdržal výkonu práva, ktoré malo vzniknúť na základe Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v čl. 3 ods. 4 Zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou F. banka, a.s. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň ho požiadala o vrátenie sumy XXX,XX B.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že úver vo výške X.XXX B. na základe Zmluvy o úvere bol poskytnutý v lehote do XX.XX.XXXX a má za to, že nárok odporcu z postúpenej pohľadávky je premlčaný a zanikol v trojročnej premlčacej lehote ešte v roku XXXX. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania. Rovnako uviedla, že nemala vedomosť o mimoriadnej splatnosti úveru pôvodného veriteľa a nebola informovaná o následnom postúpení pohľadávky. Poukázala na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Odporca takýto právny úkon, ktorým by navrhovateľka uznala premlčaný dlh, jej zamestnávateľovi nepredložil. Navrhovateľka uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch s výnimkou individuálneho dojednania po dôslednom poučení o dôsledkoch jej uzavretia s tým, že spotrebiteľ ju má možnosť odmietnuť, je neplatná. Zmluva o úvere, ktorú odporca predložil jej zamestnávateľovi je štandardnou formulárovou zmluvou. Táto obsahuje v čl. 3 ods. 4 Zmluvy o úvere ustanovenie, na základe ktorého podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Táto dohoda má byt' zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver. Navrhovateľka má za to, že v tomto prípade preto nešlo o individuálne dojednanie, ktoré obsahovalo dôsledné poučenie s tým, že by ju mala možnosť odmietnuť uzatvoriť. Z uvedeného dôvodu sa preto jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, zakladá značnú nerovnováhu zmluvných strán v jej neprospech. Na základe tejto dohody je zasiahnuté do základného zdroja príjmu, ktorým je mzda. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia úveru a tým, že ju podpísala, sa dobrovoľne musí podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania, a to aj za predpokladu, že pohľadávka je premlčaná, čo neprimerane zvýhodňuje odporcu na jej úkor. Z konania odporcu jednoznačne vyplýva, že sa snaží domôcť nezákonného a premlčaného plnenia na základe Dohody o zrážkach zo mzdy upravenej v čl. 3 ods. 4 Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Poskytnutie právnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia je jediným prostriedkom, ktorý môže upraviť pomery strán pred neoprávneným zásahom odporcu. V opačnom prípade by navrhovateľke ako spotrebiteľovi, teda slabšiemu subjektu právneho vzťahu, mohla vzniknúť majetková ujma (škoda). Táto škoda by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na odporcu ako silnejšej strany právneho vzťahu v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy a preto je neodkladné opatrenie primerané uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Zároveň navrhovateľka uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti a z uvedeného dôvodu je absolútne neplatná a predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Výška poskytnutého úveru mala byť X.XXX B.. Odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na uspokojenie pohľadávky vo výške X.XXX,XX B..
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila: List odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, N. o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Výplatná páska za mesiac jún XXXX, E-mailová komunikácia so zamestnávateľom, List odporcovi zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, možnosť nariadenia neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Na to, aby navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, je nevyhnutné preukázať danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že
pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
18. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Súd po preskúmaní návrhu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127 CSP, § 132CSP a § 326 CSP posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v § 325 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že návrh je dôvodný a neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť.
19. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že dňa N.navrhovateľka ako dlžník aXXXXXXXXXX,. ako veriteľ uzavreli Zmluvu o úvere č.X.XXB., na základe ktorej banka poskytla navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške Xr. V článku 3 bod 4 zmluva o úvere obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy v nasledovnom znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.(Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ Z listu odporcu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka riadne úver nesplatila a pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. Odporca je aktuálnym veriteľom pohľadávky na základe zmlúv o postúpení, pričom banka postúpila pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť W. G. D., ktorá ju dňa XX.XX.XXXX postúpila na spoločnosť F. I. s. r. o., ktorá bola s odporcom zlúčená na základe zmluvy o zlúčení zo dňa XX.XX.XXXX.
20. Súd mal ďalej za osvedčené, že odporca listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval zamestnávateľa navrhovateľky, spoločnosť X. Re B. S.A., org. zložka, so sídlom P. nivy XX, XXX XX W., na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky, a to v súvislosti s úhradou dlhu z predmetnej zmluvy o úvere, ktorého výšku odporca vyčíslil ku dňu XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX B.. Prílohou listu bola zmluva o úvere. Z listu nevyplýva, že by prílohou boli i listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky odporcom (jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktoré sa odporca v liste odvoláva). Z listu odporcu vyplýva, že k prvému postúpeniu došlo XX.XX.XXXX, k druhému postúpeniu dňa XX.XX.XXXX a k zlúčeniu odporcu s druhým postupníkom došlo na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
21. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, odporca nadobudol pohľadávku v roku 2014, pričom ak v liste zaslanom zamestnávateľovi navrhovateľky nepoukázal na súdne rozhodnutie resp. iné právne skutočnosti majúce vplyv na plynutie premlčacej doby, považuje súd za osvedčené, že všetky práva veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere, vrátane práv z dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, sú premlčané už niekoľko rokov. Zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dátum konečnej splatnosti úveru je XX.XX.XXXX. Odporca v liste zo dňa XX.XX.XXXX neuviedol, kedy jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Preto súd vychádzal pri posúdení plynutia premlčacej doby od dátumu konečnej splatnosti úveru. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta (právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) a § 101 Občianskeho zákonníka (pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz), súd dospel k záveru, že vzhľadom na splatnosť úveru v roku XXXX a domáhania sa výkonu zrážok zo mzdy odporcom v roku XXXX, bol dlh premlčaný už takmer X rokov, nakoľko k premlčaniu práva došlo najneskôr v auguste XXXX.
22. Keďže odporca vymáha od navrhovateľky premlčaný dlh, a to na podklade dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorej akékoľvek práva veriteľa sú rovnako premlčané, koná v rozpore s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka. Keďže odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na realizáciu zrážok zo mzdy, ktorý aj zrážku zo mzdy za mesiac jún XXXX realizoval, ako to vyplýva z výplatnej pásky za mesiac jún XXXX, súd mal za nepochybné, že v danom prípade existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi tak, ako to navrhla navrhovateľka. Neodkladným opatrením v navrhovanom
znení nepochybne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha, t. j. účinne zabrániť, aby odporca získal od navrhovateľky (resp. z jej mzdy) peňažné plnenia, ktoré by mu v súdnom konaní nemohli byť priznané z dôvodu premlčania (§ 54a OZ).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Preto súd s poukazom na § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto uznesenia. Podľa názoru tunajšieho súdu vzhľadom na zrejmý skutkový a právny stav (avšak vychádzajúc výlučne z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľkou, a teda bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej) neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Preto súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. V súlade s § 337 CSP súd poskytuje odporcovi poučenie, že sa môže svojich práv voči navrhovateľke (týkajúcich sa nesplateného úveru z predmetnej zmluvy o úvere) domáhať v súdnom konaní na základe žaloby podanej podľa ustanovení § 131 a nasl. Civilného sporového poriadku, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
24. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 354 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že navrhovateľka bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, a teda jej patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal vo výroku IV. tohto rozhodnutia.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.