Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-100-2023.pdf
PDF · 90.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/100/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.02.2023, č. k. 25T/3/2022-364, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.08.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 01.02.2023, č. k. 25T/3/2022-364 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že si od presne nezisteného času, minimálne však od mesiaca júl 2021 až do dňa 22.07.2022, na presne nezistenom mieste, nezisteným spôsobom, od doposiaľ neustálenej osoby, v pravidelných intervaloch, bez osobitného povolenia príslušného orgánu zadovažoval omamné a psychotropné látky, ktoré následne bez osobitného povolenia príslušného orgánu neoprávnene prechovával na adrese svojho prechodného bydliska v byte č. XX na 7. poschodí vchodu č. 24 bytového domu súpis. č. XX na ul. C. D. A. E. F. a ukrýval ich v krabici v manželskej posteli, kde tieto látky opakovane distribuoval konečným užívateľom, a to minimálne G. H., ktorý od obvineného kupoval pervitín približne jeden rok minimálne 2-krát do týždňa v sume 10€ za dávku, F. A., ktorý od obvineného kupoval pervitín pol roka asi 2-krát do mesiaca v sume 20,-€ až 30,-€, I. J., ktorý od obvineného kupoval pervitín 1-krát až 2- krát za mesiac v sume 20,-€ až 30,-€ a naposledy 3 mesiace pred jeho zadržaním, K. J., ktorý od obvineného začal kupovať pervitín asi 3 mesiace pred jeho zadržaním v sume 20,-€ za dávku, a A. C. poskytol pervitín bezodplatne minimálne 10-krát a naposledy asi 3 týždne pred jeho zadržaním, ako aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, pričom dňa 22.07.2022 bola pri domovej prehliadke na adrese prechodného bydliska obvineného, konkrétne v byte č. XX na 7. poschodí vchodu č. 24 bytového domu súpis. č. XX, na ul. C. v meste E. F., zaistená jedna zatavená zrezaná plastová injekčná striekačka s modrým piestikom s obsahom metamfetanínu s prímesou dimetylsulfónu o hmotnosti 216 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,5% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), obsahujúca 157 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť 4 bežné jednotlivé dávky drogy, v minimálnej hodnote 10,80 €, pričom metamfetamín je podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu inú psychotropnú látku, túto neoprávnene predával a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách, čím spáchal
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. iPhone 13 čiernej farby č. modelu:MLQ63, sériového čísla: CK7V434Q6F, IMEI: 354300904237217, IMEI2: 354300904614100 s vloženou SIM kartou operátora T-com ICCID: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. 2. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie proti výroku o treste, a to podaním zo dňa 14.02.2023, doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.02.2023. Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 12.03.2023 a osobitne podaním zo dňa 21.08.2023 nasledovne (skrátene): 2.1. Obžalovaný súčasne naplnil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona. 2.2. Prvostupňový súd obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona nepriznal, obžalovaný s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval pri objasňovaní trestnej činnosti už ako zadržaný, preto je uplatnenie tejto poľahčujúcej okolnosti v jeho prípade celkom opodstatnené, naviac spolupracuje aj na objasňovaní súvisiacej trestnej činnosti v inom konaní. 2.3. Obžalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný má maloleté deti, s ktorými má veľmi pekný vzťah. 2.4. V prípade obžalovaného je možné aplikovať § 39 ods. 1 Trestného zákona (R 11/1968-I a R 21/1970). V danej veci dolná hranica trestnej sadzby umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom takýto trest postačuje na splnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, a preto ho navrhuje uložiť. 2.5. Obžalovanému je veľmi ľúto, že sa dopustil trestného činu, je to jeho prvý prehrešok, bol vždy zamestnaný v rôznych oblastiach, posledných 5 rokov pracoval ako taxikár. Jeho dcéry trpia kvôli jeho skratovému konaniu, no nedá sa to zmeniť. Vo väzbe sa správa mimoriadne, o čom svedčia jeho pochvaly. 2.6. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného zákona vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol. 3. Prokurátor sa práva podať odvolanie výslovne vzdal. 4. Odvolací súd na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil termín verejného zasadnutia na deň 24.08.2023, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom zasadnutá navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného a obžalovaný na verejnom zasadnutá zotrvali na písomne podanom odvolaní a obžalovaný ešte raz zdôraznil, že to ľutuje. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 7. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu rozhodných skutočností, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. 8. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k nasledovným záverom: 9. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím vytvoril možnosť na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v dôsledku čoho bolo možné obžalovanému uložiť, aj po aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona z dôvodu zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a nezistení žiadne priťažujúcej okolnosti, trest odňatia slobody od 6 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Súd prvého stupňa využil túto možnosť na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a obžalovanému uložil trest odňatia slobody sa samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. 10. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného je, že súd prvého stupňa v jeho príde neaplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktorý umožňuje výraznejšie mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestu odňatia slobody na 5 rokov. 11. Aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona obžalovaný odvodzoval od počtu poľahčujúcich okolností, keď nad rámec poľahčujúcich okolností, ktoré mu priznal prvostupňový súd, žiadal priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Zároveň poukázal na svoje rodinné pomery a svoju úlohu otca pre dve maloleté dcéry. 12. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uloženie mimoriadne zníženého trestu tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod.. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod.. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. 13. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu-rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči
ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). 14. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona obžalovaný odvodzoval od svojho priznania sa k stíhanej trestnej činnosti už od začatia trestného stíhania voči jeho osobe a od skutočnosti, že pomáhal aj pri objasňovaní inej trestnej činnosti. 15. Odvolací súd dospel k záveru, že priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti už v počiatočnej fáze trestného konania nemožno stotožňovať s napomáhaním pri objasňovaní trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní už pri začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obžalovanému disponovali väčším množstvom dôkazov (výpovede svedkov, výsledky domovej prehliadky, výsledky použitia ITP), na základe ktorých bolo dané dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa dopustil stíhanej trestnej činnosti. Priznanie sa obžalovaného k jej spáchaniu, a to aj vzhľadom na už existujúce dôkazy voči jeho osobe v počiatočnej fáze trestného konania, nemožno považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. 16. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že v rámci trestného konania napomáhal objasniť aj inú trestnú činnosť, ktorá by mala byť podľa jeho vedomostí spáchaná. Uvedené tvrdenie obžalovaného však samo o sebe nestačí na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný dostatočne nepreukázal, že jeho vyjadrenie zodpovedá skutočnosti a ani nepreukázal a neobjasnil rozsah svojho prínosu pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. 17. Z týchto dôvodov nie je u obžalovaného daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. 18. K svojim rodinným pomerom obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je rozvedený, je otcom dvoch maloletých dcér, s ktorými má výborný vzťah, trávi s nimi každý druhý týždeň a prázdniny a chcel by sa k nim, čo najskôr vrátiť. 19. Odvolací súd nespochybňuje rodinné pomery obžalovaného, avšak samotná skutočnosť, že obžalovaný si aj po rozvode plní svoje rodičovské povinnosti k svojim dvom dcéram, nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona. 20. Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že výkonom uloženého trestu odňatia slobody môže prísť k ochladnutiu vzťahu jeho dcér k jeho osobe. K uvedenému je však nevyhnutné uviesť aj to, že v prípade obžalovaného sa nejednalo len o ojedinelý exces (skrat) v inak riadnom živote obžalovaného. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal v období jedného roka, čím naplnil kvalifikačný znak spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas. Obžalovaný mal dostatok času zhodnotiť svoje konanie ako aj riziká, ktoré pokračovanie v tejto trestnej činnosti môžu znamenať tak pre jeho osobu ako aj pre jeho rodinný život. Sám prijal rozhodnutie v trestnej činnosti pokračovať, získavať takto nelegálny príjem a tohto trestného činu sa dopustil na viacerých osobách, čo je pri ukladaní trestu taktiež nevyhnutné zohľadniť. 21. Z tohto dôvodu rodinné pomery obžalovaného nemožno považovať za mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. 22. Prvostupňový súd však všetky vyššie uvedené skutočnosti zohľadnil v prospech obžalovaného tak, že napriek tomu, že obžalovaný páchal stíhanú trestnú činnosť na viacerých osobách a po dlhší čas, uložil mu trest odňatia slobody na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona. Takto uložený trest odvolací súd považuje za zákonný a primeraný tak osobe obžalovaného, jeho postoju k stíhanej trestnej činnosti ako aj k jeho rodinným pomerom a závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil. Napokon nemožno opomenúť, že tieto skutočnosti, vrátane správania obžalovaného vo výkone väzby, prvostupňový súd zohľadnil nielen pri výške uloženého trestu, ale aj pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, keď ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to napriek tomu, že páchateľ obzvlášť závažného zločinu býva spravidla zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.