Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-26-2012.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného: HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti odporkyni: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 7727/49, IČO: 36 858 501, v konaní o zaplatenie 635,38 eur, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 635,38 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 528,38 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 4.918,36 eur spolu s úrokom 10,15% p.a. z istiny 2.267,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, ako aj úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z istiny 2.267,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ nadobudol nižšie uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka číslo 601/B, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 (ďalej len "právny predchodca navrhovateľa). Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni oznámené listom "Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov" zo dňa 28.12.2010. Navrhovateľ splnomocnil zastupovaním vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávky voči odporcovi Advokátsku kanceláriu HMG & PARTNERS, s.r.o. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 14.10.2005 Zmluvu (ďalej v texte len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie produktov služieb v kombinácii Balík EXTRA. V rámci predmetného vzťahu bol zriadený bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX (časť II Zmluvy) a na predmetnom bežnom účte poskytnutý kontokorentný úver (úverový rámec) vo výške 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 10,15 % p.a. Nakoľko odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku so všetkými dôsledkami právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 19.02.2007 - "Výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere" vypovedal Zmluvu. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo U. U., H..U.., na súčasného navrhovateľa nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky
poskytnutého pri postúpení pohľadávky pôvodným vlastníkom pohľadávky, t.j. U. U., H..U.. Pohľadávka navrhovateľa zo Zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t.j. 21.12.2010 vo výške celkom 4.918,36 eur z toho istina po splatnosti vo výške 2.267,26 eur, nezaplatené úroky vo výške 1.051,11 eur a úroky z omeškania vo výške 1.599,99 eur. Istinu vo výške 2.267,26 eur navrhovateľ ďalej úročí riadnym úrokom vo výške 10,15% p.a. a zákonným úrokom vo výške 9% p.a. V zmysle § 497 "Obchodného zákonníka úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky". V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka "od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške". V zmysle § 504 Obchodného zákonníka "dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky z úveru v dojednanej lehote". V zmysle § 503 ods. 3 druhá veta je "dlžník povinný zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov". Peňažné prostriedky (poskytnutý úver) však do dnešného dňa vrátené neboli. Podľa § 175 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku "Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok". Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaného v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001: " V prípade úverov je potrebné k základnej sume úveru (istine) pripočítať aj sumu úrokov. Úroky v rámci úverového vzťahu predstavujú zisk, na ktorý má veriteľ nárok ako odplatu za užívanie finančných prostriedkov. Dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, v nadväznosti na čo, je veriteľ oprávnený požadovať pre prípad omeškania dlžníka úroky z omeškania s dohodnutými úrokmi". Pohľadávka navrhovateľa nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená, preto navrhovateľ pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdu.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním súdu doručeným dňa 17.08.2012, v ktorom uviedla, že uplatnený nárok navrhovateľa nepovažuje za dôvodný. Zmluvu o kontokorentnom úvere považuje za zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na ust. § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 14.10.2005, ako aj s poukazom na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 14.10.2005. Keďže spotrebiteľské zmluvy sú v zmysle ustálenej judikatúry vždy vzťahmi občianskoprávnymi, je potrebné na túto zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba trojročná. V prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok medzi U., H..U.. a navrhovateľom je charakterizovaná pohľadávka voči odporcovi. V tejto prílohe je k dátumu 21.12.2010 uvedený počet dní omeškania odporcu so splatením úveru v dĺžke 1391 dní, a teda 3 roky a 296 dní. Na základe uvedeného je odporkyňa toho názoru, že nároky uplatnené navrhovateľom v tomto konaní sú premlčané a preto voči nim vznáša námietku premlčania a navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Pred otvorením prvého pojednávania navrhovateľ, prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že svoj návrh berie späť v časti o zaplatenie 4.691,64 eur a ďalej úroku vo výške 10,15 % ročne z istiny 2.267,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Zotrváva na návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania v sume 226,72 eur, čo je 10 % ročný úrok z omeškania za obdobie 20.02.2009 do 20.02.2010 zo sumy 2.267,26 eur a ide o rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumu 4.918,36 eur a späťvzatou sumou 4.691,64 eur, keď suma 4918,36 eur zahŕňa úroky z omeškania vo výške 1.599,99 eur, keď ide o úroky z omeškania za obdobie od 29.02.2007 do 01.01.2009 zo sumy 2.267,26 eur, pri úrokovej sadzbe zrejme 26,5 %. Ďalej zotrváva na návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % od 21.02.2010 do 20.02.2012 zo sumy 2.267,26 eur, ktorá predstavuje sumu 408,66 eur. Zhrnúc doteraz uvedené žiada po späťvzatí, aby bola odporkyňa zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania v celkovej sume 635,38 eur. Ide o úroky z omeškania v zákonnej výške z nesplatenej istiny úveru v sume 2.267,26 eur. Pokiaľ ide o právne zdôvodnenie tohto žalovaného nároku navrhovateľ ho žiada s poukazom na ust. § 110 ods. 3 a § 112 Občianskeho zákonníka a poukazuje súčasne na závery rozhodnutia NS SR č.k. 4 Obo 319/99 zo dňa 01.05.2000 a KS v Českých Budejoviciach č.k. 5Co 49/2005 zo dňa 03.03.2005 z ktorých vyplýva, že premlčanie istiny nemá na premlčanie úrokov z omeškania vplyv. Podľa článku IV bod 6 Zmluvy o úvere sa súčasťou istiny stávajú aj úroky a poplatky dňom ich splatnosti.
Odporkyňa, prostredníctvom svojho zástupcu, s ohľadom na uvedené úkony a vyjadrenia zástupcu navrhovateľa, vzniesla aj v časti nedotknutej späťvzatím voči pozostávajúcemu nároku námietku premlčania, keď vychádza z ustáleného názoru, že príslušenstvo sleduje istinu a v prípade, že samotná istina je premlčaná, premlčuje sa aj príslušenstvo. Príslušenstvo, jeho existenciu, resp. vznik možno odvodiť len v prípade existencie istiny a pokiaľ je táto premlčaná, premlčuje sa aj príslušenstvo, teda úrok z omeškania.
Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 6C/26/2012-168 zo dňa 28.12.2012 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 4.691,64 eur a úroku vo výške 10,15% ročne zo sumy 2.267,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavené. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2013.
Vzhľadom na petit žalobného návrhu, po zastavení v uvedenej časti, tak predmetom tak predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 226,72 eur (4.918,36 eur mínus 4.691,64 eur) a ďalej zaplatenie 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.267,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia (tento úrok by do 20.02.2012 predstavoval sumu 238,16 eur). Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa však uviedol, že navrhovateľ trvá na zaplatení 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 2.226,72 eur od 21.02.2010 do 20.02.2012 (ktorý po vyčíslení predstavuje sumu 408,10 eur). Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom zo strany navrhovateľa došlo k zmene návrhu, keďže úrok z omeškania bol po predchádzajúcom späťvzatí žiadaný za dlhšie obdobie, než aké "ostalo" po čiastočnom späťvzatí návrhu. Vzhľadom na uvedené, súd predmetný prejav vôle navrhovateľa posúdil ako zmenu návrhu a postupujúc podľa ust. § 95 O.s.p. túto zmenu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.02.2013. Žalované úroky z omeškania zo sumy 2.267,26 eur za žalované obdobie od 20.02.2009 do 20.02.2012 (t.j. spolu tri roky) predstavujú sumu 646,75 eur. Navrhovateľ žiadal priznať tieto úroky v ním vyčíslenej sume 635,38 eur, teda v nižšej sume.
V konaní nebolo sporné, že pred podaním návrhu na začatie konania došlo k premlčaniu sumy 2.267,26 eur, ktorú navrhovateľ v návrhu označil ako istinu, keď právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 31.08.2013 poukázala na čl. IV bod 6 Zmluvy o úvere, podľa ktorého sa súčasťou istiny stávajú aj úroky a poplatky dňom ich splatnosti (č.l. 28 spisu). V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.10.2012, navrhovateľ špecifikoval sumu 2.267,26 eur tak, že táto pozostáva z istiny vo výške 1.844,77 eur, riadnych úrokov vo výške 343,39 eur a poplatkov vo výške 79,73 eur. Istina je rozdielom medzi vkladmi a výbermi v období od októbra 2005 do 15.05.2007(úverová zmluva bola uzavretá dňa 14.10.2005 a 19.02.2007 právny predchodca navrhovateľa túto zmluvu vypovedal). Vklad bol jediný 400.000,- Sk a výbery spolu predstavovali sumu 455.575,50 Sk. Výšky a čas výberov, výška úrokov, ako aj jednotlivých poplatkov vyplýva z výpisu z účtu na č.l. 146 až 153 spisu. Preskúmaním uvedených nárokov súd dospel k záveru, že suma 2.267,26 eur je v celom svojom rozsahu istinou, keď pozostáva z istiny úveru a ďalších súm, ktoré sa s poukazom na zmieňovaný čl. IV bod 6 úverovej zmluvy stávajú súčasťou istiny.
V konaní ale bolo sporné, či s premlčaním uvedenej istiny došlo aj k premlčaniu úrokov z omeškania z tejto sumy. Navrhovateľ, ktorý si po späťvzatí v znení zmeny návrhu, uplatňoval úroky z omeškania za 3 roky spätne od podania návrhu (návrh bol podaný 20.02.2012 a úroky žiadal za obdobie od 20.02.2009 do 20.12.2012) bol toho názoru, že tieto úroky sa v dôsledku premlčania istiny nepremlčali a poukazoval na ust. § 110 ods. 3 a § 112 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia NS SR č.k. 4 Obo 319/99 zo dňa 01.05.2000 a KS v Českých Budějoviciach č.k. 5Co 49/2005 zo dňa 03.03.2005. Odporkyňa s poukazom na závery NS ČR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 681/2006 zo dňa 08.02.2007 tvrdila, že právnou praxou je uznávaný právny názor, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať k vedľajšiemu záväzku. Prijatie iného názoru, ako je prezentovaný v citovanom rozsudku, by malo za následok (v rozpore s účelom premlčania) vznik tzv. nepremlčateľných práv, kvôli ktorým by bol dlžník nútený prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania ku splneniu istiny napriek tomu, že došlo k jej premlčaniu, čo je neprípustné.
Už zo samotných rozhodnutí predložených účastníkmi konania, ale aj z ďalších rozhodnutí (napríklad rozsudky NS ČR 32 Odo 466/2004 zo dňa 26.04.2006, 21 Cdo 3173/2005 zo dňa 31.08.2006, 21 Cdo 681/2006 zo dňa 08.02.2007), ako aj právnej literatúry, vyplýva nejednotnosť názorov v otázke
premlčania úrokov z omeškania pri premlčaní istiny. Podrobne je riešeniu tejto otázky venovaný odborný príspevok autorov JUDr. Mareka Števčeka, PhD. A Mgr. Kristíny Grausovej uverejnený v Bulletine slovenskej advokacie č. 12/2010 na str. 12 až 22. Títo dospeli k záveru, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania v trojročnej premlčacej dobe nezávisle od istiny. Úroky z omeškania tak možno uplatniť na súde aj potom ako uplynula premlčacia doba k istine, či bola vznesená námietka premlčania dlžníkom, ale iba do určitého časového okamihu. Úroky z omeškania sa premlčujú v trojročnej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom na pomyselnej časovej osi "spredu" troma rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné staršie sú premlčané v dôsledku uplynutia premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a "zozadu" dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne tri roky bez jediného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje (čo je protiargument k záveru zmieňovanému odporkyňou o faktickej nepremlčateľnosti úrokov z omeškania).
Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako "OZ") úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa Stanoviska občianskoprávneho kolégia obchodnoprávneho kolégia NS ČR zo dňa 19.04.2006, Cpjn 202/2005 úroky z omeškania sú svojou povahou opätujúcou sa dávkou v zmysle § 154 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako " O.s.p"). Z pohľadu dikcie § 110 ods. 3 OZ ide o opakujúce sa plnenie. Pre takéto opakujúce sa plnenia OZ v § 110 ods. 3 stanovuje trojročnú premlčaciu lehotu bez toho, že by súčasne upravoval, že sa takéto právo premlčí najneskoršie s hlavnou pohľadávkou. Vychádzajúc z občianskoprávnej úpravy premlčania, ktorá je namieste aplikovať z dôvodu spotrebiteľského charakteru daného právneho vzťahu (čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo), súd dospel k záveru, že aj keď došlo k premlčaniu istiny, navrhovateľovi vzniklo právo samostatne žiadať z tejto sumy úroky z omeškania za obdobie troch rokov spätne od podania návrhu. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania za obdobie od 20.02.2009 do 20.02.2012 zo sumy 2.267,26 eur. Ako vyplýva z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok (bližšie viď nadchádzajúci odsek odôvodnenia rozsudku) ku dňu 21.12.2010 bola odporkyňa so zaplatením sumy 2.267,26 eur v omeškaní 1391 dní, teda 3 roky a 296 dní, na základe čoho sa do omeškania dostala 10.03.2007. Ku dňu 10.03.2007 bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,75%, na základe čoho úrok z omeškania bol podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. vo výške 9,5%. 9,5% zo sumy 2.267,26 eur predstavuje za tri roky sumu 646,75 eur. Keďže bol však súd viazaný návrhom navrhovateľa, priznal mu ním uplatňovanú sumu 635,38 eur.
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa v spore, táto vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, ktorú navrhovateľ uzavrel so U. U., H..U.. a ktorej predmetom bolo o.i. aj postúpenie pohľadávky (vrátane príslušenstva), ktorú mala U. U., H..U.. voči odporkyni zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 14.10.2005 (čl. 7 až 23 spisu), ako aj z oznámenia U. U., H..U.. o tomto postúpení, ktoré bolo odporkyni doručené dňa 26.01.2011 (č.l. 25-26 spisu).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu, že ohľadne prevažnej časti predmetu konania bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania zavinil navrhovateľ a v ostatnej časti bol navrhovateľ úspešný. Zastavenú časť konania súd považoval za "neúspech" navrhovateľa. Navrhovateľ bol úspešný čo do sumy 635,38 eur, pričom žalobou sa pôvodne domáhal zaplatenia 6.959,50 eur (4.918,36 eur + 2.041,14 eur ako 19,5% ročný úrok (10,5% +9%) zo sumy 2.267,26 eur od 22.12.2010 vyčíslený do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 11.02.2013) a následne, po späťvzatí, sa ešte domáhal oproti žalobe aj úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.267,26 eur od 21.02.2010 do 21.12.2010, čo predstavuje sumu 169,95 eur. Spolu sa teda navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 7.129,45 eur. V percentuálnom vyjadrení je úspech navrhovateľa 8,91 % a úspech odporkyne 91,09%, na základe čoho je čistý úspech odporkyne 82,18%. Na základe uvedeného súd priznal odporkyni v uvedenom pomere náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy konania odporkyne predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže táto bola v konaní zastúpená
advokátom. Advokátovi patrí odmena za tri úkony právnej služby: a/prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 24.07.2012, b/ písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu dňa 16.08.2012, c/pojednávanie dňa 31.08.2012. Odmena za jeden úkon náleží vo výške 170,97 eur (vychádzajúc z hodnoty veci 4.918,36 eur) + 7,63 eur režijný paušál, t.j. spolu 178,60 eur a za tri úkony spolu 535,80 eur, k čomu je potrebná pripočítať 20% DPH, t.j. 107,16 eur, ktorej je právny zástupca platiteľom. Odporkyni tak vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 528,38 eur (82,18% zo sumy 642,96 eur). Pri priznaní trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Priznané trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.), v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).