Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/211/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi L., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 620 722, o zaplatenie 8 336,86 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5 615,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 783,69 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 615,26 Eur od 09. 03. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09. 08. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 8 336,86 Eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009 uzavretej medzi postupcom GE Money, a. s., so sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a postupníkom EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „navrhovateľ“), postúpil právny predchodca navrhovateľa na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa dňa 22. 11. 2007 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. 1137718253 (ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver. Odporca neplnil splátky úveru riadne a včas. Navrhovateľ zmluvu vypovedal a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka odporcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 8 786,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6 065,26 Eur, riadneho úroku vo výške 2 532,27 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,00 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 114,45 Eur a poplatkov vo výške 74,88 Eur. Odporca odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil sumu 450,00 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 8 336,86 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 783,69 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 615,26 Eur od 09. 03. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 24. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS svoj vstup do konania na strane odporcu.

Proti vstupu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu žiadny z účastníkov konania nemal námietky.

Dňa 24. 09. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania.

Podaním doručeným súdu dňa 15. 11. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedol, že uzatvorenie dohody o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ a vzhľadom na to možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Uznanie premlčaného dlhu možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, pretože spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Dohoda ako právny úkon je teda pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.

Vedľajší účastník tiež navrhol, aby súd prerušil konanie v zmysle a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázky: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ V podaní vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ a dlžník (spotrebiteľ) nemá možnosť ovplyvniť jeho obsah. Táto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa predstavuje obligatórne prerušenie konania. Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch) a tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. -34) (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Aj keď smernica neobsahuje taxatívny výpočet nekalých podmienok v zmluvách, súd má za to, že dohoda o uznaní záväzku, súčasťou ktorej bola aj časť o tom, že strany dohody majú vedomosť o premlčaní dlhu, neobsahuje nekalú podmienku v zmysle smernice. V danom prípade si totiž odporca bol vedomý obsahu dohody, ktorú podpisuje. Aj keď dohodu o uznaní záväzku možno považovať za formulárovú zmluvu, nemožno každú takúto spotrebiteľskú zmluvu automaticky vyhodnotiť za zmluvu, ktorá obsahuje nekalé podmienky. Ku každej spotrebiteľskej zmluve treba pristupovať individuálne a v danom prípade nebolo zo strany odporcu žiadnym spôsobom spochybnené, že by nemal vedomosť o premlčaní dlhu a teda, že by si nebol vedomý obsahu zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 22. 11. 2007 ako aj dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 25. 08. 2010. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 smernice. Podľa názoru súdu bola naplnená požiadavka zrozumiteľnosti podmienok dohody o uznaní záväzku.

Na základe uvedeného súd zamietol návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p a, nakoľko nie je dôvod, nerozhodol o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu, že zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch a dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku nepovažuje za zmluvu, ktorej obsahom sú nekalé podmienky. Prerušenie konania by bolo v danom prípade nehospodárne a v rozpore so zásadou hospodárnosti, rýchlosti a efektívnosti konania.

Postupom podľa súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nestihol dostaviť, v neprítomnosti odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorí sa pojednávania nezúčastnili a svoju neprítomnosť ani neospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 22. 11. 2007.Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 195 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na sedemdesiatich dvoch mesačných splátkach po 4 313,00 Sk mesačne. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (15,49 %). Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009 uzavretej medzi postupcom - právnym predchodcom navrhovateľa a postupníkom - navrhovateľom súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.

Ako uviedol navrhovateľ, odporca riadne a včas nesplácal poskytnutý úver. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 8 786,86 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6 065,26 Eur, z riadneho úroku vo výške 2 532,27 Eur, z poplatkov vo výške 41,69 Eur a zo sankčného úroku spolu so zmluvnou pokutou vo výške 147,65 Eur (č. l. 121 spisu). Po postúpení pohľadávky zaplatil odporca spolu sumu vo výške 450,00 Eur (dňa 25. 10. 2010 150,00 Eur, dňa 25. 11. 2010 150,00 Eur, dňa 30. 12. 2010 100,00 Eur a dňa 08. 03. 2011 50,00 Eur).

Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 08. 2010 bolo zistené, že odporca uznal istinu vo výške 6 065,26 Eur. Dlh sa odporca zaviazal splatiť v splátkach vo výške po 100,00 Eur mesačne počnúc dňom 26. 09. 2010. Účastníci dohody uviedli, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Z úverovej zmluvy súd zistil, že účelom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia , pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením . Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné ustanovenia.

Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Z pripojenej zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 195 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol na sedemdesiatich dvoch mesačných splátkach po 4 313,00 Sk mesačne. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (15,49 %).

Podľa o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ustanovenie upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 22. 11. 2007 je uzavretá písomne a má všetky náležitosti v zmysle . Predmetná zmluva v zmysle ustanovenia nemusela obsahovať údaj o úrokovej sadzbe, t. j. tento údaj nebol povinný.

K uznaniu dlhu súd uvádza, že uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Ak je platne uznaný premlčaný dlh, nemôže sa už dlžník brániť námietkou premlčania. V danom prípade vzniesol námietku premlčania vedľajší účastník na strane odporcu. Ďalej uviedol, že dohoda o uznaní záväzku a zmluvné ustanovenie, podľa ktorého účastníci dohody sú si vedomí premlčania dlhu a jeho následkoch, sú nekalou obchodnou praktikou. Súd sa preto zaoberal námietkou premlčania a tiež skúmal, či dohoda o uznaní záväzku a uvedené zmluvné ustanovenie je nekalou obchodnou praktikou. Keďže dlh bol uznaný a bola vznesená námietka premlčania, súd skúmal, či v čase uznania existoval dlh v uplatnenej výške. Navrhovateľ bol povinný preukázať, že v čase uznania dlh existoval (t. j. existoval v takej výške, ako si uplatnil). Navrhovateľ preukázal, že v deň uznania dlhu (25. 08. 2010) existoval dlh vo výške 6 065,26 Eur (č. l. 10 spisu), pretože dňa 27. 11. 2008 došlo k zosplatneniu dlhu, čím bola platnosť zmluvy ukončená. Pre vznik domnienky trvania dlhu ustanovenie vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá, t. j. že platí domnienka existencie dlhu s následkom v zmysle . Nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných (aj skutkových dôvodov). V danom prípade odporca ako dlžník nenamietal dlh vo výške 6 065,26 Eur s príslušenstvom pohľadávky podľa zmluvy a nenamietal, že by dlh v takejto výške neexistoval v čase uznania.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že uznanie záväzku a ustanovenie o vedomosti premlčania dlhu sú nekalou obchodnou praktikou navrhovateľa. Vedľajší účastník však nepredložil súdu žiadne návrhy dôkazov na preukázanie takých tvrdení. Súd nepovažuje uznanie záväzku za nekalú obchodnú praktiku, pretože z názvu listiny (dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) dostatočne jasne vyplýva, že predmetom je aj uznanie záväzku (a nielen dohoda o uzavretí splátkového kalendára, ako uvádza vedľajší účastník). Je potom na dlžníkovi - spotrebiteľovi (odporcovi), aby si obsah takejto listiny prečítal a uvedomil si dôsledky svojho konania. Súd nepovažuje dohodu o uznaní záväzku za zložitý (právne náročný) právny úkon. Súd má za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je dostatočne určitý právny úkon. Odporca sa v konaní žiadnym spôsobom nebránil (nenamietal existenciu dlhu, svoju nevedomosť o premlčaní dlhu, samotné premlčanie dlhu či výšku uplatnenej pohľadávky a nenamietal ani samotnú skutočnosť, že chcel uzavrieť len dohodu o splátkovom kalendári).

Pokiaľ ide o vedomosť o premlčaní dlhu, súd považuje toto ustanovenie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku za nekalú obchodnú praktiku, pretože vedomosť o premlčaní dlhu je nelogicky zaradená v bode 3. Forma splatenia záväzku. Takéto zaradenie ustanovenia môže byť pre spotrebiteľa zavádzajúce. Vedomosť o premlčaní dlhu by skôr logicky mala byť uvedená v bode 2. Uznanie záväzku. Súd vzhľadom na nekalosť obchodnej podmienky (vedomosť o premlčaní dlhu) skúma oprávnenosť nároku, nakoľko v zmysle ustanovenia uznanie záväzku predlžuje premlčaciu lehotu. Odporca však nemal vedomosť o premlčaní dlhu, a preto súd skúmal existenciu dlhu, keďže v zmysle ustanovenia nemohol súd vychádzať z toho, že dlh v čase uznania existoval. Navrhovateľ v konaní preukázal existenciu dlhu v čase postúpenia pohľadávok aj v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver, má všetky náležitosti v zmysle , a preto je platná. Navrhovateľ výpisom z účtu (platobná história - č. l. 10 spisu) preukázal existenciu dlhu vo výške 6 065,26 Eur a odporca ani nenamietal výšku dlhu. Súd má za to, že v tejto časti uniesol navrhovateľ dôkazné bremeno a súdu preukázal existenciu dlhu v čase jeho uznania. Súd poznamenáva, že odporca sa v konaní nebránil tým, že by nemal vedomosť o premlčaní dlhu a že by dlh v čase uznania neexistoval.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal navrhovateľovi sumu vo výške 5 615,26 Eur (t. j. 6 065,26 Eur - 450,00 Eur), ktorá zodpovedá istine (č. l. 121 spisu) po odrátaní splátok zaplatených po postúpení pohľadávky a ktorú odporca aj uznal v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu (č. l. 13 spisu) a v konaní to ani nenamietal. Vo zvyšku uplatnenej sumy súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že v konaní navrhovateľ nepreukázal úrok vo výške 2 532,27 Eur (t. j. nepredložil žiadny dôkaz o výške dohodnutej úrokovej sadzby v zmluve) a nepreukázal ani výšku sankčného úroku spolu so zmluvnou pokutou v sume 147,65 Eur (pretože v zmysle obchodných podmienok by mala byť zmluvná pokuta vypočítaná z dlžnej čiastky, nie z výšky mesačnej splátky a sankčný úrok nie je v obchodných podmienkach a v sadzobníku vôbec uvedený). Ďalej navrhovateľ nepreukázal v konaní ani výšku poplatkov v sume 41,69 Eur aj vzhľadom na námietku premlčania (t. j. nepreukázal, že v čase uznania tieto poplatky existovali, ). V zmysle ustanovenia zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky (ktoré odporca uznal v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku).

Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5 615,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 783,69 Eur (t. j. 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6 065,26 Eur od 24. 09. 2009 do 25. 10. 2010 vo výške 593,73 Eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5 915,26 Eur od 26. 10. 2010 do 25. 11. 2010 vo výške 45,22 Eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5 765,26 Eur od 26. 11. 2010 do 30. 12. 2010 vo výške 49,75 Eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5 665,26 Eur od 31. 12. 2010 do 08. 03. 2011 vo výške 94,99 Eur) a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 615,26 Eur od 09. 03. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 70,16 % (t. j. súd mu priznal sumu 6 398,95 Eur z uplatnenej sumy vo výške 9 120,55 Eur). Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu potom boli úspešní v rozsahu 29,84 %. V zmysle uvedeného mal navrhovateľ úspech v rozsahu 40,32 % (t. j. 70,16 % - 29,84 %), čo predstavuje úspech vo veci samej a z uvedenej miery nemožno priznať žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. ( )

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 11. 02. 2013

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ama Odalošová

JUDr. Barbora Sopková samosudkyňa