Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-9-2013.pdf
PDF · 76.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2013 prejednal odvolanie obžalovaného
Z. Y. ,
nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom Y. W., F. č. XXX/XX, okr. Q. J. nad T., t. č. v mieste bydliska,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom č. k. 2T/171/2011-503 zo dňa 23.10.2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok u obžalovaného Z. Y. v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom č.k. 2T/171/2011-503 zo dňa 23.10.2012 bol obžalovaný Z. Y. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 02.10.2009 v obci X., okr. R., kúpil od obžalovaného D. najmenej 80 litrov liehu v objemovej koncentrácii od 37,8 % do 39,29 %, lieh bez povolenia prechovával v osobnom motorovom vozidle Y. G., ev. č. R.-XXX U. ktoré riadil z X. do U. nad U., kde bol v ten istý deň zadržaný colníkmi pobočky Colného kriminálneho úradu Trenčín, ktorým tento lieh vydal. Bol za to odsúdený podľa § 253 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po vyhlásení napadnutý odvolaním obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania vytýkal súdu nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie skutku. Nesúhlasil so záverom súdu, že by z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bolo možné jednoznačne a bez pochýb vyvodiť záver o tom, že skutok spáchal a že tento skutok je trestným činom. Zo skutku ho usvedčuje výlučne spoluobvinený D., ktorého výpoveď je nevierohodná a účelová. Tento už s výrobou nelegálneho alkoholu mal v minulosti skúsenosti a jeho
výpoveď bola naučená, pričom súd takejto verzii vôbec nemal uveriť. Ďalej poukázal na to, že z výpovedí colníkov A. a F. možno výlučne použiť tú časť, v ktorej vypovedajú o jeho zastavení a nájdení tekutiny v batožinovom priestore. V ostatnej časti je ich výpoveď nezákonná a nepoužiteľná. Ďalej namietal, že vzorky z bandasiek, ktoré boli vydané dňa 02.10.2009 a odobraté až dňa 08.10.2009, teda po 6 dňoch neprocesným spôsobom, pretože nebolo preukázané a zdokumentované, kde sa zadržané bandasky 6 dní nachádzali. V tejto súvislosti neexistuje ani zadokumentovanie premerania množstva čírej tekutiny, teda akým meradlom bola tekutina premeraná a či meradlá boli certifikované. Vytýkal, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy, ktorými by sa odstránili vyššie popísané nezrovnalosti. Taktiež sa v rozsudku neuvádza jediný dôkaz, ktorý by podporil skutočnosť o výrobe a spôsobe získania liehu, teda či skutočne išlo o lieh získaný destiláciou alebo aj iným spôsobom po liehovom kvasení rastlinných, cukornatých, alebo škrobových látok. Tiež nebol preukázaný fakt, že by mal vedomosť, že sa jednalo o lieh vyrobený bez povolenia. Napokon namietal, že v odôvodnení súdu nie je uvedené, na základe akého právneho predpisu ustálil kvantitatívnu zložku „vo väčšom rozsahu“ na množstvo okolo 15 litrov čistého alkoholu. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1, 3 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné. Vzhľadom na spôsob pochybenia dospel odvolací súd k záveru, že o podanom odvolaní je možné po zmarení termínu verejného zasadnutia obžalovaným rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Pokiaľ sa týka zisteného skutkového stavu, tak ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, tu súd prvého stupňa vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto správne vyhodnotil a správne ustálil skutkový stav. Aj odvolací súd sa s takto zisteným skutkovým stavom v celom rozsahu stotožnil. Nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti výpovede spoluobžalovaného D., pričom obžalovaného jednoznačne zo spáchania predmetného skutku usvedčuje aj fotodokumentácia z prehliadky jeho motorového vozidla, kde je zachytené aj meranie stupňovitosti v bandaskách sa nachádzajúceho alkoholu liehomerom. Z fotografie na č.l. 186 je nepochybne vidieť, že ide o alkohol, resp. liehový nápoj do 40 %. Uvedené dôkazy sú v súlade s ustanovením § 154 Tr. por. o obhliadke a § 153 ods. 3 Tr. por. o listinných a vecných dôkazoch. V súlade s týmito dôkazmi potom korešpondujú aj výsledky zo štátnej skúšobne. Napokon odvolací súd k celej veci uvádza, že je nelogické, aby si obžalovaný požičal auto s klietkami na prepravu psov od spoluobžalovaného D. a pri odchode z jeho bydliska by sa nepresvedčil, či sú klietky v batožinovom priestore auta a či sú prázdne. Nepodstatná je aj námietka, že nebolo preukázané, akým spôsobom bol predmetný lieh vyrobený. Na základe výsledkov štátnej skúšobne je nepochybné, že ide o lieh a či už bol vyrobený destiláciou, alebo aj iným spôsobom po liehovom kvasení rastlinných, cukornatých, alebo škrobových látok, toto nie je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 253 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere teda odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné.
Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ konštatoval, že pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu, ktorá vyžaduje spáchanie vo väčšom množstve, postačuje 15 litrov čistého alkoholu. Podľa judikatúry prijatej za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pri výklade pojmu väčšie množstvo liehu sa považovalo množstvo liehu uvedené vo Vyhláške č. 12/1964 Zb. v znení Vyhlášky č. 85/1965 Zb. o pestovateľskom pálení liehu, a to 15 litrov. Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., účinného od 01.01.2006, sa však za väčšie množstvo liehu považuje lieh v hodnote 80.000,- Sk, t.j. 2.655 €. V trestnom spise sa síce nachádza na č.l. 107 určenie výšky škody Pobočkou Colného úradu v Bánovciach nad Bebravou, z ktorej vyplýva, že alkohol zadržaný obžalovanému obsahoval 30 l liehu a škoda na spotrebnej dani spôsobená obžalovaným je 287,69 €, čo však v tomto prípade nie je rozhodujúce. Keďže v predmetnom prípade mal obžalovaný prechovávať alkohol vo forme vodky v objemovej koncentrácii od 37,8 % do 39,29 % v množstve najmenej 80 litrov, ktoré množstvo obsahovalo 30 l liehu, pre objasnenie zákonného znaku skutkovej podstaty tohto trestného činu, malo byť zabezpečené odborné vyjadrenie od výrobcu liehu (liehovar) o cene uvedeného množstva na trhu. Ak by takto zistená cena nepresiahla horeuvedenú sumu stanovenú pre posúdenie kvalifikačného znaku „väčšieho množstva“, o čom je odvolací súd
presvedčený, nie je možné konanie obžalovaného posúdiť ako trestný čin v zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 Tr. zák.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa obžalovaného Z. Y. a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. U. potrebné, aby v ďalšom konaním si súd zabezpečil odborné vyjadrenie o hodnote 30 l liehu na trhu, (obdobne sa postupuje pri stanovovaní zákonného znaku väčšieho rozsahu drog pri § 171 a nasl.) a pokiaľ táto hodnota nepresiahne už horeuvedenú sumu potrebnú pre kvalifikáciu zákonného znaku väčšieho množstva v § 253 ods. 1 Tr. zák., bude možné konanie obžalovaného posúdiť iba ako priestupok, ktorého prejednanie však vzhľadom na uplynutie času už neprichádza do úvahy. Tu bude musieť súd potom postupovať podľa § 285 písm. b) Tr. por. Odvolací súd zvažoval, či nie je potrebné na základe odvolania obžalovaného Z. Y. zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, teda aj vo výroku týkajúceho sa obžalovaného N. D., za použitia ustanovenia § 324 Tr. por. (beneficium cohaesionis). Dospel však k záveru, že rozsudok u tohto obžalovaného je právoplatný a vzťahuje sa na jeho odsúdenie Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii z 2. januára 2013, a preto uvedený postup nie je potrebný.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.